Skinhead

Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje.

Skinheads je označenie pre subkultúru alebo skupinu ľudí, ktorí vyznávajú a praktizujú určitý životný štýl a smer. Vznikol v Spojenom kráľovstve v 60. rokoch 20. storočia ako reakcia na zvyšujúcu sa nezamestnanosť v mestských oblastiach. Prví príslušníci nemali politické ciele, ale šlo skôr o návštevníkov koncertov, ktorí sa snažili odlíšiť od hippies a bohatej časti populácie.

V súčasnej dobe došlo k rozštiepeniu skinheadského hnutia na niekoľko prúdov:

- skupina vyznávajúca určitý druh hudby (ska, rocksteady), životného štýlu, prevažne odmietajú myšlienky nacizmu, komunizmu. Príslušníci sú nepolitickí, zamestnaní aj nezamestnaní (robotnícka trieda, pracujúca mládež, alebo angl. working class). Vznikli spojením znakov subkultúr Hard Mods (prevažne biela, anglická mládež) a Rude Boys (prevažne prisťahovalci z Jamajky).

(Skinheads Against Racial Prejudice) - Toto hnutie vzniklo ako reakcia na white power skins, aby úplne nezanikli tradiční skinheads. SHARP sú v podstate tradiční skinheads, ktorí boli jednoduho donútení reagovať na to, čo sa deje s ich subkultúrou. Dnes môžeme vidieť SHARP hlavne na punk/Oi! akciách, kde tvoria jednu skupinu s punkáčmi.

(red and anarchist skinhead) - tvoria ho príslušníci ľavice. Môžu to byť anarchokomunisti alebo marx-leninisti, leninizmus však nie je ich pôvodnou myšlienkou. Slovo "red" (červený) má však v prípade skinheads v západných krajinách význam "antifašista" – sú tak nazývaní neonacistami a podobne. U nás je červená farba v politickom zmysle spájaná s leninizmom.

Príslušníci krajnej pravice, "navrátilci". Ide o vysoko politicky aktívnu skupinu, ktorá hlása rasovú neznášanlivosť, myšlienky nacizmu a netoleranciu. Jedným z ich idolov je napríklad Rudolf Hess.

Pod všetky tieto prúdy spadajú všeobecná nenávisť voči Hippies a záporný vzťah k drogám a často aj prihlásenie sa k robotníckej triede.

Rozpad pôvodného hnutia nastáva v 70. rokoch 20. storočia kedy anglická národno-socialistická strana Národný front zneužila hnutie vo svoj prospech, kedy boli mladíci skinheads používaní Národným frontom k ich pouličným bitkám. Idea „ostrých chlapcov“ sa čoskoro začala napodobňovať mladými členmi Národného Frontu a tak vznikla nová odnož s myšlienkami neonacizmu a rasového násilia. Túto odnož spopularizoval Ian Stuart Donaldson (spevák neonacistickej skupiny Skrewdriver).

Typickým poznávacím znakom sa stala vyholená hlava a oblečenie, ktoré sa skladá z topánok značky Dr.Martens (napriklad pracovné topánky s okovanou špičkou, aké nosili robotníci v dokoch), vojenské bundy takzvané „bombery“, džínsy a traky cez košele značky Ben Sherman alebo tričko Fred Perry.

Príslušníci nenacistických skinheads dnes často tvrdo vystupujú proti neonacistom, ktorí z ich hnutí vzišli a snažia sa šíriť osvetu v spoločnosti, aby nebol príslušník hnutia skinheads považovaný za neonacistu, ktorým z podstaty svojej filozofie nie je.

V päťdesiatych rokoch sa prvý raz v povojnovej Veľkej Británii objavil odlišný štýl či kultúra mladých ľudí. V tom čase prijala časť pracujúcej mládeže za svoju uniformu dlhé „edvardovské“ plášte a úzke nohavice. Boli známi ako Teds (Teddy Boys), oddaní Rock'n Rollu, podivne učesaní s patkami a esíčkami starostlivo napomádovanými na čele. Chovali sa ako skupina oddelená od konvenčného života.

Na začiatku šesťdesiatych rokov Teds nahradili takzvaní Mods (skratka pre Modernists). Ich štýl sa vyznačoval hlavne krátkymi vlasmi a drahým oblečením (obleky atď.). Obľubovali čiernu soulovú hudbu a jazdu na skútroch. Pochádzali z otvorenej triedy, označovali a potlačovali mládež malej buržoázie. V polovici 60. rokoch 20. storočia však odišla väčšina mods k hippies, a zvyšní drsnejší mods vytvorili na konci 60. rokov takzvaných Hard Mods.

