Letisko Josepa Tarradellasa Barcelona-El Prat

Letisko Josepa Tarradellasa Barcelona-El Prat Aeropuerto Josep Tarradellas Barcelona-El Prat
IATA: BCN · ICAO: LEBL
Základné informácie
Typ letiska	medzinárodné civilné
Prevádzkovateľ	AENA
Otvorenie	1918
Mesto	Barcelona, Španielsko
Nadmorská výška	4 m n. m.
Poloha	41°17′49″S 2°04′42″V / 41,296944°S 2,078333°V / 41.296944; 2.078333Súradnice: 41°17′49″S 2°04′42″V / 41,296944°S 2,078333°V / 41.296944; 2.078333
Vzletové a pristávacie dráhy
Smer Dĺžka Povrch 07L-25R 3 352 m betón 07R-25L 2 660 m asfalt 02-20 2 540 m asfalt
Štatistika (2016)
Cestujúcich	44 154 693
Pohybov	307 864 lietadiel
aena-aeropuertos.es
Letecký portál

Letisko Josepa Tarradellasa Barcelona-El Prat (špa. Aeropuerto Josep Tarradellas Barcelona-El Prat; IATA: BCN, ICAO: LEBL), zvyčajne známe ako El Prat, sa nachádza 10 km juhozápadne^[1] od Barcelony, v Katalánsku, Španielsko, medzi mestami El Prat de Llobregat, Viladecans a Sant Boi.

Letisko je druhé najväčšie v Španielsku hneď po Medzinárodnom letisku Barajas v Madride a prvé, čo sa týka Katalánska a pobrežia Stredozemného mora.^[2] Je to hlavné letisko pre spoločnosti Vueling Airlines, a letisko, na ktoré sa upriamujú Air Europa a Iberia. Letisko slúži hlavne pre domáce európske a severoafrické destinácie, ale má taktiež menší počet letov aj do juhovýchodnej Ázie, Latinskej Ameriky a Severnej Ameriky.

Letecká služba na trase Barcelona – Madrid, známa ako "Pont Aeri" (v katalánčine) alebo "Puente Aéreo" (v španielčine), doslova "Nebeský most", je najrušnejšia trasa na svete s najväčším počtom letových operácii (971 za týždeň) v roku 2007.^[3] Cestovný plán sa zredukoval od februára 2008, kedy bola otvorená Rýchloželeznica Madrid – Barcelona, ktorá prekoná vzdialenosť za 2 hodiny 40 minút rýchlo a sa stala obľúbená.

V roku 2009 prešlo bránami letiska Barcelona 27 311 765 pasažierov,^[4] čo je 9,8% pokles oproti 30 208 134 pasažierom v roku 2008.

Prvé barcelonské letisko, nachádzajúce sa v el Remolare, začalo fungovať v roku 1916. Nemalo však dobré vyhliadky na rozšírenie v budúcnosti, a tak nové letisko v El Prate otvorili v roku 1918. Prvé lietadlo, ktoré na letisku pristálo, bolo Latécoère Salmson 300, ktoré priletelo z Toulouse s konečnou zastávkou v Casablance. Letisko bolo sídlom Aeroklubu Katalánsko a základňou pre Zeppeliny španielskeho námorníctva. Plánovaná komerčná letecká prevádzka začala v roku 1927 s letom spoločnosti Iberia do Madridu (na letisko Cuatros Vientos). Bola to prvá trasa spoločnosti Iberia.

V roku 1948 bola vybudovaná dráha, dnes 07-25, a v tom istom roku začali prvé zaoceánske lety, a to spoločnosti Pan American World Airways do New Yorku. Medzi rokmi 1948 až 1952 bola postavená druhá dráha (dráha 16-34), kolmá na predošlú, tiež boli zriadené taxislužby a bol postavený terminál na ubytovanie pasažierov. V roku 1963 letisko dosiahlo milión prepravených pasažierov ročne. Nová riadiaca veža bola postavená v roku 1965 a terminál bol prestavaný v roku 1968 (momentálne najstaršie krídlo terminálu B).

