Šaľa
Šaľa | |
maď. Vágsellye | |
mesto | |
Renesančný kaštieľ
| |
Štát | Slovensko |
---|---|
Kraj | Nitriansky kraj |
Okres | Šaľa |
Región | Dolné Považie |
Vodný tok | Váh |
Nadmorská výška | 107 m n. m. |
Súradnice | 48°09′10″S 17°52′26″V / 48,152778°S 17,873889°V |
Rozloha | 44,97 km² (4 497 ha) [1] |
Obyvateľstvo | 20 239 (31. 12. 2023) [2] |
Hustota | 450,06 obyv./km² |
Prvá pís. zmienka | 1002 |
Primátor | Jozef Belický[3] (nezávislý) |
PSČ | 927 01 Šaľa 927 05 Veča |
ŠÚJ | 504025 |
EČV (do r. 2022) | SA |
Tel. predvoľba | +421-31 |
Adresa mestského úradu |
Mestský úrad Námestie Sv. Trojice 7 927 15 Šaľa |
E-mailová adresa | mesto@sala.sk |
Telefón | 031 / 770 59 81 |
Fax | 031 / 770 60 21 |
Poloha mesta na Slovensku
| |
Interaktívna mapa mesta
| |
Wikimedia Commons: Šaľa | |
Webová stránka: sala.sk | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Šaľa (do roku 1927 Šaľa nad Váhom, ľudovo Šala, nem. Schala, Schelle, maď. Vágsellye) je mesto na Slovensku ležiace v Nitrianskom kraji.
Polohopis
[upraviť | upraviť zdroj]Mesto leží v Podunajskej rovine na oboch brehoch dolného toku Váhu, v nadmorskej výške 107 m. Rozkladá sa na úrodnej nížine, na rovine, vo výmere 4 497 ha. Na ľavom brehu rieky Váh leží mestská časť Veča, ktorá sa so Šaľou zlúčila 1. januára 1960. K mestu patrí aj osada Hetmín a Kilič.
V blízkosti Šale sa nachádzal dôležitý brod cez rieku Váh, dnes mestom prechádza významná cesta I/75, spájajúca Galantu a Nové Zámky. Severojužným smerom ju križuje cesta II/573 od Serede na Komárno. Južným okrajom mesta vedie železničná trať Bratislava – Štúrovo. Galanta leží 13 km západne, Sereď 20 km severozápadne, Nitra 26 km severovýchodne, Nové Zámky 33 km juhovýchodne a Dunajská Streda 32 km juhozápadne.
Podnebie
[upraviť | upraviť zdroj]- priemerná januárová teplota na rovine : - 2,2 °C
- priemerná júlová teplota: + 20,6 °C
- priemerná ročná teplota : + 9,8 °C
- priemerný ročný úhrn zrážok: 550-600 mm
- priemerná vlhkosť vzduchu: 80 %.
Časti obce
[upraviť | upraviť zdroj]Ulice
[upraviť | upraviť zdroj]Agátová, B. Nemcovej, Bernolákova, Bilická, Bottova, Brezová, Broskyňová, Budovateľská, Cintorínska, Čs. Armády, Diakovská, Dlhoveská, Dolná, Dózsova, Drieňová, Družstevná, Dubová, Fraňa Kráľa, Gagarinova, Gaštanová, Germánska, Gorkého, Hlavná, Hlboká, Hliník, Hollého, Horná, Hospodárska, Hrabová, Hviezdoslavova, J. Feketeházyho, J. Kollára, J. M. Hurbana, J. Palárika, Jarmočná, Jaseňová, Javorová, Jazerná, Jánošíkova, Jelšová, Jesenského, Jilemnického, Kalinčiakova, Komenského, Kpt. Jaroša, Kráľovská, Krátka, Krížna, Kukučínova, Kúpeľná, Kvetná, L. Svobodu, Lesná, Letná, Liesková, Lipová, Lúčna, Lužná, Michala Miloslava Hodžu, Milana Rastislava Štefánika, Malá, Markovičova, Mostová, Murgašova, Narcisová, Nábrežná, Nádražná, Námestie Sv. Juraja (donedávna Námestie Alexandra Dubčeka), Námestie Sv. Alžbety, Námestie sv. Trojice, Nemocničná, Nešporova, Nezábudková, Nitrianska, Nivy, Nova, Novomeského, Okružná, Orechová, P. J. Šafárika, Partizánska, Pažitná, Pionierska, Petra Pázmaňa, Priečna, Rímska, Robotnícka, Ružová, Sadová, Sládkovičova, Slnečná, Smetanova, SNP, Staničná, Školská, Štúrova, Švermova, Topoľná, Trnovecká, Tulipánová, Úzka, V. Šrobára, Vajanského, Váhová, Vinohradnícka, Vlčanská, Záhradkárska, Záhradnícka, Železničná, 1. mája, 8. mája.
