Častica (jazykoveda)
Vzhľad
Častica alebo partikula je neplnovýznamový, neohybný a veľmi špecifický slovný druh, ktorým podávateľ nadväzuje na kontext alebo na situáciu, a pritom vyjadruje svoj vzťah k vecnému obsahu výpovede.[1]
Častice obyčajne stoja na začiatku vety a teda vety uvádzajú, môžu vyjadrovať aj významové odtiene. Medzi typické častice patria napríklad slová áno, nie, kiež, nech, vraj a pod.
Vo funkcii častice sa môže vyskytovať aj:
- spojka - napr. Aby [tu už bol!]
- príslovka - napr. Skutočne [sa to stalo?]
- citoslovce - napr. Namôjdušu [sa to stalo.]
- podstatné meno - napr. Čerta [to chápeš!]
- sloveso - napr. Hádam [sa ma nebojíš?]
- zámeno - napr. Ktože [to vie?]
- číslovka - napr. Raz [neviem, čo robiť.]
Delenie
[upraviť | upraviť zdroj]Delenie 1 (podľa funkcie)[1]:
- uvádzacia častica:
- pripájacia častica (ale, a, i, ináč, len, no, síce, nuž...)
- pobádacia častica (bár, bodajby, nože, čože, veď, kiež...)
- vytyčovacia častica:
Delenie 2 (podľa toho, či sa dá členiť na morfémy)[1]:
Delenie 3 (podľa polohy)[1]:
- anteponovaná častica - napr. [Prišli] najmä [deti]
- postponovaná častica - napr. [Nevedel som] vôbec[, či...]
- samostatná výpoveď - napr. Pravdaže!
Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c d častice. In: MISTRÍK, Jozef, et al. Encyklopédia jazykovedy. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1993. 513 s. ISBN 80-215-0250-9. S. 99.