Ľubomír Feldek

Ľubomír Feldek
slovenský básnik, dramatik, prozaik a prekladateľ
Narodenie	9.10.19369. október 1936 (88 rokov) Žilina, Česko-Slovensko
Odkazy
Commons	Ľubomír Feldek
Biografický portál

Ľubomír Feldek (* 9. október 1936, Žilina)^[1] je slovenský básnik, prozaik, dramatik a prekladateľ^[1] a manžel spisovateľky Oľgy Feldekovej.

Pochádza z úradníckej rodiny a vzdelanie získaval v Senici, v Žiline, kde v roku 1954 aj zmaturoval a po skončení strednej školy študoval na Vysokej škole pedagogickej v Bratislave slovenský jazyk a literatúru. Už počas štúdií začal pracovať ako redaktor vo vydavateľstve Mladé letá, odkiaľ musel v októbri 1958 odísť v súvislosti s politickou perzekúciou otca a zároveň mu na jeden rok zamedzili možnosť uzavrieť vysokoškolské štúdium štátnou skúškou (namiesto r.1958 ju vykonal až r.1959). V rokoch 1960 – 61 pracoval ako redaktor závodného časopisu v Nižnej na Orave. V rokoch 1961 – 1973 bol spisovateľom v slobodnom povolaní a v rokoch 1973 – 1986 vedúcim redaktorom oddelenia pôvodnej a prekladovej poézie a súčasne dramaturgom divadla Nová scéna v Bratislave. V roku 1989 protestoval proti uväzneniu Václava Havla, podpísal politický manifest Několik vět a v novembri sa podieľal na založení hnutia Verejnosť proti násiliu. Od roku 1990 bol vedúcim redaktorom kultúrnej prílohy Ahoj, Európa občasníka Verejnosť. V súčasnosti žije v Prahe a Bratislave…

Prvé básne uverejňoval ešte počas štúdií na strednej škole v školskom časopise Mladý priekopník. Jeho tvorba je inšpirovaná českým poetizmom, najmä poéziou Vítězslava Nezvala. Poéziu píše „pre všetkých päť zmyslov“, stavia ju na neobvyklej citlivosti vnímania sveta, zdôraznenej citovosti, konkrétnosti, obraznosti, fantazijnosti, intímnosti. V jeho poézii dominuje najmä metaforický princíp. Okrem vlastnej tvorby sa venoval i prekladom z modernej svetovej poézie (Alexandr Blok, Vladimir Majakovskij, Guillaume Apollinaire a i.) a klasických dramatických diel (Sofokles, William Shakespeare). Ďalej prekladal diela takých autorov ako sú: Rabíndranáth Thákur, Karel Jaromír Erben, Ján Kollár, Johann Wolfgang Goethe, Heinrich Heine, Alexander Sergejevič Puškin, Arthur Rimbaud, Vítězslav Nezval, Stefanov, Antonyč, Lautréamont, Maršak, Morgenstern, Hrubín či Julian Tuwim a ďalší.

Je jedným zo zakladateľov básnického zoskupenia známeho ako Trnavská skupina.V kontexte detskej literatúry je vnímaný ako jeden z vedúcich predstaviteľov generácie detského aspektu, ktorá v 60. rokoch konštituovala modernú slovenskú literatúru pre deti a mládež. Jeho publicistické vystúpenie Bude reč o literatúre pre deti (Mladá tvorba, 1958, č.4) predstavuje nielen proti stagnačnej situácii pôvodnej slovenskej poézie pre deti, ale v istom zmysle aj generačný manifest konkrétnej poézie. Jeho poetika, založená na hravej fantázii, asociácii a zmyslovo nasýtenej obraznosti, sa významnou mierou podieľa na formovaní estetického kánonu modernej slovenskej literatúry pre deti a mládež, predovšetkým poézie, autorskej rozprávky a bábkovej hry.

Feldekov záujem o literatúru pre deti súvisí s pôsobením v redakcii Mladých liet. Priekopníckym činom v slovenskej detskej poézii bol jeho debut Hra pre tvoje modré oči (1959, prvýkrát publikovaný v Mladej tvorbe 1958, č.4), ktorý autor pokladá za programovú báseň svojej generácie a ktorý bol hneď po knižnom vydaní na zásah politickej moci zošrotovaný. Tento „cirkus zelenín“ je z formálneho hľadiska montážou poézie a lyrickej prózy, z obsahového aspektu originálne stvárnenou tradičnou témou. Bohatá intelektualizovaná metaforika, založená na zmyslovo ozvláštneného videnia a svojráznej detskej logiky v poetike skladby, aktivizovala intelekt potenciálneho detského čitateľa v dovtedy neobvyklej miere.

