Čachtice

Čachtice
obec
Kostol sv. Ladislava
Vlajka Znak
Štát	Slovensko
Kraj	Trenčiansky kraj
Okres	Nové Mesto nad Váhom
Región	Považie
Vodný tok	Jablonka
Nadmorská výška	203 m n. m.
Súradnice	48°42′44″S 17°47′14″V / 48,7122°S 17,7871°V / 48.7122; 17.7871
Rozloha	32,57 km² (3 257 ha) [1]
Obyvateľstvo	3 620 (31. 12. 2023) [2]
Hustota	111,15 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1248
Starosta	Erika Ondrejková[3] (nezávislá)
PSČ	916 21
ŠÚJ	505901
EČV (do r. 2022)	NM
Tel. predvoľba	+421-32
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Čachtice
Webová stránka: cachtice.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Čachtice sú obec na Slovensku v okrese Nové Mesto nad Váhom.

Čachtice sa nachádzajú na styku Malých Karpát a Podunajskej nížiny asi 7 km južne od Nového Mesta nad Váhom v nadmorskej výške 203 metrov. Za obcou smerom na Višňové vedie malebná cesta dolinou nad potokom Jablonka. Súbežne s cestou vedie jednokoľajná železnica. V katastrálnom území obce sa nachádza časť NPR Čachtický hradný vrch.

Osídlenie Čachtíc v praveku dokazuje množstvo archeologických nálezov od neolitu až po slovanské sídlisko z 8. až 9. storočia. Písomné pramene ju uvádzajú v roku 1263 vo forme "Chekche", 1276 – "Chechte", 1299 – "Chechte", 1505 – "Csejthe".

Pôvodne patrila Nitrianskemu hradu, neskôr panstvu Čachtického hradu postaveného v prvej polovici 13. storočia. V roku 1392 dostali výsadu zemepanského mestečka s erbom svätého Ladislava. Turci ich spustošili v roku 1599. Obyvatelia sa pôvodne zaoberali roľníctvom, vinohradníctvom a remeslami, ktoré rozvinuli najmä habánski usadlíci zo 17. storočia. Roku 1847 sa tu uskutočnilo výročné zhromaždenie Tatrína, ktorého členovia sa dohodli na spisovnej slovenčine podľa Štúrovej koncepcie.

• Rímskokatolícky kostol sv. Ladislava, jednoloďová gotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z obdobia rokov 1373-1390. Donátorom honosnej gotickej stavby bol Stibor zo Stiboríc, ktorému patrilo miestne panstvo. V rokoch 1550-1660 kostol slúžil evanjelikom. V roku 1614 tu bola pochovaná Alžbeta Bátoriová, jej hrob v kryptách pod kostolom však nebol doposiaľ lokalizovaný. Barokovou úpravou prešiel v rokoch 1680-1687, keď bola pristavaná veža a kostol bol prefasádovaný. Ďalšou úpravou prešiel v roku 1740, keď bola postavená nová veža, na mieste pôvodnej s narušenou statikou. V roku 1852 bola veža nadstavaná. Z pôvodnej stredovekej stavby sa dochovalo presbytérium a zamurované východné okno s ostením a zvyškami kružby.^[4] Kostol je zaklenutý troma poľami pruskej klenby, presbytérium je zaklenuté dvoma poľami krížovej klenby s lunetami. V interiéri sa nachádza neskorobarokový oltár z roku 1787, stĺpová architektúra s volútovým štítom, centrálnym obrazom patróna kostola a bočnými sochami sv. Petra a Pavla. Kazateľnica a krstiteľnica sú z rovnakého obdobia, nesú už znaky klasicizmu. Na arkádovej empore je neskorobarokový organ s rokajovou organovou skriňou z roku 1753. Súčasťou interiéru je aj mramorový renesančný epitaf Krištofa Orsága z roku 1567. Bočné vchodové dvere sú ranobarokové z roku 1661. V exteriéri kostola je umiestnený barokový epitaf Forgáčovcov z roku 1745. Fasády kostola sú členené opornými piliermi a polkruhovo ukončenými oknami s osteniami s klenákmi. Veža je členená kordónovými rímsami a pilastrami, ukončená je barokovou helmicou. Kostol stojí v opevnenom areáli obkolesenom ešte stredovekým múrom s neskorogotickým sedlovým portálom z roku 1496. Do pevnosti vedú tri vchody: Hrubé schody sú na kamenných verajách datované – Rax Mathes - 1496, Medzihorská brána bola renovovaná 1594. Do areálu kostola vedie kamenný oblúkový most s farskými schodmi a portálom z roku 1697.