Vodné toky
[upraviť | upraviť zdroj]Rieka Váh
Vodné plochy
[upraviť | upraviť zdroj]- Vodné dielo Kráľová
- Vodné dielo Selice
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Mesto patrí medzi najstaršie mestá na Slovensku a je významná aj ako archeologická lokalita, pretože v jej chotári sa našla lebka neandertálskeho človeka. Prvá písomná zmienka o sídle pochádza už z roku 1002. V roku 1536 kráľ Ferdinand povýšil Šaľu na mesto. V 19. storočí sa stala administratívnym centrom celého okolia. V roku 1850 bola Šaľa prostredníctvom železnice spojená s Budapešťou a Viedňou. Po druhej svetovej vojne rozvoj mesta najviac ovplyvnila výstavba chemickej továrne Duslo Šaľa.
V roku 2006 bola v centre mesta vybudovaná pešia zóna.
Pôvod názvu
[upraviť | upraviť zdroj]Pravdepodobne od lat. salis – soľ. Miesto mohlo byť známe už od 8. storočia ako sklad soli na trase Hallstatt (bane na soľ v dnešnom Rakúsku) – Nitra v čase Veľkej Moravy, pri prechode cez Váh. Podobne Solnok (Maďarsko) miesto na soľnej trase Nitra – Sedmohradsko (bane na soľ).
Politika
[upraviť | upraviť zdroj]Mestské zastupiteľstvo
[upraviť | upraviť zdroj]- Mgr. Jozef Belický, primátor od 2014
- PaedDr. Danica Lehocká, PhD., zástupkyňa primátora
- Ing. Róbert Tölgyesi
Predchádzajúci primátori
[upraviť | upraviť zdroj]- 1990 – 1994 – Alexander Szabó
- 1994 – 2002 – Július Morávek
- 2002 – 2006 – Tibor Baran
- 2006 – 2014 – Martin Alföldi
Obyvateľstvo
[upraviť | upraviť zdroj]Počet obyvateľov k 31.12.2022: 20 641 obyvateľov
- muži: 9 971
- ženy: 10 670
Počet obyvateľov k 31.12.2022 v mestských častiach Šaľa
- Šaľa: 14 120
- Veča: 6 444
- Hetméň: 52
- Kilič: 25
- Spolu: 20 641
Obyvateľstvo podľa vierovyznania je:
- Rímskokatolícke 9 975
- Bez vyznania 7 779
- Evanjelické 648
Počet obyvateľov k 1.1.2021: spolu 21 183 osôb, z toho:
- slovenská národnosť 16 633 osôb (78,5%)
- maďarská národnosť 2 772 osôb (13,1%)
- rómska 24 osôb
- rusínska 8 osôb
- česká 116 osôb
- ukrajinská 26 osôb
- nemecká 2 osoby
- moravská 2 osoby
- poľská 14 osôb
- ruská 10 osôb
- vietnamská 17 osôb
- bulharská 6 osôb
- chorvátska 7 osôb
- srbská 10 osôb
- židovská 0 osôb
- rumunská 7 osôb
- albánska 5 osôb
- rakúska 2 osoby
- grécka 0
- sliezska 1 osoba
- čínska 27 osôb
- talianska 6 osôb
- kórejská 2 osoby
- anglická 1 osoba
- francúzska, iránska, kanadská 0
- turecká 9 osôb
- iná 24
- nezistená 1452 osôb
Kultúra a zaujímavosti
[upraviť | upraviť zdroj]Pamiatky