Uhladený slušivý vzhľad sa zmenil za džínsy, kockované košele a ťažké pracovné topánky (napríklad Dr. Martens), oblečenie pracujúcej triedy. Okrem soulovej hudby počúvali moderné Reggae a Ska. Bolo prirodzené, že medzi ich štvrťami a v ich uliciach stretávali Jamajských a Antilských imigrantov, a ešte podrobnejšie Rude boys. Podľa tohto multirasového a multikultúrneho stretnutia, a podľa odmietnutia kompromisu s buržoáziou, označujúc príslušnosť k pracujúcej triede, sa zrodilo nové hnutie - skinheads.

Výsledkom stretnutia anglických Hard Mods a jamajských Rude boys bol vznik skinheads. Tento kult vychádzal predovšetkým z predchádzajúcich zoskupení akými boli Teddy Boys, Mods či Rudies (čierna mládež z Karibiku), mládeže ktorá mala už dosť neuhladenej módy hippies a politikárčenia okolitého sveta.

Hnutie skinheads bolo vo svojej podstate antirasistické a apolitické. Boli to belosi, ako aj príslušníci ostatných rás. Večer čo večer sa tieto skupinky schádzali pri počúvaní reggae, či štýlovo spriazneného ska - hudby, ktorá svojimi koreňmi siahala až k brehom vzdialenej Jamajky (napríklad Daylight Inn, Three Tuns, Lord Palmerstone). Nosili ťažké pracovné topánky, sprané levisky a košele značky Ben Sherman. Bola to zmes oblečenia na označovanie buržoázie a pracovného odevu. Títo „tvrdí“ chlapci boli vtedy vlastne oveľa tolerantnejší než milujúci hippies a boli aj oveľa nekonformnejší než proti meštiactvu bojujúci súčasníci. Boli hrdí na to že sú robotníci, mali sklony k patriotizmu, dištancovali sa od drog, intelektualizmu a neznášali hippies. Už len vzhľadovo dávali najavo odpor k hippies krátkymi zostrihmi. Obľúbenou zábavou sa stal aj futbal, na ktorom bolo hlavným cieľom ukázať úplnú fanatickú oddanosť svojmu klubu. Skinheads začali páchať drobné výtržnosti a dostávali sa do konfliktu s políciou. Medzi jednotlivými „gangami“ Skinhedov dochádzalo k rozdeľovaniu „revíru“, ktoré bolo spojené s pouličnými bitkami. Niektoré skinheadské gangy napádali aj študentov, homosexuálov a zriedkavo aj Pakistancov, pretože si mysleli že im berú prácu a domovy. Napádali ich aj kvôli inému náboženstvu. Na začiatku 70. rokov prvá vlna skinheads opadáva a na uliciach v rokoch 1972-1976 nie je skinheads v podstate vidieť.

Koncom roku 1969 skinheads zmenili účes a vlasy im narástli o viac ako 5 cm. Museli byť starostlivo upravené a s cestičkou na strane. S tým tiež súvisela krátkodobá synonymná zmena názvu na Suedeheads. Oblečenie bolo elegantnejšie. Viac štýlu, ale rovnaká myšlienka. Títo „elegáni“ však počas roku 1972 takmer vymizli spolu s celým hnutím.

S doznievajúcim hnutím skinheads boli na scéne aj Smoothies, ktorí mali vlasy ešte trocha dlhšie než Suedeheads, napriek tomu mali rovnako radi futbal a čiernu hudbu. Rovnako adoptovali glam rock.

Štýl Bootboys, štýl ulice, bol spojený najmä so Suedeheads a Smoothies a zostáva veľmi častý až do príchodu punku, hlavne mimo mesta. Vizáž, ktorú môžeme nájsť v knihe Mechanický pomaranč od Anthonyho Burgessa. Boli fanúšikmi futbalu a vyskytovali sa hlavne v okolí štadiónov.

V roku 1976 bola Veľká Británia v kríze, čo prinieslo nemalé problémy. V tejto situácii vzniká Punk, ktorý bol neodmysliteľne spojený s punkovou hudbou, chaosom a bitkami. S punkovou vlnou sa znovu objavujú polozabudnutí Skinheads, ktorých je síce teraz viac, napriek tomu sa už všetci nesprávajú tak nepoliticky, niektorí skinheadi sa prikláňajú k pravicovým myšlienkam.

Noví skins pri svojom návrate zachovali najextrémnejšie prvky starého štýlu a ešte ich rozšírili. Hlavy boli ostrihané dohola alebo mali nafarbené krátke vlasy. Niekedy bol vo vlasoch vyfarbený nápis Union Jack a podobne. Vrátili sa vysoké topánky a traky. Nenosili sa už obleky, objavili sa rôzne tetovania, aj na tvári. Skinheads vzbudzovali dojem takmer robotizovanej, uniformovanej armády, kde útok na jednotlivca má za následok násilnú odpoveď ostatných.