Zmyslovo konkrétna metaforická obrazotvornosť charakterizuje aj Feldekovu básnickú tvorbu pre dospelých. Zaradenie skladby Hra pre tvoje modré oči do zbierky Jediný slaný domov (1961, neskôr aj do výberu Severné leto, 1973) demonštruje jeho presvedčenie o totožnosti estetických princípov („ďalekonosných zbraní poézie“) v tvorbe pre dospelých i pre deti. Aj prvky citovej (manželskej i rodičovskej), občianskej, autorskej autobiografie využíva v literárnej tvorbe bez ohľadu na to, či je určená detskému alebo dospelému adresátovi. Prejavuje sa to v zbierkach poézie pre dospelých Kriedový kruh (1970), Dvaja okolo stola (1976), Paracelsus (1973), Poznámky na epos (1980) aj v románe Van Stiphout (1980). Satirický tón, charakteristický pre jeho dramatické diela, sa uplatňuje v básnickej zbierke Slovák na Mesiaci (1986). V 90.rokoch mu vychádzajú ešte zbierky básní Plakať je krásne (1990, pripravená do tlače už r.1987), Milovanie v pokročilom veku (1999) a Lekárnička zamilovaných (2003), výber Usmiaty otec (1991) a satirické básnické komentáre o politickom dianí na Slovensku Odzemok na rozlúčku a 19 jarmočných piesní (1992, ako bibliofília). V Prahe spolu s manželkou Oľgou Feldekovou publikoval knihu fejtónov Svet je aj inde (1998) a výber z poézie This side up (2003).

Poetiku modernej detskej poézie rozvíjajú v 60. a 70.rokoch 20.st. viaceré Feldekove básnické zbierky. Nápaditým spôsobom v nich spája tradičnejšie motivistické, sujetové a kompozičné prvky rozprávky s fragmentmi hravo mystifikovanej autobiografie a s neviazaným výmyslom, využívajúc pritom poetickú imagináciu a vynaliezavú obraznosť. Tak v básnickej knižke Telefón (1963) zakotúľané klbko vlny asociuje telefón, ktorý k sebe privedie dve osamelé ľudské bytosti. V básnickej rozprávke O hluchej babke a vnúčikovi Zlatúšikovi (1967) dosadením hluchej a pomalej babky a maličkého vnúčika Zlatúšika do roly rozprávkových hrdinov v rámci sujetového rámca ľudových rozprávok vznikne veršovaný príbeh, v ktorom sa paroduje fakt hrdinského činu, post osloboditeľa i oslobodzovaného aj samotný zmysel oslobodenia. Organickú súčasť hravo recesnej atmosféry tvorí u Ľ. Feldeka poetická predstava domova jeho detstva a fragmenty autobiografie stvárnené lyrickým mikropríbehom (Hlava, ktorú som mal vtedy, 1967). Básnické knihy Stratený zverinec (1968), Kuchárska kniha pre deti (1979) a Veselý album zvierat (1979) sú komponovanými cyklami metaforických miniatúr, založených na vynaliezavej nonsensovej hre so slovnou synonymiou, polysémiou i homonymiou. Aj v zbierkach Na motýlích krídlach (1973) a Jantárový svet (1977) je základom lyrických básní imaginácia, poetizovanie všednosti so sklonom k bizarnosti, významová viacplánovosť s prvkami nonsensu a humorno-satirickej perifláže individuálnych i spoločenských neduhov. V básnickej knižke Päť detektívov (1982) sa objavujú už aj konvenčnejšie tvorivé postupy.