[upraviť | upraviť zdroj]- Renesančný kaštieľ, dvojpodlažná dvojtraktová štvorkrídlová stavba s vnútorným nádvorím a štyrmi nárožnými vežami z druhej polovice 16. storočia. Pôvodne išlo o vodný hrad z 15. storočia. Je najstaršou budovou v meste. Úpravami prešiel v roku 1682. V 18. storočí bol barokovo upravený. Interiéry sú zaklenuté krížovými hrebienkovými klenbami. Nádvorie je lemované arkádami. Priečeliu dominuje osovo umiestnená štvorhranná veža so strieľňami. V podveží sa nachádza brána lemovaná bosážou s podjazdom zaklenutým krížovou hrebienkovou klenbou. Okná kaštieľa majú kamenné ostenia.[4]
- Rímskokatolícky kostol sv. Margity Antiochijskej, jednoloďová klasicistická stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z rokov 1828-1837. Stojí na mieste staršieho kostola, ktorý bol vybudovaný v 16. storočí. Staviteľom dnešného kostola bol Juraj Schwartz z Trnavy. Interiér je zaklenutý pruskými klenbami. Nachádza sa tu klasicistická kazateľnica a mramorová krstiteľnica z 30. rokov 19. storočia. Bočné oltáre sv. Anny a Zvestovania sú klasicistické z doby vzniku kostola. Ďalšie dva oltáre sv. Jozefa a Immaculaty sú neogotické z konca 19. storočia.[5] Fasády kostola sú členené termálnymi oknami. Priečelie je lemované polostĺpmi a ukončené trojuolníkovým štítom s tympanónom. Veža je členená pilastrami a ukončená kupolovou hemicou.
-
Renesančný kaštieľ
-
Kostol sv. Margity Antiochijskej
-
Interiér kostola
- Rímskokatolícky kostol sv. Rodiny v časti Veča, jednoloďová pôvodne baroková stavba so segentovým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z roku 1725. Stojí na staršom, asi stredovekom základe. Klasicisticky bol upravený v roku 1805, keď bolo rozšírené presbytérium. V roku 1958 bola doplnená južná prístavba. Loď je zaklenutá krížovou hrebienkovou klenbou, presbytérium má jedno pole pruskej klenby. Nachádza sa tu klasicistický hlavný oltár z roku 1825 s obrazom z polovice 19. storočia. Kazateľnica je klasicistická zo začiatku 19. storočia. Súčasťou kostola je aj panské oratórium umiestnené nad severne orietovanou sakristiou.[6] Fasády kostola sú členené pilastrami a segentovo ukončenými oknami so šambránami. Priečelie s nikami je ukončené volútovým štítom. Veža je ukončená trojuholníkovými štítmi a ihlancovou helmicou.
-
Kostol sv. Rodiny vo Veči
- Kunov dom, jednopodlažná ľudová stavba na pôdoryse obdĺžnika z roku 1830. Úpravami prešiel v prvej polovici 19. storočia.[7] Stavba je tvorená trámovou konštrukciou vyplnenou vŕbovým prútím a vrstvou hliny s plevami. Strecha je pokrytá slamou.