• 
  Kostol sv. Ladislava
• 
• 
• 

• Kaplnka sv. Antona Paduánskeho, jednoloďová gotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria, bez veže, zo začiatku 14. storočia. Nachádza sa v opevnenom areáli kostola. V období reformácie slúžila ako katolícky kostol. V roku 1729 prešla obnovou. Presbytérium je zaklenuté rebrovou krížovou klenbou vyrastajúcou z konzol s maskami, ktorá sa zbieha v svorníku s erbom. Loď je zaklenutá krížovou klenbou s bohatou štukovou výzdobou v duchu neskorej renesancie z prvej polovice 17. storočia. Na západne strane kaplnky je drevený organový chór s maľovaným parapetom s obrazmi Panny Márie, sv. Štefana a sv. Ladislava z druhej polovice 17. storočia, prevezený sem z hradnej kaplnky. Gotický portál do zaniknutej sakristie je prezentovaný v presbytériu. V hrobe pod kaplnkou je 34 rakiev kňazov a ďalších osobností mestečka.^[5] Fasády kaplnky sú hladké, členené gotickými oknami s lomeným oblúkom a kružbou. Nad portálom je umiestnená gotická štvorlístková rozeta a na štíte kamenný kríž. Na fasáde kaplnky je umiestnený epitaf z roku 1753.^[6]

• Zvonica, baroková stavba na pôdoryse trojuholníka z druhej polovice 18. storočia. Stavbu tvorí otvorená polkruhová arkáda s centrálne umiestneným novodobým krížom. Fasády zvonice sú členené lizénami, nadstavba má rezonančné otvory v tvare trojlístka. Pod znonicou sa nachádzajú podzemné priestory slúžiace od stredoveku ako miesto úkrytu.^[7]

• Súsošie Kalvárie, barokové súsošie z druhej polovice 18. storočia.^[8] Kompozícii dominuje ukrižovaný Ježiš, pod ním plačúca Mária Magdaléna. Po stranách sú umiestnené sochy Panny Márie a sv. Jána Evanjelistu. Sochy spočívajú na barokových volútových podstavcoch.

• Mariánsky stĺp, barokové súsošie z rokov 1739-1742.^[9] Stĺp bol vztýčený z vďačnosti obyvateľov po ukončení obdobia živelných pohrôm a četných požiarov. V roku 1741 za farára Jozefa Mackoviča bol zložený sľub putovať každoročne do Šaštína a prosiť tam Bohorodičku za odvrátenie požiarov. Aby zvýraznili svoje rozhodnutie, v roku 1742 dali občania postaviť mariánsky stĺp. Na čelnej strane je text (chronostikon), v preklade: „Ku cti hviezdami zdobenej Panny a Matky venujú veriaci za deväť rokov tridsať raz požiarom postihnutí“.

• Socha sv. Floriána, barokovo-klasicistická socha na volútovom podstavci z druhej polovice 18. storočia.^[10] Donátorom sochy bol zemepán Pavel Forgáč. Na podstavci má dva rodinné erby.

• Socha Panny Márie v lurdskej jaskyni, donátorom sochy bol barón František Horecký, čachtický kňaz, na pamiatku záchrany svojho života, keď sa pri ceste kočom na riečkou Dudváh prelomil pod ním drevený most a kňaz s povozom padol do vody. Rýchla pomoc občanov ho zachránila. Z vďaky dal v Paríži vyhotoviť túto sochu a ešte sa s ňou dotknúť sochy Panny Márie v Lurdách. Po vsadení na dnešné miesto barón Horecký, vtedy už bratislavský prepošt, sochu dňa 9. septembra 1894 posvätil.

• 
  Baroková zvonica
• 
• 
  Súsošie kalvárie
• 
• 
  Mariánsky stĺp
• 
  Socha sv. Floriána

• Čachtický hrad, zrúcanina stredovekého ostrožného hradu založeného asi v 60. rokoch 13. storočia strážiaceho západné pomedzie Uhorska. Vybudoval ho Kazimír z roku Hunt-Poznanovcov. Poškodený bol Přemyslom Otakarom II. v roku 1273. Mezi prvých majiteľov patrili bratia Peter a Pankrác z rodu Hunt-Poznanovcov, ktorí hrad ubránili pred Přemyslom Otakarom. Začiatkom 14. storočia patril do domínia Matúša Čáka. Od roku 1392 patril Stiborovi zo Stiboríc. V období vlastníctva Michalom Orságom de Guth bola na hrade dobudovaná trojpodlažná kaplnka, z ktorej pochádzajúci chór je umiestnený v kaplnke sv. Antona. Posledné prístavby uskutočnili Orgságovci. Od roku 1569 patril rad Nádasdyovcom. Po roku 1604 zdedila, po smrti manžela, hradné panstvo Alžbeta Bátoriová, na príkaz palatína Turza v roku 1610 tu bola uväznená a dožila na hrade do smrti 21. augusta 1614. Po dobytí vojskami Františka II. Rákociho a následnom požiari v roku 1708 už nebol obnovený.^[11] Hrad vyhorel ešte raz v roku 1799, keď už neobývaný slúžil ako väzenie.