Lyrický a hravý princíp je dominantný aj v jeho prozaickej tvorbe pre deti. Už prvá rozprávka Zlatúšik (1965) potvrdzuje, že viac než o epický príbeh mu ide o možnosť hry s obrazotvornosťou. V tejto lyrickej próze s nerozlúšteným tajomstvom je sujet založený na poetickom tajomne, vyžarujúcom zo slova „zlatúšik“, ktoré dvaja hrdinovia – chlapec a dievča – počujú stále znova nevedno odkiaľ a ktoré symbolizuje vznikajúcu vzájomnú náklonnosť a nehu. Vynaliezavou parodicko-nonsensovou hrou s modelom folklórnej rozprávky je rozprávka Zelené jelene (1968). Príbeh básnika a maliara, spojených tvorbou dvojjediných literárno-výtvarných artefaktov „obrazobásní a básňo-obrazov“, systémovo paroduje stavbu a hrdinov ľudových rozprávok, pričom súčasťou tejto paródie sú bohaté jazykové i situačné nonsensy. Dobrodružstvá oboch umelcov a významový plán rozprávky ponúkajú miesto aj satirickej alúzii na status umelca a politické aspekty totalitnej spoločnosti. Ďalšie rozprávkové cykly, publikované od druhej polovice 60.rokov, vyšli súborne pod názvom Modrá kniha rozprávok (1974). Do jej neskoršieho „farebného“ pendantu Zelená kniha rozprávok (1983) zaradil aj Hru pre tvoje modré oči a Zelené jelene. Rovnako ako poézia aj prozaická tvorba Ľ. Feldeka pre deti je založená na intelektualizovanom hravom výmysle, pričom sa rovnocennou súčasťou rozprávkovej stavby stávajú fakty i pseudofakty, autentické postavy či udalosti z jeho občianskeho a rodinného života. Slovná i situačná komika, metaforická a nonsensová hra s motívmi, kompozičnými algoritmami, žánrami i jazykovými prvkami, smerujúca k významovej viacplánovosti textu, sa podriaďujú logike výmyslu, v ktorom sa rozprávač stáva pre detského čitateľa dospelým partnerom s dušou dieťaťa. V tom zmysle sa v ňom spája logika dospelého s naivným detským mudrovaním, intelektuálna analýza s citovou zaangažovanosťou dieťaťa ochotného uveriť akémukoľvek autorskému výmyslu. Veľkou časťou Feldekovej rozprávkovej tvorby začína rozvoj tej línie slovenskej autorskej rozprávky, ktorá vychádza už nie z imitácie alebo aktualizácie folklóru, ale z „nažitého a vymysleného“ (Július Noge).

Hra s textom i adresátom, stimulovanie jeho tvorivej aktivity a predstavivosti, sú charakteristické i pre autorovu dramatickú tvorbu pre deti. Hry pre dospelých Metafora (1977), Teta na zjedenie (1978), Jánošík podľa Vivaldiho (1979), súborne vydané pod názvom Smutné komédie (1982), ďalej hry Utekajte, slečna Nituš (1986), Dve hry o pravde (1990, súborné vydanie hier Umenie neodísť, Skúška – obe 1988), Smrť v ružovom (1995), Teta z Prahy (1995), Hraj, noha, a ty, druhá, tancuj (1999) a Tri hry (2003, súborné vydanie hier Hraj, noha..., Z dreva vyrezané, Horor v horárni) sa pohybujú v rovine ironicko-satirickej negácie spoločenských mýtov. Časopisecky boli publikované hry Smrť v ružovom a Teta-neteta (pôvodný názov Teta z Prahy). Vydal knihy esejí o literárnej tvorbe a preklade Z reči do reči (1977), Homo scribens (1982), A propos, svědomí (1989, v češtine). Je autorom početných prekladov z literatúry pre deti i pre dospelých. Z pôvodne pripravenej série štyridsiatich deviatich leporel pre najmenších o papagájovi Columbovi mu vyšlo desať.

Bližšie informácie v hlavnom článku: Feldek proti Slovenskej republike

V roku 1992 Ľubomír Feldek verejne poukázal na problematickú minulosť vtedajšieho ministra kultúry Dušana Slobodníka v súvislosti s režimom prvej Slovenskej republiky (Slobodník bol ako člen Hlinkovej mládeže krátko účastníkom tábora nemeckej tajnej služby v Sekuliach). Spor vyvrcholil uverejnením Feldekovej básne Dobrú noc, moja milá, ktorej verš „esesák sa objal s eštebákom“ narážal na minulosť Dušana Slobodníka a vtedajšieho premiéra Vladimíra Mečiara.

