Rafaj
| Rafael Rafaj | |
|---|---|
Rafko rozmýšľa | |
| Narodenie | 19. október 1959 Slovensko |
| Známy vďaka | krotkému, vernému pohľadu |
| Podpis | 
|
|
Toto je ľudo, alebo aj nadľudo z Necyklopédie | |
Rafael Rafaj (19. október 1959, Slovensko) je(bol) slovenský politik, známy, verný poskok Jána Slotu, významný francúzsky generál a nadšenec Ťěžkoslovenskej štátnosti.
Rafael je(bol) a zostane významný národný politik ktorý sa do histórie slovenskej politickej Matky prírody navždy zlatými písmenami zapíše ako tá pravá ruka národného hrdinu a dlhoročného predsedu politického klanu SNS, ktorý sa volal Ján Slota. Iba vďaka Rafaelovi sa dal počas ich pôsobenia v parlamente vyriešiť iba malý kozmetický problém, že Jankovi Slotovi jeho ľahká, a vďaka vytrvalej práci nevyležaná dislekcia (čičo?) bránila písať.
Kariéra[upraviť]
Rafael už za mladi v základnej škole na žilinských Hlinách sníval, že bude robiť s ľuďmi a preto vyštudoval, ba dokonca aj v roku 1979 zmaturoval na chemickej fakulte chemickej priemyslovky v Bratislave. Zlé jazyky hovoria, že už vtedy Rafael vedel pekne písať.
Po skončení školy sa Rafaj pustil do práce s ľuďmi. Začal robiť vo svojom rodnom meste, v Bratislave, v Chemických závodoch Juraja Dimitrova. Počas sledovania chemických reakcií v skúmavkách v laboratóriu intenzívne vytriešťal oči a rozmýšľal, že na to čo robí je pre jeho národ škoda a tak iba uvítal, že sa stala zamatová revolúcia a vzniklo samostatné Slovensko. Okrem iných chemických prvkov obdivoval, totižto, aj Hlinku a okrem Dunaia aj Tisu. Aj z týchto obdivov mu teda zostali vytreštené oči.
Vstup do politiky[upraviť]
Politický vývoj po roku 1989 naberal obrátky. Všelijaké. Bilo sa, vraždilo sa, unášalo sa, Rafael to citlivo vnímal, cvičil si podpis a nemohol sa dívať na neprávosť páchanú na slovenskom národe. A tak hneď po napísaní a vydaní prvej edície Slovenskej ústavy vrhol sa v roku 1997 mladý Rafael do štúdia novinárstva v Bratislave. Svoj novinársky talent Rafael rozvíjal od roku 1995 ako hovorca SNS. Dokázal tak zručne hovoriť, čo si tá jeho strana myslí, že aj Ján Slota pochopil, že toto je ten správny chalan do partie a nie nejaká „... zrúda... Kysucká nána, ktorej proste šibe“. Rafael bol úderný, akčný hrdina, Rafael bol ten, kto „... dokáže z hovna upliesť bič“.
A aj písať Rafael vedel.... dokonca aj čítať! No nemal to ľahké. Iba jeho húževnatosť pomohla, že sa dostal tam kde chcel. Trvalo to hodnú chvíľu a ešte trochu aj dlhšie, kým sa Rafael dostal do parlamentu ale v roku 2006 sa konečne dočkal. Bolo to dlhých desať rokov, kým sa stal z neho poslanec.
Ján Slota to ale nikdy neoľutoval, že ho tam do NR SR zobral. Zistil to preto, lebo odvtedy sa Janko nemusel srať s nijakými sprostými gombíkmi na hlasovacom zariadení a ani na svoju Ľubku už kričať nemusel keď mu pero do kufra nepribalila. Rafael bol proste rodený umelec, ktorý dokázal napodobniť aj podpis a keby nebolo pár závistlivých spolužiakov z krúžku na katedre žurnalistiky, ktorí bonzovali na neho bolo by všetko O.K..
Osobné záľuby[upraviť]
Rafael Rafaj je ten, ktorý musí mať hlavne večer pod kontrolou činnosť SNS. Je vegetarián, jogista, okrem Ľudovíta Štúra, je jeho vzorom aj Mahátma Gándhí. Teoreticky by sa mal preto udržovať v triezvom stave, čo sa v SNS len tak ľahko nevidí.
Rafaelovi poslanecká aktivita v slovenskom parlamente nestačí. V Bratislave nezištne zaoberá aj charitatívnymi akciami ako je zastupovanie starostu v Rači, a masmediálnej komunikácii v časopise Račiansky výber a stará sa o poriadnu programovú štruktúru televízneho impéria s názvom Televízia Rača. Rafael Rafaj je(bol) aj členom časopisu Parlamentný kuriér.