- Stĺp so sochou sv. Juraja, klasicistický stĺp so sochou z obdobia pred rokom 1808. Obnovou prešiel v rokoch 2006-2008.[8]
- Transformátorová stanica, technická pamiatka v štýle eklekticizmu na pôdoryse štvorca z rokov 1913-1914.[9]
- Budova okresného úradu, trojpodlažná funkcionalistická stavba na pôdoryse obdĺžika z roku 1931. Autorom stavby je architekt M. M. Harminc.[10]
- Mauzóleum rodiny Jána Feketeházyho vo Veči, neogotická stavba na pôdoryse štvorca s nárožnými štítmi a centrálne umiestneným sanktusníkom z 19. storočia.
- Budova základnej školy s vyučovacím jazykom maďarským z roku 1906.
- Kaplnka sv. Rodiny
- Kaplnka sv. Jozefa
-
Kunov dom
-
Stĺp sv. Juraja
-
Maďarská základná škola
-
Harmincov dom
Pomníky
[upraviť | upraviť zdroj]Pomník padlým vojakom v 1. svetovej vojne.
Sochy
[upraviť | upraviť zdroj]- Súsošie Sv. Trojice – bolo postavené v roku 1895 na pamäť mimoriadnej udalosti – v roku 1886 udrel do veže miestneho kostola guľový blesk, kostol však vážne škody neutrpel. Súsošie postavili obyvatelia Šale z vlastných prostriedkov. Kamenárske práce vykonal miestny majster J. Múdry.
- Socha sv. Juraja – pochádza z polovice 19. storočia. Zobrazuje sv. Juraja bojujúceho s drakom a je umiestnená na Hlavnej ulici, pred budovou Knižnice Jána Johanidesa.
- Socha sv. Floriána – ochranca požiarnikov.
- Socha sv. Jána Nepomuckého
- Socha sv. Vendelína – ochranca pastierov na Dolnej ulici. Bola postavená v roku 1844 zo Základiny založenej Jozefom Feketeom a jeho manželkou Annou, r. Pinkovou.
Spoločenské a kultúrne zariadenia
[upraviť | upraviť zdroj]
Dom kultúry Šaľa:
|
Spoločenský dom Veča:
|
- Kultúrne stredisko Večierka sa zameriava hlavne na prácu s deťmi, ďalej s mládežou a aj dospelými. Pre deti sú organizované rôzne súťaže, tvorivé dielne, besedy, kvízy, výstavy, krúžky a ďalšie akcie.
- maňuškové divadielko
- Rómsky klub
- tvorivé dielne pre deti
- hračkovňa
- klub žien
- klub šalianskych amatérskych maliarov
- tvorivé dielne pre dospelých
- Amfiteáter – letné kino
- Knižnica Jána Johanidesa
Divadlo
[upraviť | upraviť zdroj]Divadelné súbory pôsobiace v meste:
- Materinky
- Divadlo ŠOK
- Divadlo ASI
- Maňuškové divadielko
Kultúrne spolky a združenia
[upraviť | upraviť zdroj]- KSO – kultúrno-spoločenská organizácia mesta Šaľa
- Materské centrum – Mamy mamám
- Mládežnícky parlament mesta Šaľa
- Centrum voľného času Tip Top
- Slovenský skauting
- Srdiečko, n. o.