Skins, ktorí podporovali Teds, boli tradicionalisti. Obnovili sa takmer presne ako bývalí pôvodní skins s ich eleganciou, elitou pracujúcej triedy a s ich postojmi. Prenasledovali plastic punky (skomercionalizovaná forma punks), ako by boli hippies strednej triedy pred desiatimi rokmi.

V Londýne boli krčmy, ktorých klientela pozostávala z pôvodných skins vo veku nad 25 rokov, a v ktorých nikto z nových skinov nebol tolerovaný. Hudba sa posunula od ska k Oi! punku, tvrdej hudbe s texty výrazne protestujúce proti všetkému (napríklad 4-Skins, The Last Resort). Niektoré skupiny (ako Sham 69 alebo The Business) sa viacej radikalizovali čo sa týka triednych pozícií a vyjadrenia working class (pracujúcej triedy) . Koncom 70. a začiatkom 80. rokov nastal opäť revival Ska s hnutím 2-tone (ako Specials, Bad Manners alebo Madness). Tento nový rozkvet umožňoval skinheadom odvolávať sa na korene a pôvod hnutia, symbolizovaný čiernobielou šachovnicou ska symbolizujúcou antirasizmus a jednotu.

Principiálne súvisí s objavením 2-tone Ska. Hnutie sa vrátilo medzi svoje korene ako reakcia na začínajúci vplyv nacizmus. V Európe neboli tak známi ako vo Veľkej Británii. Snažia sa svojou hudbou a svojimi časopismi udržať klasický kult Skinheads. O fašistoch hovoria, že im ukradli ich kult, meno a pre ľudí, ktorí sa o tieto veci nezaujímajú, je ťažké pochopiť zmysel a myšlienku Skinheadstva. Obliekajú sa hlavne do športových značiek typu Lonsdale, Ben Sherman či Fred Perry a počúvajú tradičné SKA. Zastávali predovšetkým stále partnerské vzťahy, dobrú prácu a odpor k drogám (okrem alkoholu).

V roku 1980 sa začína niekoľko rockových kapiel vracať k forme krčmových popevkov, takzvaných Oi (Oi! je hudba v antinacistickom štýle, ktorá vznikla okolo roku 1980 a je podobná punk-rocku, pri jej zrode stáli Cockney Rejects so svojim songom Oi!Oi!Oi!, podľa ktorého dostal celý štýl meno). Táto hudba spojovala street punkerov a skinheadov. Spievali o živote (futbal, odpor k politike /politikom/, pivo, o pracujúcej triede, hrdosti atď.). V súčasnej dobe sú Oi! scéna a 2-tone scéna často previazané. (Oi = odpočítavanie pred piesňami na Reggae a Ska scéne postupne vžitý ako pozdrav medzi robotníkmi v Londýne).

Nazi-skins / White power skins

Vznikli z nacistickej odnože Oi! scény. Mala to na svedomí nezamestnanosť, ktorá bola prisudzovaná hlavne prisťahovalcom, ktorí „brali“ zamestnanie rodeným Britom.

Do hry vstupujú myšlienkové prúdy extrémnej pravice. Po celý čas získavala extrémna pravica do svojho spolku lumpen-proletariát a hnutiu skinheads to unikalo. Práve absencia presnej politickej ideológie hnutia silne prispela k preniknutiu istých hanebných ideí medzi tie pôvodné. Národný front a jeho spoločníci sa samozrejme pokúšal úplne obsadiť túto scénu, v ktorej sa nachádzala vykorisťovaná mládež, ktorá mala chuť reagovať, ale bez pravého svedomia a politickej kultúry.

Časť skinheads začala pomaly smerovať k politickému mysleniu a jeden z hlavných aktérov tejto premeny bol Ian Stuart Donaldson, ktorý založil roku 1977 hudobnú skupinu s názvom Skrewdriver. V roku 1979 založil malú politickú stranu White Noise, o ktorú sa zaujímal britský Národný front (NF). O dva roky neskôr sa Donaldsonova politická ministrana premenovala na Blood & Honour club. Skupiny na čele so Skrewdriverom s textami o rytieroch, vikingoch, cti a podobne začínajú tvoriť White power (biela sila) music, neskôr si vytvorili vlastný hudobný štýl - R.A.C. (Rock Against Communism = Rock proti komunizmu).

S vlnou nacionalistických názorov stúpa počet kriminality a násilných útokov proti ľuďom inej farby pleti či prisťahovalcom. „Ultrapravičiari“ na seba sťahujú pozornosť médií a ľudia začínajú odsudzovať skinheads všeobecne. Od rasistických a fašistických tendencií sa dištancujú tradiční, nepolitickí skinheads. Vzniká celoeurópske spoločenstvo postavené na prepojení neonacizmu s neofašizmom.

