Arabčina/Ukazovacie zámená
Ukazovacie zámená
[upraviť]Moderné ukazovacie zámena (الأَسْمَاءُ الإِشَارَةُ [ al-ʾasmáʾu-l-ʾišáraẗu ]) sa mnohé skladajú zo zámena z klasickej arabčiny, pripojeného za úvodnú (zvolaciu) časticu هَا [ há- ]. Koncový ʾalif predpony sa v pravopise skrátil na dýkový alif (ا) alebo vymizol úplne, zostalo len krátke a:
- هَا [ há- ] + ذَا [ ðá ] → هٰذَا [ háðá ] tento
- (→ هَذَا [ haðá ])
- هَا [ há- ] + ذِي [ ðí ] → هٰذِي [ háðí ] / هٰذِهِ [ háðihi ] táto
- (→ هَذِهِ [ haðihi ])
- هَا [ há- ] + ؤُلَاءِ [ ʾuláʾi ] → هٰؤُلَاءِ [ háʾuláʾi ] títo
- (→ هَؤُلَاءِ [ haʾuláʾi ]
Arabčina tiež rozlišuje ukazovacie zámená podľa toho, či je subjekt na ktorý sa ukazuje v blízkosti (لِلقَرِيب [ li-l-qaríb ]) alebo v diaľke (لِلبَعِيد [ li-l-baʕíd ]):
| Jednotné číslo | Dvojné číslo | Množné číslo | ||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| masc. | fem. | masc. | fem. | |||||||
| v blízkosti | هٰذَا [ háðá ] | tento | هٰذِهِ [ háðihi ] | táto | هٰذَانِ [ háðáni ] | títo dvaja | هٰتَانِ [ hátáni ] | tieto dve | هٰؤُلَاءِ [ háʾuláʾi ] | títo / tieto |
| v diaľke | ذٰلِكَ [ ðálika ] | ten (tamten) | تِلْكَ [ tilka ] | tá (tamtá) | ذَانِكَ [ ðánika ] ذَاكَانِ [ ðákáni ] |
tamtí dvaja | تَانِكَ [ tánika ] ذَاكِينِ [ ðákíni ] |
tamtie dve | أُولائِكَ [ ʾúláʾika ] | tí (tamtí) / tie (tamtie) |
Skloňovanie ukazovacích zámien
[upraviť]Ukazovacie zámená sa neskloňujú, okrem ukazovacích zámen v duálnom čísle, ktoré sa skloňujú ako každý pravidelný duál:
| pád | tvar | |||
|---|---|---|---|---|
| nominatív | هٰذَانِ [ háðáni ] | هٰتَانِ [ hátáni ] | ||
| genitív | هٰذَيْنِ [ háðajni ] | týchto dvoch, týmto dvom |
هٰتَيْنِ [ hátajni ] | tieto dve, týmto dvom |
| akuzatív | ||||
Ukazovacie frázy a ukazovacie vety
[upraviť]Ukazovacie frázy
[upraviť]Ukazovacie zámená sú v určitom stave (status determinatus) a stoja pred podstatným menom. Ak je podstatné meno tiež určité (napr. nesie určitý člen ال [ al- ]), obidva členy spojenia majú rovnakú gramatickú určitosť a dostávame frázu. Okrem určitosti s ním musia súhlasiť v rode aj v čísle (v prípade duálu aj v páde):
- هٰذَا المُعَلِّمُ [ háðá-l-muʕallimu ] tento učiteľ
- هٰذِهِ المُعَلِّمَةُ [ háðihi-l-muʕallimaẗu ] táto učiteľka
- هٰذَانِ المُعَلِّمَانِ [ háðáni-l-muʕallimáni ] títo [dvaja] učitelia
- هٰتَانِ المُعَلِّمَتَانِ [ hátáni-l-muʕallimatáni ] tieto [dve] učiteľky
Ukazovacie vety
[upraviť]Ak však členy spojenia majú nerovnakú určitosť, takže za (gramaticky určitým) ukazovacím zámenom stojí neurčité podstatné meno, dostávame ukazovacie vety.
Množné číslo
[upraviť]Ukazovacie zámená množného čísla sa používajú len pre životné podstatné mená:
- هٰؤُلَاءِ المُعَلِّمُونُ [ haʾuláʾi al-muʕallimúnu ] títo učitelia
- هٰؤُلَاءِ المُعَلِّمَاتُ [ haʾuláʾi al-muʕallimátu ] tieto učiteľky
Pre neživotné podstatné mená v množnom čísle sa používajú ukazovacie zámená jednotného čísla ženského rodu, aj pre podstatné mená mužského rodu:
- هٰذِهِ الكُتُبُ [ háðihi al-kutubu ] tieto knihy (m., Nepravidelné množné číslo)
- هٰذِهِ الطَاوِلَاتُ [ háðihi aṭ-ṭáwilátu ] tieto stoly (f.)