• 
  Čachtický hrad
• 
• 
• 
• 

• Draškovičovský kaštieľ, dvojpodlažná dvojtraktová neskororenesančná stavba na pôdoryse písmena L z roku 1668. Kaštieľ vybudoval chorvátsky bán Mikuláš Draškovič. Koncom 17. storočia bol rozšírený, keď vzniklo vedľajšie krídlo. Od začiatku 18. storočia patril Forgáčovcom. V roku 1708 tu biskup František Forgáč zriadil kaplnku. Barokovými úpravami prešiel v rokoch 1710-1717. V roku 1851 odkúpila od Forgáčovcov kaštieľ rodina Čenkayovcov. Budovu prenajímali nemajetným občanom a postupne sa dostala do dezolátneho stavu. Obnovou prešiel v rokoch 1954-1958 a 1968-1970. Po roku 1989 sa budova dostala do vlastníctva Trenčianskeho múzea. V hlavnej sále kaštieľa sa dochovali fragmenty renesančného krbu z konca 16. storočia.^[12] Fasády kaštieľa sú členené oknami s jednoduchými osteniami. Priečeliu dominujje stredný rizalit. Od roku 1960 je v časti budovy na poschodí umiestnené múzeum histórie Čachtíc a Tatrína.

• Drugetovská kúria, tzv. Konzulovec, jednopodlažná pôvodne renesančná stavba na pôdoryse písmena U z prvej polovice 17. storočia. Vybudoval ju Juraj III. Druget, manžel dcéry Alžbety Bátoriovej. Úpravami prešla v druhej polovici 18. storočia a v 19. storočí.^[13] Neskôr patrila Jesenským. Vstup do kúrie je riešený ako oblúkový portál s ostením, nad ktorým je erb Drugetovcov.

• 
  Draškovičovský kaštieľ
• 
  Drugetovská kúria
• 

• Rímskokatolícka fara, dvojpodlažná dvojtraktová klasicistická stavba na pôdoryse písmena T z prvej polovice 19. storočia.^[14] Za účinkovania Jozefa Urbanovského pred rokom 1847 bola nadstavená o jedno poschodie. V týchto rokoch dal vo dvore postaviť kaplnku a hospodárske budovy. Uskutočnilo sa tu dňa 10. augusta 1847 pamätné štvrté zasadnutie Tatrína. Na podnet Miestnej organizácie Matice slovenskej v Novom Meste nad Váhom v spolupráci s okresnými orgánmi s obcou Čachtice odhalili 6. augusta 1933 na budove pamätnú tabuľu pripomínajúcu túto významnú udalosť. Jej autorom je M. Kraus z Nového Mesta nad Váhom. Z príležitosti 150. osláv Tatrína bola pod farou na námestí umiestnená nová pamätná tabuľa.

• Pomník vojakov padlých v prvej a druhej svetovej vojne, ktorého autorom je akademický sochár Pavel Bán a vyhotovila ho firma Komenský z Bratislavy.

• Zaniknutý kaštieľ Orságovcov, objekt stál zhruba na mieste, kde je dnes kúria Drugetovcov. Z kaštieľa sa zacoval iba úsek základového muriva. Na vrchu fragmentu múra sa zachovali kamenné konzoly. Jeden z majiteľov, Ladislav Orság, ako milovník vinohradníctva nechal dekorovať ostenia kaštieľa motívmi vína. Jedno toto ostenie je zamurované na moste vedúcom do kostola.

• Zaniknutý kaštieľ Nádašdyovcov, tzv. Cisársky, išlo o stavbu na pôdoryse písmena U. V tomto kaštieli bývala Alžbeta Báthoryová so svojím manželom Františkom Nádašdym, keď sa zdržiavala v Čachticiach. V roku 1662 kaštieľ vyhorel, no bol obnovený. Po smrti Františka Nádašdyho II. (1671), odsúdeného na smrť pre účasť na protihabsburskom sprisahaní, jeho majetok zabavil štát. Časť prenajal Révaiovcom a Draškovičovcom. Neskôr v roku 1695 kráľovská komora predala majetok Krištofovi Erdődymu. Posledným majiteľom neobývaného kaštieľa bol statkár Springer. Zachovala sa kamenná pivnica, ktorá slúži Poľnohospodárskemu družstvu Čachtice na uskladnenie vína. Zo severnej strany nad cestou na Višňové sú pozostatky múra a obrannej bašty kaštieľa.

• Rudolf Strechaj (* 1914 – † 1962), komunistický politik
• Jozef Balala (* 1915 – † 1980), pedagóg a matematik

• Alžbeta Bátoriová (* 1560 - † 1614), uhorská grófka preslávená svojou povestnou krutosťou.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Čachtice

• Oficiálny web
• Apsida.sk- profil gotického kostola
• Apsida.sk- profil gotickej kaplnky