Slobodník Feldeka zažaloval za hanobenie cti, Mestský súd v Bratislave rozhodol vo Feldekov prospech. Slobodník sa odvolal a senát troch sudcov Najvyššieho súdu SR vo svojom výroku konštatoval, že báseň je „hrubým osočovaním a znevažovaním života, občianskej cti a osudu a neoprávneným zásahom do osobnosti D. Slobodníka“. Feldekovi nariadil zaplatiť odškodné vo výške 250-tisíc korún. Odvolací senát Najvyššieho súdu SR rozhodol rovnako, ale povinnosti zaplatiť odškodné Feldeka zbavil. Feldek a jeho advokát Ernest Valko zažalovali Slovenskú republiku na Európskom súde pre ľudské práva v Štrasburgu, ktorý im dal v roku 2001 za pravdu a Feldekovi pririekol odškodné vo výške 500-tisíc korún.

• 1980 – Van Stiphout, román
• 2004 – Moja žena Oľga a nekonečno

• 1961 – Jediný slaný domov
• 1970 – Kriedový kruh
• 1973 – Paracelsus
• 1974 – Severné leto
• 1976 – Dvaja okolo stola
• 1980 – Poznámky na epos
• 1986 – Milovanie pred usnutím (zostavil Ján Zambor)
• 1986 – Slovák na Mesiaci
• 1990 – Plakať je krásne
• 1991 – Usmiaty otec
• 1992 – Odzemok na rozlúčku a 19 jarmočných piesní
• 1999 – Milovanie v pokročilom veku
• 2003 – This Side Up
• 2004 – Lekárnička zamilovaných
• 2006 – Slovák na Venuši

• 1974 – Severné leto
• 1977 – Oravské motívy
• 1991 – Usmiaty otec
• 2003 – This side up

• 1977 – Z reči do reči
• 1982 – Homo scribens
• 1989 – À propos svědomí (vyšlo len v češtine)
• 1998 – Svet je aj inde (spoluautorka Oľga Feldeková)
• 2006 – V otcovej Prahe
• 2007 – Prekliata Trnavská skupina
• 2008 – Homo politicus
• 2009 – O nákazlivosti šťastia
• 2013 – Ťahák z dejín slovenskej literatúry od Lomidreva po Malkáča

• 1977 – Metafora
• 1978 – Teta na zjedenie
• 1979 – Jánošík podľa Vivaldiho
• 1982 – Smutné komédie
• 1986 – Utekajte, slečna Nituš
• 1988 – Umenie neodísť
• 1988 – Skúška
• 1990 – Dve hry o pravde
• 1995 – Smrť v ružovom
• 1995 – Teta z Prahy
• 1999 – Hraj, noha, a ty, druhá, tancuj
• 2000 – Z dreva vyrezané
• 2002 – Horor v horárni
• 2012 – Stalin v Žiline

• 1959 – Hra pre tvoje modré oči
• 1961 – Jediný slaný domov
• 1963 – Telefón
• 1964 – Novoročné pozdravy
• 1966 – Kolesá, krúťte sa!
• 1967 – Hlava, ktorú som mal vtedy
• 1967 – O hluchej babke a vnúčikovi Zlatúšikovi
• 1968 – Stratený zverinec
• 1968 – Kuchárska kniha pre deti
• 1970 – Škorec výletník
• 1970 – Kto mamke pomáha?
• 1972 – Hviezdičková rozprávka
• 1974 – Na motýlích krídlach
• 1977 – Jantárový svet
• 1979 – Veselý album zvierat
• 1982 – Päť detektívov
• 1991 – Papagáj Kolumbus

• 1965 – Zlatúšik
• 1968 – Zelené jelene
• 1970 – Rozprávky na niti
• 1970 – Zvířecí báje (vyšlo v češtine)
• 1972 – Kúzelník a kvetinárka
• 1972 – Kocúr a jeho chlapec
• 1974 – Modrá kniha rozprávok
• 1983 – Zelená kniha rozprávok
• 2003 – Veľká kniha slovenských rozprávok
• 2004 – Modrozelená kniha rozprávok
• 2011 – Čiernobiela kniha rozprávok
• 2013 – Dvere do rozprávok

• 1977 – Kvet alfabet
• 1983 – Lapajova šľapaj
• 1984 – Moja prvá dúha
• 1985 – Poď sa so mnou hrať