- Fotoklub Šaľa
- Rybársky zväz
- Občianske združenie Lepšia Šaľa
- Organizácia sociálnej starostlivosti mesta Šaľa
- Centrum výchovnej a psychologickej prevencie s krízovým oddelením, Šaľa
- Colours, o. z. Šaľa
- SPOSA SA – Spoločnosť na pomoc osobám s autizmom v Šali
- Slovenský zväz telesne postihnutých, o. z. Šaľa
- TK Jumping Šaľa
Pravidelné podujatia
[upraviť | upraviť zdroj]- COLOURFEST – ethno a world music festival
- Detská divadelná Šaľa – Zlatá priadka (celoštátna prehliadka detských divadelných súborov) – máj, jún
- Ceny Jána Johanidesa – celoslovenská súťaž za najlepšie prozaické dielo
- Šaliansky Maťko – celoslovenská súťaž prednesu slovenských povestí
- Svetový pohár vo voltíži – máj, jún
- Hádzanársky turnajový pohár gen. riaditeľa Duslo, a. s. – začiatok septembra
- Šalianske slávnosti – hudobný festival – jún
- Večianske slávnosti – hudobný festival – máj
- Kierkegaard Day – predstavovanie knihy o filozofii za účasti veľvyslancov akreditovaných na Slovensku od roku 2006
- Jarmok tradičných remesiel – jún
- Mini March Fest – festival hudby, filmov a hier – marec
- Majstrovstvá TK Jumping – tanečná súťaž
- Western show a country bál – farma Humanita
- Mediawave – medzinárodný filmový a hudobný festival
- Bažant Kinematograf
- Deň kubánskej kultúry
- Deň židovskej kultúry
- Dni českej kultúry
- Vianočný koncert
- Živý betlehem – každoročne na farme Humanita
- Šalianske hody
- Večianske hody
- Oldies párty – každý mesiac v kultúrnych domoch v Šali a v Šali-Veči
- Rozlúčka s letom – koncerty klasickej a modernej hudby
- Najkrajší dar je pieseň
- Vianočné trhy
- Otváranie Váhu, majstrovstvá Šale vo varení gulášu
- Turnaj dvojíc v plážovom volejbale
- Top Star – okresná spevácka súťaž
- Poď medzi nás – interliga v halovom futbale, hokejbale a vo florbale
- Run of Titans ( Beh malých titánov)
- Rozlúčka s letom
Zaujímavosti
[upraviť | upraviť zdroj]- Neďaleko mesta, pri obci Kráľová nad Váhom sa nachádza detská Farma Humanita – ide o malú zoologickú záhradu s rôznymi druhmi zvierat.
- Kierkegaardova knižnica – Kierkegaard Collection, zbierka kníh o Sorenovi Kierkegaardovi – jediná na Slovensku, Medzinárodný projekt Acta Kierkegaardiana
- V meste je sedem artézskych studní
Chránené areály a prírodné pamiatky
[upraviť | upraviť zdroj]- Park v Močenku Močenok
- Bábske jazero, Selice, Vlčany
- Bystré jazierko, Tešedíkovo
- Čierne jazierko, Tešedíkovo
- Jahodnianske jazierko, Neded
- Trnovské mŕtve rameno Trnovec nad Váhom
- Vlčanské mŕtve rameno, Vlčany
Občianska vybavenosť
[upraviť | upraviť zdroj]Moderné budovy, polyfunkčné komplexy, obchodné centrá
[upraviť | upraviť zdroj]- hypermarket Tesco
- hypermarket Kaufland
- obchodne centrum S1
- veľkoobchod s elektronikou Andrea Shop
- OD Zelený dom
- budova polyfunkčnej tržnice
- polyfunkčný dom Poplar
- G a G Penzión
- Pizzeria La Gondola
- reštaurácia Lucas
- OD Allba
- OK Centrum
- OD Realexpo
- OD EX
- administratívne centrum Merus, bývalá administratívna budova Hydrostavu
- administratívna budova Microwell, spol. s. r. o.