3. augusta 1970 spoločnosť Pan American World Airways slávnostne zahájila pravidelné lety medzi Barcelonou, Lisabonom a New Yorkom, zabezpečované lietadlami typu Boeing 747SP. 4. novembra toho istého roku začala Iberia so službou "Air-shuttle" medzi Barcelonou a Madridom. O niekoľko rokov neskôr, v roku 1976 bol postavený terminál špeciálne len pre potreby Iberie a jej air-shuttle a taktiež samostatný terminál pre nákladnú dopravu, ku ktorému bola pripojená tiež poštová služba a letisková dráha pre cargo. V roku 1977 presiahlo letisko 5 miliónov prepravených pasažierov za rok.

Od konca sedemdesiatych až do začiatku deväťdesiatych rokov sa rozvoj letiska, čo sa týka dopravy aj investícií zastavil až do konania Letných olympijských hier v Barcelone v roku 1992. El Prat podstúpilo veľký rozvoj spočívajúci v modernizácii a v expanzii existujúceho terminálu (terminál B) a v konštrukcii ďalších dvoch (terminály A a C), ktorá zahŕňala aj výstavbu revolučných "jetwayov", ktoré umožňovali pasažierom priamy prístup do lietadla. Autorom tejto reformy bol architekt Ricardo Bofill Levi. V roku 1996 bola otvorená nová riadiaca veža, o ktorej podobu sa tiež postaral Ricardo Bofill Levi.

Kvôli silnému poklesu leteckej dopravy po roku 1999 a kríze v leteckom sektore v roku 2001 boli mnohé charterové lety z Girony a Reusu odklonené na El Prat, čím pomohli letisku prekonať krízu.

• 21. októbra 1994 nákladné lietadlo Falcon 20 muselo núdzovo pristáť na letisku po tom, ako utrpelo poruchu na pristávacích prístrojoch. Žiaden z troch členov posádky neutrpel zranenia.

• 19. februára 1998 zomreli dvaja ľudia, veliteľ a pilot, na palube stroju spoločnosti Ibertrans, ktorý havaroval pri meste Gavá krátko po odlete z El Prat.

• 28. júla 1998 havarovalo nákladné lietadlo nesúce noviny z Malorky blízko jedného z plotov obklopujúcich letisko. Zahynuli pri tom dvaja členovia posádky a druhý pilot.

• V roku 2002 sa Let Bashkirian Airlines 2937, ktorý prišiel z Letiska Domodedovo v Moskve, zrazil s letom DHL 611 nad Nemeckom na ceste do Barcelony.^[5]
• 24. marca 2015 padlo nad južnou časťou francúzskych Álp (medzi obcou Barcelonnette a mestom Digne-les-Bains) lietadlo typu Airbus A320 nízkonákladovej spoločnosti Germanwings, ktoré letelo z Barcelony (letisko El Prat) do Düsseldorfu. Podľa neoficiálnych informácií zahynulo 144 pasažierov a 6 členov posádky.

Väčšina dopravy na barcelonskom letisku je domáca alebo európska. V tomto majú Iberia a Spanair operačnú základňu. Počet medzikontinentálnych letov je však oveľa nižší ako na ostatných európskych letiskách s rovnakým počtom prepravených pasažierov. Nedostatok medzikontinentálnych spojení bol hlavný dôvod sťažností a nátlaku zo strany úradov, a katalánskych skupín v posledných rokoch, ktoré chcú, aby sa letisko stalo centrom svetovej dopravnej distribúcie, a nie len európskej.

V posledných rokoch výrazne vzrástla preprava nízkonákladovými leteckými spoločnosťami, špeciálne potom, ako si aerolinky Vueling zriadili operačné základne na letisku. Medzi iné nízkonákladové aerolínie operujúce na letisku patrí easyJet a Wizz Air.

Letisko má tri dráhy, dve súbežné, menovite 07L-25R a 07R-25L (novšia bola otvorená v roku 2004) a krížom cez ne prechádza tretia dráha 02-20. Sú tu dva terminály, T1 a T2, ktoré sú zložené z bývalých terminálov A, B a C. Tieto dva terminály majú spolu 268 check-in pultov a 64 vybavovacích brán. Operácie na letisku sú obmedzené výlučne na lety riadené prístrojmi (instrumental flights - IFR), okrem letov zdravotných služieb (VFR), havarijných situácií a potrieb vlády.