V roku 1981 sa hnutie začalo šíriť do Ameriky, kde už mal rasizmus pomerne silné korene. Tu boli skinheads považovaní za nástupcov Ku-Klux-Klanu, teda za akýchsi ochrancov čistoty bielej rasy a morálky. Aj napriek represívnym pokusom amerických zložiek sa Spojené Štáty dostali do pozície jednej z tradičných bášt tejto organizácie. Americkí WP(white power) Skinheads sa zúčastnili na akciách Hammer Skins, American nazi party alebo White aryan resistance.

Skinheadi ktorí mali rasistické alebo xenofóbne zmýšľanie (teda nedôvera, odpor k výzoru, v tomto prípade prisťahovalcom) sa nazývajú Boneheads (v slangovom preklade: hlupák, tupec). V prvej polovici 80. rokov sa hnutie dostalo aj do Európy, najmä do Nemecka a Talianska. Toto hnutie je zväčša neofašistické. V Nemecku sa dostáva na neonacistické pozície (svoj význam tu má aj história Nemecka, kde zažité kultúry a tradície zohrali svoju úlohu). Títo „exportéri“ sa vo veľkej väčšine stotožnili s „učením“ nacizmu, menovite s národným socializmom Adolfa Hitlera. S tým tiež súvisí používanie nacistickej terminológie a symboliky.

Pri spojení Európskych neonacistov zohrala veľkú úlohu organizácia Blood and Honour (Krv a Česť). Jednou z hlavných úloh sa stalo spochybňovanie fašistických vojnových zločinov a propagácia pohlavárov Tretej ríše (A. Hitlera, R. Hessa…). Časovú stratu oproti Anglicku nahradila bezmedzná oddanosť a zapálenosť nových „prorokov“. Vplyvom príchodu Boneheads na scénu, sa hnutie skinheads podobá blúdeniu kriminálnikov, a to vďaka niekoľkým skupinkám boneheadov, ktorí sú dnes len veľmi vzdialenými napodobeninami pôvodného skinheadského hnutia.

Ako reakcia na rozmach rasizmu a xenofóbneho myslenia v skinheads vnikli v roku 1986 v americkom New Yorku S.H.A.R.P. (Skinheads Against racial Prejudice - Skinheadi proti rasovým predsudkom). Sharps zaznamenali veľký, rýchly prírastok.

Sharps vyvolávajú bitky s WP Skins, ktoré zachádzajú až do extrému, kedy sa začnú používať strelné zbrane. Vzniklo mnoho nových skupín - Warzone, Agnostic Front.... Sú ostro zamerané proti fašizmu a chodia samozrejme štýlovo oblečení. Myšlienka protirasistických skinheads onedlho prešla aj do Európy, konkrétne do Anglicka prostredníctvom speváka antifašistickej Oi! skupiny The Opressed. Vznikali rôzne skupiny, hudobné vydavateľstvá (labely) a časopisy (nazvané ziny, fanziny).

Zjavili sa vo Veľkej Británii okolo skupiny soulu a rhythm a blues. Táto skupina skinheads si postupne vytvorila svoju vlastnú hudbu. Majú politickú alernatívu k súčasnému režimu. Sú protikladom WP skins a patria k militantným častiam celku ľavicových krídel. Od pôvodných Skinheads prevzali image, hrdosť na robotnícku prácu a typickú pre skinheads neústupčivosť. Redskins sa odlišovali od typických skinheads v móde tým že nosili červené bundy alebo červené šnúrky v topánkach, ale to nemusí byť pravidlom. V roku 1993 vznikol v New Yorku prvý RASH (Red & Anarchist Skinheads) kolektív.

Sorta hybridov medzi punks a skins. Nachádzajú sa dnes často okolo hardcorovej scény.

• Smolík, J. (2010): Subkultury mládeže. Uvedení do problematiky, Praha: Grada. ISBN 978-80-247-2907-7

• Skinhead Attitude – Dokumentárny film Daniela Schweizera (2003)
• Romper Stomper – Film Geoffreyho Wrighta o austrálskych nazi-skinheadoch (1992)
• This is England - Film o skinheadoch na konci 80. rokoch 20. storočia v Anglicku po skončení vojny o Falklandy
• Kult hákového kríža (orig.: American History X) - Film o nazi-skinheadoch

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Skinhead

• Ray Lennox-množstvo článkov o Skinheads Archivované 2007-01-13 na Wayback Machine
• Prehlásenie S.H.A.R.P.
• Subkultúra Skinheads Archivované 2007-04-19 na Wayback Machine
• Komisia pre koordináciu postupu proti extrémizmu/ Skinheads
• História Skinheads Archivované 2007-10-14 na Wayback Machine