- OD Supramat
- OD MTM Plast
Médiá
[upraviť | upraviť zdroj]- mesačník Slovo Šaľanov
- mesačník Súkromný podnikateľ
- Mesačník samosprávy Šaľa
- Galantský Šaliansky žurnál
- Focus media-store – kultúrno-reklamný magazín
- Fantázia – časopis zameraný na sci-fi, fantasy a horor
- reklamné noviny Margo
- Central Europe Television – regionálna televízia so sídlom v Nitre, pôsobiaca aj v Šali
- regionálny spravodajský portál Šaľa24
Šport a oddych
[upraviť | upraviť zdroj]Športoviská
[upraviť | upraviť zdroj]- športové haly – mestská hala, hala pri spojenej SOUCH v Šali-Veči
- futbalový štadión Slovan Duslo Šaľa
- zimný štadión
- strelnica
- tenisové kurty
- kryté plavárne – krytá plaváreň Duslo Aquasport, plaváreň pri SOUCH v Šali-Veči
- kolkáreň
- bowling
- minigolf
- jazdecká dráha v areáli SOUP
- kúpalisko – momentálne je nefunkčné – chystá sa kompletná rekonštrukcia
- rieka Váh
- Vodné dielo Kráľová
- Vodné dielo Selice
- Termálne kúpalisko Diakovce
Športové kluby
[upraviť | upraviť zdroj]- futbal: FK Slovan Duslo Šaľa – mužský futbal hrá 3. ligu a ženy sú aktuálne majsterky SR
- hádzaná: HK Slovan Duslo Šaľa – hádzanárky sú 3. násobné majsterky bývalej ČSFR a 9. násobné majsterky Slovenska
- hokej: MHK Šaľa
- volejbal: VK Šaľa
- jazdectvo: TJ Slávia SOUP ŠAĽA
- plávanie: KŠP Tritón Šaľa
- stolný tenis: Tatran Šaľa
- kolky: Kolkársky oddiel Slovan Duslo Šaľa
- strelectvo: ŠSK ŠAĽA
- tanec: klub Jumping Šaľa – vicemajster sveta a majster Európy
- rýchlostná kanoistika: Slovan Duslo Šaľa, oddiel rýchlostnej kanoistiky
- bojové športy: Taekwon-Do Academy Slovakia, Oddiel karate TJ Slovan Duslo Šaľa
- bejzbalový oddiel v CVČ Šaľa
- šachový klub: ŠK Slovan Duslo Šaľa
Hotely a ubytovanie
[upraviť | upraviť zdroj]- Hotel Centrál
- G a G Penzion
- STERNA CONSULTING, s. r. o.
- Ubytovacie zariadenie SOUCH
- Ubytovňa Veža
Reštaurácie
[upraviť | upraviť zdroj]- LUKAS
- Cardinal Club
- Hotel Centrál
- Don Galvan
- G & G Penzion
- Snack bar Švéda
- Reštaurácia RICO
- La Gondola – pizzeria
- Domino
- Pizzeria Venezia
- Pepper
- Hostinec Biely Agát
- Reštaurácia Biely Sumec
- Reštaurácia Lipa
Hospodárstvo a infraštruktúra
[upraviť | upraviť zdroj]Priemysel
[upraviť | upraviť zdroj]Nosným pilierom v meste je chemický priemysel, zastúpený hlavne spoločnosťou Duslo, a. s. , člen koncernu AGROFERT.
Je najväčším zamestnávateľom v Šalianskom a zároveň aj v Nitrianskom regióne, v Šali zamestnáva s dcérskymi spoločnosťami cca 3000 ľudí. Jej výrobný program je zameraný hlavne na výrobu: priemyselných hnojív, gumárenských chemikálii, produkty horčíkovej chémie, disperzie a lepidla Duvilax, polypropylénové vlákna, priemyselné trhaviny, ekologickú pohonnú látku AdBlue, prostriedky na ochranu rastlín a špeciálne výrobky organickej a anorganickej chémie. Spoločnosť vlastní niekoľko veľkých spoločností, najvýznamnejšie sú: Istrochem v Bratislave a najväčší výrobca AdBlue v Európe – holandská spoločnosť GreenChem. V Šali vlastní firmy SVUM, a. s. a Eldus, ktoré majú na starosti údržbu technických zariadení v podniku, ďalej v meste pôsobí jéj dcéra VUCHT, a. s., ktorá realizuje pre spoločnosť výskum a vývoj.
Chémiu v meste zastupujú aj spoločnosti Shin Heung Precision Slovakia a EURO DABO, ktoré vyrábajú plastové obaly a expandovaný polystyrén pre elektrotechnický priemysel.