Plán na rozvoj (Plán Barcelona)^[6] zahŕňa tretí terminál (autorom je znovu Ricardo Bofill) a riadiacu vežu. Dráha 07R-25L bola tiež postavená počas tohto rozšírenia. Po otvorení terminálu T1 "Sud" je letisko schopné odbaviť 55 miliónov pasažierov ročne. Rozloha letiska sa tiež v roku 2009 zväčšila z 8,45 km² na 15,33 km². Po ďalšej expanzii, ktorá má skončiť do roku 2012 a počas ktorej sa postaví nový satelitný terminál vzrastie kapacita letiska na 70 miliónov cestujúcich ročne.

Letisko je predmetom politickej diskusie nad spravovaním a kontrolou medzi katalánskou Generalitat a španielskou vládou, ktorá zahŕňa AENU (letiskového manažéra) a rôzne letecké spoločnosti, hlavne Iberiu a Spanair. Časť sporu tkvie v zisku, ktorý letisko vytvára a je použitý na údržbu a investície na rôznych letiskách v sieti AENA a tiež na vládne investície v iných ekonomických sektoroch.

Počet pasažierov Rok Pasažieri % Rok Pasažieri % 1963 1 000 000 - 1999 17 421 938 +7.6 1977 5 000 000 - 2000 19 809 567 +13.8 1990 9 205 000 - 2001 20 745 536 +4.7 1991 9 145 000 -0.7 2002 21 348 211 +2.9 1992 10 196 000 +11.5 2003 22 752 667 +6.6 1993 9 999 000 -2.0 2004 24 558 138 +7.9 1994 10 647 285 +6.5 2005 27 152 745 +10.6 1995 11 727 814 +10.1 2006 30 008 152 +10.5 1996 13 434 679 +14.6 2007 32 898 249 +9.6 1997 15 065 724 +12.1 2008 30 208 134 -8.2 1998 16 194 805 +7.3 2009 27 311 765 -9.8 Zdroj: Aeroport de Barcelona, AENA

Počet pohybov lietadiel Rok Operácie % 1999 233 609 - 2000 255 913 +9.5 2001 273 119 +6.3 2002 271 023 -0.8 2003 282 021 +4.1 2004 291 369 +3.3 2005 307 798 +5.6 2006 327 636 +6.4 2007 352 501 +7.6 2008 321 491 -8.8 2009 278 965

Množstvo prepraveného nákladu Rok Tony % 1999 88 217 - 2000 88 269 +2.4 2001 81 882 -7.8 2002 75 905 -7.3 2003 70 118 -7.6 2004 84 985 +21.2 2005 90 446 +6.4 2006 93 404 +3.3 2007 96 770 +3.6 2008 104 329 +7.7 2009

Letisko je prístupné pomocou prichádzajúcich vlakov RENFE na linke Nord, ktorá ide zo stanice Maçanet-Massanes s hlavnými zastávkami na stanici Barcelona Sants a na celkom hlavnej stanici Passeig de Gràcia, čím je prepojená s barcelonským systémom metra. Do plánu expanzie letiska je zahrnutá aj nová železničná stanica blízko letiska, ktorá ho spojí so španielskou sieťou AVE a linkou 9 barcelonského metra.

Verejné autobusy spoločnosti Transports Metropolitans de Barcelona (TMB) na linke 46 chodia každých 25 minút z námestia Plaça d'Espanya. Stála súkromná autobusová linka (Aerobús) z námestia Plaça de Catalunya, stojí na Sants a Plaça d'Espanya. Taxislužba funguje pri každom termináli. Diaľnica C-32 spája letisko s mimoúrovňovou križovatkou medzi vonkajším okruhom barcelonskej autodráhy Ronda de Dalt a hlavnými autodráhami.

Letisko Barcelona malo pred dobudovaním terminálu "Sud" približne 11 900 parkovacích miest, z toho 2 009 v parkovacom dome pred terminálom C, ktorý je s letiskom spojený krytým koridorom. Pred terminálom A je ďalší parkovací dom, ktorý pridáva o približne 2 600 viac miest, táto budova je momentálne rozširovaná konštrukciou dvoch nových podlaží. Zvyšné miesta sú rozmiestnené v iných vonkajších plochách, pred terminálovými a kancelárskymi budovami a pridávajú približne 7 200 miest na parkovanie. S výstavbou terminálu "Sud" sa zvýšil celkový počet miest na 23 900.

