Veľká Noc

Zo stránky Necyklopedia
Prejsť na navigáciu Prejsť na vyhľadávanie
Done.png


"Poďte chlapci, dám vám po vajci!"

- Vyšibaná a obliata žena
Veľká Noc
Easter cartoon.jpg
Easterbunny23.jpg
Veľkonočný zajac, ktorý chcel prejsť cez (PPP) diaľnicu
Zdroj: Anglická Uncyklopédia

Veľká Noc (nesprávne aj Veľká noc, paštekráčinou: Velka noc, né, vychodňarsky: Ta veľka noc, ta ňe?) je kresťanský sviatok, ktorý má svoj pôvod v údajnej zmene Ježida na zombie. Komunisti oslavujú Veľkú noc, lebo to vtedy boli vraj „sviatky jari“. V frankofónnych krajinách je tento deň sviatkom údajne preto, lebo vraj bola vtedy vynájdená čokoláda.

Kresťanská verzia[upraviť]

Za kľúčovú sa v európskom regióne považuje kresťanská verzia vzniku tohto sviatku. Ich interpretáciou sa pri nej pripúšťa, že Ježiš vtedy dokázal urobiť takú frajerinu, že ho najprv mučili, potom priklincovali na skrížené dosky, nechali ho umrieť a on sa nakoniec prebral k životu a bol z toho strašne múdry. No múdry by aj mal byť prečo. Takých ľudov, ktorí už boli mŕtvi a vrátili sa stade veľa neexistuje. Iné zdroje uvádzajú, že to všetko nebolo celkom tak, ba až inak to bolo, že to bol len taký biznis. Bol to vraj len nejaký príbeh, respektíve reklamná story. Hovorí sa totiž, že všetko to bola promo akcia, ktorá vznikla preto, aby talianske textilky mohli pustiť na trh Turínske plátno. Iní hovoria, že to neboli textilky, ale cirkev.

Nikto si nie je istý ani tým, ako je to zmŕtvychvstanie možné. Rôzni (asi) diletanti do toho namontovali zajace, ovce a nejaké vajcia. Zajace, ovce, šunka, chreni, vajcia spolu s čokoládou, korbáčmi, lacnými voňavkami, pálenkou a ľadovou vodou sú teda najhlavnejšími symbolmi týchto sviatkov. A tak sa dá povedať, že vznikol jeden úplne normálny, romanticky ladený sviatok, kedy chlapi chodia od domu k domu, aby korbáčmi mlátili a smradľavými voňavkami studenou vodou oblievali ženy. Vyslúžia si zato šunky, vajcia, chlast, obžerstvo a ešte „sa to aj patrí“.

Zaujímavé je aj to, že isté utrpenie chlapa spred pár tisíc rokov sa prekrútilo nakoniec tak, že si to odskákalo ženské pokolenie. Môžu asi za to hlavne tie biblické ženy.

Termín sviatku[upraviť]

Dátum konania veľkonočných sviatkov je veľmi chaotický. nie je celkom logicky daný a bez počítania sa nedá celkom presne zistiť. Raz je v marci, inokedy v apríli. Vedci hovoria, že to súvisí s nejakým splnom Mesiaca. Asi sa čaká, kedy je na Mesiaci plno. Ale čoho plno to vie len údajne iba Boh. Hovorí sa totiž, že na Mesiaci je tak akurát plno prachu a stopy takých traktorkových bagančí. Tie stopy a prachy tam vraj nechali filmári z Holivúdu.








Tvoja mama [1]







Hovorí sa, že poslanci parlamentov niektorých krajín uvažujú o tom, že by mohol byť Veľkonočný pondelok vo štvrtok, lebo takto by bol dlhší víkend. Táto myšlienka je aspom taká dôležitá ako hymna na začiatku vyučovania v slovenských školách. Je to preto dôležité, lebo pondelok je na začiatku ďalšieho týždňa a k víkendu teda priamo úplne nepatrí. Vďaka tomu sú nekompletné dva týždne. Keby Veľkonočný pondelok bol vo štvrtok, tak by bol okrem poslancov nekompletný iba jeden týždeň.

Na takúto zmenu vraj treba ústavnú väčšinu, čo sú dve tretiny poslancov. Je to ťažko dosiahnuť. Revolučným predvojom by vraj malo byť Maďarsko po roku 2010, no zatiaľ sa to odkladá, lebo niektorí členovia Fideszu sa chcú ísť najprv do kostola vyspovedať. No a tam je problém, lebo nie je celkom isté, že či im to nejakí farári nezatrhnú.

Obrazová časť[upraviť]

Biblické a kresťanské témy na NECYKLOPÉDII. BibleWarningLabel.jpg
Eden.jpg

Starý zákon
Boh Jahve Jehova Zem Matka príroda Genesis Genezis Exodus Numeri Biblické ženy Had Dedičný hriech Desať prikázaní Jób Mojžiš Nazareth Noe Potopa Články o stvorení sveta Koniec sveta Raj Čert Satan

Nový zákon
Biblické ženy Ježiš Ježid Panna Mária Pápež Vianoce Veľká Noc Turínske plátno Spasenie Celibát Pánboh zaplať Tridsať strieborných Ján Vykupiteľ (Žilina) Ján Vojtaššák Kostol Kadenie Neviditeľná ruka trhu Ján Hus Náboženské sekty Lužisti Jehovisti Svedkovia Jehovovi Prorok iSlam

  1. ha ha