Druhým najväčším zamestnávateľom je skupina IN, je to skupina spoločností z oblasti stavebníctva, výroby stavebných prefabrikovaných prvkov – železobetónové halové systémy a zámková dlažba, ďalej podniká v predaji stavebných materiálov a kvalifikovanej strojárskej výroby. Spoločnosť pôsobí prostredníctvom svojej dcéry STAVMAT IN CZ, a. s aj v Česku.
V meste sídli aj spoločnosť Platon Technologies, s. r. o. Firma vyvíja otvorený aplikačný software, zaoberá sa tvorbou internetových stránok a aplikácií, služby v oblasti grafiky a dizajnu.
Ďalej pôsobia v meste firmy, ktoré realizujú stavebno – montážnu a opravárensko-servisnú činnosť.
Dôležité firmy
[upraviť | upraviť zdroj]- Duslo a.s. - SVUM, Eldus, VUCHT, a.s.
- Invest In s.r.o. - stavebníctvo, strojárstvo
- ProCS, s.r.o. - ACTEMIUM - člen skupiny VINCI Energies - priemyselná automatizácia, priemyselná bezpečnosť
- Euro Dabo, s.r.o. - výrobca penového polystyrénu
- Shin Heung Precision Slovakia, s.r.o. - výrobca plastových obalov
- Menert spol. s.r.o.
- Messer Tatragas s.r.o. - technické plyny
- MICROWELL s.r.o.- meranie, regulácia, klimatizácie
- BAUTECH PROJEKT, s.r.o. - realizácia stavieb, stavieb na kľúč, strešné konštrukcie, zateplovanie
- SARMAT LT, s.r.o. - výroba čerpadiel, kompresorov, ventilov a armatúr
- Peikko Slovakia s.r.o. - výrobno obchodná spoločnosť, kotviace prvky pre stavebný priemysel
Doprava
[upraviť | upraviť zdroj]Autobusová doprava
[upraviť | upraviť zdroj]Autobusová stanica leží oproti železničnej, železničná doprava je však menej využívaná, pretože autobusových zastávok v meste je pomerne dosť. Mesto má dobré autobusové spojenia do miest: Nitra, Galanta, Sereď a do okolitých obcí okresu Šaľa a Galanta. Mestská doprava je koncentrovaná do mestskej časti Veča a do Duslo, a. s.
Železničná doprava
[upraviť | upraviť zdroj]Šaľou prechádzajú viaceré železničné trate. Celoslovenský význam má trať 130 spájajúca Bratislavu so Štúrovom. V Šali sa začína aj lokálna trať číslo 134 spájajúca Šaľu s Nededom. Mesto má osobnými, zrýchlenými vlakmi a rýchlikmi dobré spojenie s mestami ako Bratislava, Banská Bystrica, Zvolen, Galanta, Nové Zámky, Senec, Sládkovičovo atď. Budova železničnej stanice bola postavená v roku 1818.
Vodná doprava
[upraviť | upraviť zdroj]V meste je prístav, využívaný spoločnosťou Duslo, a. s., ktorý má obmedzené podmienky pre plavbu lodí od Komárna až po Sereď. Je to prvá etapa Vážskej vodnej cesty.
Mosty
[upraviť | upraviť zdroj]V meste sú postavené dva mosty cez rieku Váh. Jeden cestný most dlhý 299 m – štátna cesta 1. triedy I/75, spájajúca mestá Bratislava a Nové Zámky, Nitra a Duslo, a. s. Železničným mostom prechádza trať európskeho významu Bratislava – Galanta – Šaľa – Nové Zámky – Štúrovo. Neustála narastajúca záťaž štátnej cesty I/75 si vynútila plán druhého cestného mostu, ktorý bude postavený cez rieku Váh. Ten bude základom veľkého obchvatu mesta a blízkych obcí, ktorý bude spájať skoro všetky existujúce cestné ťahy v meste a okolitých obciach.