• 1966 – Botafogo
• 1971 – Botafogo v čižmách
• 1972 – Hra, v ktorej sa spí
• 1974 – Dnes vám hráme v zlatom ráme (spoluautorka Oľga Feldeková)
• 1976 – Botafogovo bohatstvo
• 1978 – Pät'krát Botafogo
• 1986 – Perinbaba
• 1997 – Hurvínkovo okno (v češtine)
• 1997 a 2000 – Sněhová královna – Snow Queen (vyšlo v češtine a angličtine)
• 1998 – Pápěrnice (vyšlo v češtine)

• 1984 – Perinbaba

• 1981 – Preklady, rozsiahly výber prekladov
• 1981 – Opitá loď a iné básne, spoluautorstvo na preklade básní A. Rimbauda
• 1999 – Moje malé milenky, preklad básní Jeana Arthura Rimbauda
• 2001 – Sonety, druhé vydanie v roku 2006 (preklad sonetov W. Shakespeara; v roku 2006 obohatený aj o preklad Shakespearovej básne Milenkin nárek)
• 2005 – Romeo a Júlia, 3. preklad do slovenčiny (Jesenská, Kot) (II. vydanie 2009)
• 2005 – Sen svätojánskej noci
• 2005 – Trojkráľový večer
• 2005 – Antonius a Kleopatra, preklad pôvodne vznikol pre potreby SND, kde mala hra premiéru 16. júna 2002
• 2006 – Ako sa vám páči, preklad vznikol pre potreby SND, kde mala hra premiéru 21. júna 1996; text bol inscenovaný na Letných shakespearovských slávnostiach v roku 2006
• 2006 – Hamlet, v poradí 4. preklad do slovenčiny (Hviezdoslav, Jesenská, Kot), ktorý mal premiéru 14. septembra 2007 v Sále činohry SND (II. vydanie 2009)
• 2007 – Othello (II. vydanie 2009)
• 2008 – Skrotenie čertice, preklad hry W. Shakespeara známejšej pod názvom Skrotenie zlej ženy
• 2008 – Búrka
• 2009 – Macbeth, preklad pripravený pre Slovenské komorné divadlo v Martine, kde mala hra premiéru 12. júna 2009
• 2009 – Tri tragédie, spoločné vydanie prekladov hier Hamlet, Othello, Romeo a Júlia
• 2011 – Zimná rozprávka
• 2012 – Kráľ Lear
• 2013 – Oko za oko
• 2013 – Dvaja veronskí šľachtici
• 2013 – Veľa kriku pre nič

• 1961 – Cena Ivana Kraska za debut Jediný slaný domov
• 1976 – Zápis na Čestnú listinu Hansa Christiana Andersena za knihu Modrá kniha rozprávok (Atény)
• 1979 – titul Zaslúžilý umelec
• 2007 – Puškinova medaila za preklad výberu z tvorby Sergeja Jesenina Neodovzdaná lýra, Moskva
• 2007 – Krištáľové krídlo v kategórii publicistika a literatúra za preklady literárnych diel, tvorbu a organizáciu literárneho života

• Plutko, Pavol: Autorský subjekt v poézii pre deti. In: Dieťa, literatúra, autor. SPN, Bratislava 1971.
• Šmatlák, Stanislav: Kvet alfabet alebo Nad detskou poéziou Ľubomíra Feldeka. In: Básnik a dieťa. 2.rozšírené vyd. Bratislava 1976.
• Feldek, Ľubomír: Zrušiť rozdiel medzi detskou a dospelou literatúrou. In: Ján Polák: Rozhovory o literatúra pre mládež. Bratislava 1978.
• Kyseľová, Lýdia: Nadpočetné hodiny života. SPN, Bratislava 1985.
• Noge, Július: Literatúra v literatúre. SPN, Bratislava 1988.
• Feldek, Ľubomír: Bol som vlastne viac ako ostrovan. In: Nataša Pavuľáková-Ďurinová: Pohovorme si nielen o detskej literatúre. Bratislava 1991.
• Tučná, Eva: Reflexie o literatúre pre mládež. Nitra 1993.
• Sliacky, Ondrej a kol.: Slovník slovenských spisovateľov pre deti a mládež. LIC, Bratislava 2005.

Osobnosti.sk - Ľubomír Feldek