Minbar

Minbar^[1] alebo mimbár^[2][3][4] (arab. منبر‎ – mimbár) je vyvýšený priestor v prednej časti modlitebne mešity.^[4] Z ktorého vedie imám piatkovú modlitbu (chutba). V najjednoduchšej forme je minbar vyvýšená základňa so schodiskom.^[5] Táto stavba nemá žiadny duchovný význam, ide čisto o praktickú vec, aby bolo imáma (chatíba) dobre počuť a aby mal dobrý výhľad na veriacich. Minbar je zvyčajne postavený z dreva, kameňa alebo tehál. Súčasťou minbaru je krátke schodisko vedúce na najvyššiu plošinu. V spodnej časti schodiska môže byť brána alebo dvere. Zložitejšie formy môžu mať uzavreté schodisko zo zdobenými panelmi, dverami a na vrchu zakrytú základňu. Kázanie v rannom islame malo skôr politický než náboženský charakter. To vysvetľuje, prečo tvar minbaru nemá nič spoločné s kresťanskou kazateľnicou alebo ambónou. Naľavo od minbaru sa vždy nachádza mihráb.^[5][6]

Prvým zaznamenaným minbarom bol Mohamedov minbar v Medine, ktorý bol vytvorený medzi rokmi 628 – 631. Podľa hadísov vznikol už v časoch proroka Mohameda. Pôvodne Mohamed vytvoril svoje piatkové modlitby, keď sa opieral o stĺp palmového kmeňa v mešite v Medine. Neskôr však použil sedadlo s dvoma schodíkmi na prijímanie delegácií alebo kázanie v mešite. Tento prvý minbar bol vyrobený z tamarišského dreva gréckymi alebo abesínskymi stolármi. Mohamedovi nasledovníci kalifovia, ktorí boli oficiálne imámmi celej moslimskej komunity, používali minbar ako symbol svojej autority. Počas prvého storočia islamu začali provinční guvernéri využívať minbar, z ktorého vystupovali s prejavmi alebo prosbami, predovšetkým ako vládcovia. V posledných rokoch Umajjovského kalífátu, pred jeho pádom v roku 750, nariadili Umajjovci výstavbu minbarov pre všetky mešity. To použitie sa rozšírilo na ďalšie moslimské územia. Minbar sa stal štandardným vybavením mešity vo všetkých moslimských komunitách. Za vlády Abbásovcov piatková modlitba (chutba) stratila svoj informačný, politický a diskurzívny charakter a stala sa čisto náboženským kázaním. Napriek tomu si zachoval svoj význam ako symbol autority. Minbar sa stal dôležitým prvkom v islamskej architektúre a umení.^[6][5]

Minbar je tradične vyrobený z kameňa, tehál a dreva bohato vyrezávaný a doplnený o inkrustáciu perlete a slonoviny. Použitie mramoru je menej časté a občas sa používal vápenec alebo dokonca železo. Vo väčšine krajín sa z minbaru stal architektonický prvok mešity s bránou alebo dverami od ktorých viedlo schodisko na najvyššiu plošinu. Zložitejšie formy môžu mať uzavreté schodisko zo zdobenými panelmi, dverami a na vrchu zakrytú základňu baldachýnom. Vrch základné má tvar malej veže, ktorú zdobí najčastejšie ihlanová alebo cibuľovitá strecha zakončená polmesiacom.^[6][5] Aj keď je minbar tvarovo podobný kresťanskej kazateľnici alebo ambóne nemá s nimi nič spoločné. Pokusom o návrh mešity bolo zdôrazniť posvätnosť minbaru tým, že sa nachádzal hneď vedľa mihrábu.

• 
  Drevený Saladinov minbar z Mešity al-Aksá, Jeruzalem, Izrael.
• 
  Minbar v Mešite Molla Çelebi, Istanbul, Turecko.
• 
  Kamenný minbar v Džama Masdžid, Mandu, India.
• 
  Minbar v Mešite al-Azhar, Káhira, Egypt.
• 
  Minbar v Šáhovej mešite, Isfahán, Irán.
• 
  Minbar v Mešite Tekeli Mehmeda Pašu, Antalya, Turecko.

1. ↑ Kajruván In: Encyclopaedia Beliana [online]. Slovenská akadémia vied, [cit. 2020-11-08]. Dostupné online. ISBN 978-80-89524-30-3.
2. ↑ mimbár In: Slovenské slovníky [online]. Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied, [cit. 2020-08-11]. Dostupné online.
3. ↑ mimbar In:BLAŽÍČEK, Oldřich; KROPÁČEK, Jíři. Slovník pojmů z dějin umění. Praha : Odeon, 2013. ISBN 9788072991044. S. 130.
4. ↑ ^{a b} mimbar In: SYROVÝ, Bohuslav. Architektura oborový slovník. 2. vyd. Praha : Státní nakladatelství technické literatury, 1972. S. 187.
5. ↑ ^{a b c d} Minbar In: Encyclopedia Britannica [online]. [Cit. 2020-11-14]. Dostupné online. (po anglicky)
6. ↑ ^{a b c} THE MIHRAB - (PRAYER NICHE) [online]. webcache.googleusercontent.com, [cit. 2020-11-14]. Dostupné online.

• Encyklopedie umění středověku. Praha : Odeon, 1969. S. 138.
• KŘIKAVOVÁ, Adéla. Islám, ideál a skutečnost. Praha : Baset, 2002. ISBN 80-8622-371-X.
• GRABAR, Oleg. The Formation of Islamic Art. New Haven, Londýn : Yale University Press, 1973.
• DICKIE, James. Allah and Eternity: Mosques, Madrasas and Tombs. New York : William Morrow and Company, Inc., 1978. In: Architecture of the Islamic World, ed. Michell, George. S. 15-47.

• islamská architektúra
• mešita
• mihráb

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Minbar

• Islamská architektúra