Nový terminál T1 „Sud“, ktorý navrhol Ricardo Bofill, bol slávnostne otvorený 17. júna 2009. Nový terminál T1 má vnútornú plochu 525 000 m² a vzletovú a pristávaciu plochu s rozlohou 600 000 m².

Jeho vybavenie zahŕňa:

• 168 check-in pultov
• 50 miest pre lietadlá
• 15 batožinových pásov (jeden nový pás sa vyrovná 4 pásom v starom termináli) a
• 12 000 parkovacích miest, ktoré pribudnú k už jestvujúcim 11 900 miestam v termináli 2 (súčasné terminály A, B a C).

Predpoklad je, že letisko bude schopné odbaviť 55 miliónov pasažierov ročne a uskutoční 90 operácií za hodinu.

Rozšírenie letiska spolu s celkovou investíciou 5,1 bilióna € v budúcnosti sa bude skladať z výstavby nového satelitného terminálu a obnovy existujúcich terminálov. Osobná inžinierska fáza južného terminálu bola možná s rozpočtom 900 miliónov €.

• Na konci septembra sa členovia aliancie OneWorld a Vuelingu presunuli z terminálu 2 do nového terminálu 1
• Na konci roku 2009 sa členovia aliancie SkyTeam a aerolínie bez príslušnosti k aliancii uskutočňujúce medzikontinentálne lety taktiež presunuli z T2 do T1.

