Členovia Európskej únie

Európska únia má v súčasnosti 27 členských štátov, s celkovou rozlohou 4 382 217 km² a približne 500 miliónmi obyvateľov, čo je tretia najväčšia populácia na svete po Číne (1 306 mil.) a Indii (1 080 mil.).

EÚ sa rozšírila celkom sedemkrát. Po prvýkrát v roku 1973 o Dánsko, Írsko a Spojené kráľovstvo. Grécko sa pripojilo v roku 1981, nasledované Španielskom a Portugalskom v roku 1986. K ďalšiemu rozšíreniu došlo v roku 1995, kedy sa členskými štátmi stalo Fínsko, Rakúsko a Švédsko. Rozšírenie EÚ v máji 2004 bolo najväčšie v histórii Únie. Členmi sa stalo týchto 10 krajín: Cyprus, Česko, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Malta, Poľsko, Slovensko a Slovinsko. V roku 2007 to boli Rumunsko a Bulharsko. Posledné rozšírenie sa uskutočnilo v júli 2013, keď sa členom stalo Chorvátsko.

	Krajina	Rok vstupu	Počet obyvateľov (v miliónoch, 2005)	Rozloha (km²)	HDP/obyv. (PKS) (v USD, 2005)	relatívny HDP (EÚ=100, 2005)	Počet miest v EP
1	Belgicko	1958	10,36	30 528	31 549	123	21
2	Bulharsko	2007	7,45	110 910	10 844	39	17
3	Cyprus	2004	0,78	9 250	20 669	80	6
4	Česko	2004	10,24	78 866	19 475	76	21
5	Dánsko	1973	5,43	43 094	34 781	135	13
6	Estónsko	2004	1,33	45 226	16 461	64	6
7	Fínsko	1995	5,22	338 145	30 818	120	13
8	Francúzsko	1958	60,65	547 030	29 203	114	74
9	Grécko	1981	10,66	131 940	21 529	84	21
10	Holandsko	1958	16,40	41 526	30 363	118	26
11	Chorvátsko	2013	4,2	56 542	15 332	-	11
12	Írsko	1973	4,01	70 280	40 003	156	11
13	Litva	2004	3,59	65 200	14 198	55	11
14	Lotyšsko	2004	2,29	64 589	12 886	50	8
15	Luxembursko	1958	0,46	2 586	66 821	260	6
16	Maďarsko	2004	10,01	93 030	16 627	65	21
17	Malta	2004	0,39	316	20 015	78	6
18	Nemecko	1958	82,46	357 021	30 150	117	96
19	Poľsko	2004	38,63	312 685	13 275	52	51
20	Portugalsko	1986	10,56	92 391	19 949	78	21
21	Rakúsko	1995	8,18	83 870	32 962	128	18
22	Rumunsko	2007	22,33	238 391	10 152	36	32
23	Slovensko	2004	5,43	49 035	16 110	63	13
24	Slovinsko	2004	2,01	20 273	21 695	84	8
25	Španielsko	1986	43,20	504 782	24 803	96	54
26	Švédsko	1995	9	449 964	29 573	115	20
27	Taliansko	1958	58,10	301 230	29 414	114	73
-	EÚ spolu	-	496 199	4 325 675	28 100	100	751

Krajina	Rok vstupu	Rok odchodu	Počet obyvateľov (v miliónoch, 2005)	Rozloha (km²)	HDP/obyv. (PKS) (v USD, 2005)	relatívny HDP (EÚ=100, 2005)
Spojené kráľovstvo	1973	2020	60.44	244 820	30 309	118

Kandidátskymi krajinami na vstup do Európskej únie sú:^[1]

• Albánsko
• Čierna Hora
• Severné Macedónsko
• Srbsko
• Turecko
• Bosna a Hercegovina
• Moldavsko
• Ukrajina

Potenciálnymi kandidátskymi krajinami sú:^[1]

• Kosovo

O možnom vstupe Turecka do EÚ sa vedú debaty už desaťročia. Turecko podalo oficiálnu prihlášku v roku 1987, ale oficiálny status dostalo až po summite v Helsinkách v roku 1999. Otvorenie rokovania o pristúpení sa uskutočnilo 3. októbra 2005.

Zástancovia prijatia Turecka poukazujú na to, že by to znamenalo stabilizáciu jeho inštitúcií a právneho poriadku, posilnilo by to význam ekonomiky EÚ vo svete. Pokiaľ by Turecko splnilo všetky podmienky pre prijatie, nie je podľa nich možné jeho vstup do EÚ odďaľovať. Vstup do Európskej únie by bol taktiež akousi odmenou za jeho dlhodobé členstvo v NATO a pokrok v oblasti ľudských práv.

Odporcovia prijatia Turecka poukazujú na to, že jeho prevažná časť leží mimo Európy. Ďalej argumentujú tým, že má veľmi zlé vzťahy so susednými štátmi Cyprom a Arménskom. Mnohí z nich taktiež pochybujú o pokroku v oblasti dodržiavania ľudských práv a upozorňujú na etnické spory s tureckými Kurdmi. Kritici prijatia Turecka do EÚ sa obávajú zmeny mocenskej rovnováhy v Európe (predpokladá sa, že Turecko by bolo v čase vstupu najľudnatejším štátom EÚ, navyše s väčšinovou moslimskou populáciou)

Nórsko požiadalo o vstup do EÚ už dvakrát. V oboch prípadoch občania hlasovali v referende proti vstupu do EÚ (v rokoch 1972 a 1994). Ako všetky severské štáty, Nóri sa obávajú straty svojej suverenity, hlavne pri rozhodovaní o svojom rybárskom priemysle. Nórsko je bohatý štát a navyše s veľkými ložiskami ropy a zemného plynu, tým taktiež odpadá ekonomický motív vstupu do EÚ.

V roku 1992 podalo Švajčiarsko prihlášku do Európskej únie, ale podobne ako v Nórsku, občania odmietli v referende už samotné prístupové rokovania. Panovali obavy zo straty tradičnej švajčiarskej neutrality, obmedzenia suverenity a politických práv.

Severné Macedónsko podalo prihlášku do EÚ v apríli 2004 a štatút kandidátskej krajiny mu bol udelený v decembri 2005, no prístupové rokovania sa začali až v marci 2020, je taktiež najmenej rozvinutá krajina z bývalých zväzových republík niekdajšej komunistickej Juhoslávie.

Moldavsko podalo žiadosť o členstvo v EÚ v roku 2022 ako reakciu na konflikt medzi Ukrajinou a Ruskom, štatút kanditátskej krajiny dostala už v júni 2022, no prístupové konania sa začali až v decembri 2023

Ukrajina

V roku 2022 podala Ukrajina prihlášku do Európskej únie, žiadosť podpísal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Išlo o prevažne symbolický krok urobený počas prvých dní vojenského konfliktu s Ruskom Prístupové rokovania do EÚ sa začali v roku 2024

Island bol kandidátom na členstvo v EU, ale v roku 2015 požiadal, aby ho EU ďalej nepovažovala za kandidátsku krajinu.^[1]

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov List of countries by population na anglickej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené) a European Union na anglickej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).
• Rozhodnutie Európskej rady 2013/312/EÚ, ktorým sa stanovuje zloženie Európskeho parlamentu