Diaľnice, rýchlostné cesty
[upraviť | upraviť zdroj]- rýchlostná cesta R1 Trnava – Nitra – cca 12 km od mesta Šaľa, smer Šoporňa
- plánovaná výstavba rýchlostnej cesty R7 Bratislava – Nové Zámky – Veľký Krtíš – Košice – mesto Šaľa by bolo priamo napojené prostredníctvom štátnej cesty I/75 a nepriamo cez štátnu cestu druhej triedy II/573 Šoporňa – Šaľa – Kolárovo – Komárno
Cesty
[upraviť | upraviť zdroj]- štátna cesta prvej triedy I/75 Sládkovičovo – Galanta – Šaľa – Nové Zámky – Lučenec
- štátna cesta druhej triedy II/573 Šoporňa – Šaľa – Kolárovo – Komárno – pri obci Šoporňa sa napája na rýchlostnú cestu R1 Trnava – Nitra a na cestu európskej siete E 571 Košice – Rožňava – Zvolen – Nitra – Bratislava.
- štátna cesta druhej triedy II/562 Trnovec nad Váhom – Nitra
- cesta tretej triedy Šaľa – Duslo – Močenok.
- cesta tretej triedy Šaľa – Diakovce
Školstvo
[upraviť | upraviť zdroj]Základné školy
[upraviť | upraviť zdroj]- Základná škola Bernolákova ulica
- Základná škola Jána Hollého
- Základná škola Jozefa Cígera Hronského
- Základná škola Petra Pázmanya s vyučovacím jazykom maďarským
- Základná škola Ľ. Štúra
- Základná škola s Materskou Škôlkou J. Murgaša
- Základná umelecká škola
Stredné školy
[upraviť | upraviť zdroj]- Stredná priemyselná škola chemická Šaľa-Veča
- Stredná priemyselná škola Šaľa
- Stredné odborné učilište chemické Šaľa-Veča
- Stredne odborné učilište poľnohospodárske
- Gymnázium Juraja Fándlyho
-
Umelecká škola
-
Gymnazium J. Fándlyho
-
Základná škola s vyučovacím jazykom maďarským
Osobnosti mesta
[upraviť | upraviť zdroj]Rodáci
[upraviť | upraviť zdroj]- Peter Šrámek - spevák, preslávil sa hlavne v maďarsku
- László Gyurovszky (* 1959), minister výstavby a regionálneho rozvoja SR v rokoch 2002-2006
- Zuzana Hlavoňová (* 1973), jediná česká výškarka, ktorá dosiaľ prekonala dvojmetrovú hranicu
- Attila Kaszás (* 1960 - † 2007), herec pôsobiaci v Maďarsku
- Richard Stanke (* 1967), herec, člen SND
- Robo Papp (* 1982), spevák
- Petra Jurinová (* 1986), speváčka a moderátorka
Pôsobili tu
[upraviť | upraviť zdroj]- Peter Pázmaň (* 1570 – † 1637), ostrihomský arcibiskup, trnavský kardinál, turčiansky prepošt, pedagóg, náboženský spisovateľ, politik
- Ján Johanides (* 1934 – † 2008), spisovateľ
- Eduard Kukan (* 1939 – † 2022), minister zahraničných vecí SR v rokoch 1998 – 2006
- Ľubomír Jahnátek (* 1954), minister hospodárstva SR v rokoch 2006 – 2010
- Viktor Vincze (* 1991), moderátor tv Markíza
- Julo Viršík (* 1964 – † 2021), rozhlasový moderátor, porotca v prvej sérii Slovensko hľadá Superstar
Partnerské mestá
[upraviť | upraviť zdroj]Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ Šaľa [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Šaľa - Kostol sv. Margity Antiochijskej [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Veča (Šaľa) - Kostol sv. Rodiny [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Harmincova budova [online]. Oficiálne stránky mesta Šaľa. Dostupné online.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Šaľa