Spoločnosť	Destinácie
Adria Airways	Ľubľana [sezónne]
Aegean Airlines	Atény
Aer Lingus	Belfast-International [sezónne], Cork, Dublin
Aeroflot	Moskva-Šeremetievo
Aerolíneas Argentinas	Buenos Aires-Ezeiza
Aeroméxico	Mexiko City
Air Algérie	Alžír, Oran [končí 20. júna]
Air Arabia Maroc	Casablanca
airBaltic	Riga
Air Canada	Montreal [začína 5. júna; sezónne], Toronto [začína 4. júna; sezónne]
Air Europa	Atény [začína 4. júla], Fuerteventura [sezónne], Ibiza, Lanzarote, La Palma [sezónne], Las Palmas, Madrid, Menorca, Palma de Mallorca, Tenerife-Norte, Tenerife-Sur Reina Sofia, Tunis
Air France	Paríž-Charles de Gaulle
Air France prevádzkované dopravcom Brit Air	Lyon, Paríž-Orly
Air France prevádzkované dopravcom HOP!	Ajaccio [začína 29. mája], Bordeaux, Nantes
Air Transat	Montreal, Toronto, Vancouver [sezónne]
Alitalia	Alghero [začína 1. júna], Miláno-Linate, Rím-Fiumicino
American Airlines	New York-JFK
Ándalus Líneas Aéreas	Almería, Nador, San Sebastián
Arkia Israel Airlines	Tel Aviv
Atlas Blue	Marakeš, Tanger [končí 24. júna]
Austrian Airlines	Viedeň
Austrian Airlines prevádzkované dopravcom Tyrolean Airways	Viedeň [sezónne]
Avianca	Bogota
Blue Air	Bukurešť-Băneasa
bmibaby	Birmingham [končí 7. júna], East Midlands [sezónne]
British Airways	Londýn-City, Londýn-Heathrow
Brussels Airlines	Brusel
Bulgaria Air	Sofia
Cimber Sterling	Kodaň
City Airline	Göteborg-Landvetter
Croatia Airlines	Záhreb [sezónne]
Delta Air Lines	Atlanta, New York-JFK
easyJet	Belfast-International, Berlín-Schönefeld, Bristol, Doncaster/Sheffield, Dortmund, Liverpool, Londýn-Gatwick, Londýn-Luton, Londýn-Stansted, Lyon, Miláno-Malpensa, Newcastle upon Tyne, Paríž-Charles de Gaulle
easyJet Switzerland	Bazilej, Ženeva
EgyptAir	Káhira, Luxor
El Al	Tel Aviv
Finnair	Helsinki
Germanwings	Kolín/Bonn, Hannover, Stuttgart
Iberia	Madrid
Iberia prevádzkované dopravcom Air Nostrum	Albacete, Almería, Asturias, Badajoz, Bologna, Burgos, Korfu [sezónne], León, Marseille, Murcia, Nantes, Nice, Olbia [sezónne], Pamplona, Salamanca, San Sebastián, Santander, Tanger [sezónne], Toulouse, Turín, Valencia, Valladolid
Icelandair	Reykjavík-Keflavík [pokračuje 26. júna; sezónne]
Iceland Express	Reykjavík-Keflavík [pokračuje 1. júna; sezónne]
Jet2.com	Leeds/Bradford
Jet4you	Casablanca, Nador, Tanger
KLM Royal Dutch Airlines	Amsterdam
LOT Polish Airlines	Varšava
Lufthansa	Düsseldorf, Frankfurt, Miláno-Malpensa, Mníchov
Lufthansa Regional prevádzkované dopravcom Contact Air	Düsseldorf [pokračuje 5. júna]
Lufthansa Regional prevádzkované dopravcom Eurowings	Düsseldorf
Lufthansa Regional prevádzkované dopravcom Lufthansa CityLine	Düsseldorf
Luxair	Luxemburg
Meridiana	Florencia
Norwegian Air Shuttle	Bergen, Kodaň, Oslo-Gardermoen, Štokholm-Arlanda
Pakistan International Airlines	Chicago-O'Hare [začína 13. júna], Islamabad, Karáči, Láhaur
Qatar Airways	Dauha [začína 7. júna]
Rossija	Sankt Peterburg
Royal Air Maroc	Casablanca, Tanger [začína 28. júna]
Royal Jordanian	Ammán
Scandinavian Airlines	Kodaň, Oslo-Gardermoen
Singapore Airlines	Singapur
Sky Work Airlines	Bern
Sun d’Or International Airlines	Tel Aviv
Swiss International Air Lines	Ženeva, Zürich
Swiss International Air Lines prevádzkované dopravcom Swiss European Air Lines	Bazilej
TAP Portugal	Lisabon, Porto
TAROM	Bukurešť-Otopeni
Transavia.com	Amsterdam, Rotterdam
Transavia.com Denmark	Kodaň
Travel Service prevádzkované dopravcom Smart Wings	Praha
Tunisair	Tunis
Turkish Airlines	Istanbul-Atatürk
Ukraine International Airlines	Kyjev-Borispol, Ľvov [začína 17. júna]
Vueling Airlines	A Coruña, Alicante, Ammán [začína 26. júna], Amsterdam, Astúria, Atény, Bilbao, Brusel, Bukurešť-Otopeni, Budapešť, Dubrovník, Edinburgh [začína 24. júna], Granada, Ibiza, Istanbul-Sabiha Gökçen [začína 24. júna], Las Palmas, Jerez de la Frontera, Lisabon, Ľubľana [začína 26. júna], Madrid, Malaga, Malta, Marakeš, Miláno-Malpensa, Menorca, Moskva-Domodedovo, Neapol, Nice [končí 23. júna], Palermo, Paríž-Orly, Pisa, Praha, Rím-Fiumicino, Santiago de Compostela, Sankt Peterburg [pokračuje 25. júna], Seville, Tenerife-Norte, Benátky-Marco Polo, Verona, Viedeň, Vigo
Wizz Air	Bukurešť-Băneasa, Budapešť, Kluž, Gdansk, Katovice, Praha, Sofia, Temešvár, Varšava

Spoločnosť	Destinácie
British Airways World Cargo	East Midlands, Londýn-Heathrow, Londýn-Luton
Cargolux	Hongkong, Džidda, Luxemburg
DHL Express	Vitoria-Gasteiz
Emirates SkyCargo	Dubaj, Mexiko City
FedEx Express	Paríž-Charles de Gaulle
Jade Cargo International	Brescia, Šanghaj-Pudong, Šen-čen
TNT Airways	Liege, Brusel
United Parcel Service	Kolín/Bonn, Valencia

• Zunino, Eric (November 2004) "Letisko Barcelona", Airline World, str. 40–43.

• Oficiálna webstránka Archivované 2020-06-28 na Wayback Machine