Drakula
| Drakula | |
|---|---|
 | |
| Narodenie | 8. november 1431 Sighişoara, Rumunsko |
| Úmrtie | večne živý |
| Známy vďaka | Známy narážač a zakladateľ upírskeho rádu |
|
Toto je ľudo, alebo aj nadľudo z Necyklopédie | |
Vlad III., či Vlad III. Ţepeş, Turci ho nazývali aj Kaziglu Bey (slovensky: Princ Narážač), no kto ho volá ináč ako Drakula, nie je normálny (* 8. november 1431, Sighişoara, Rumunsko – †, údajne, no skôr len oficiálne vraj 1476, Bukurešť, Rumunsko), bol v pätnástom storočí minulého tisícročia kniežaťom Valašského kniežatstva. Ako knieža sa preslávil dokonalým grífom pri napichovaní ľudov na kôl. Okrem lotrov, zmrdov, rôznych zlodejov a iných jemu nesympatických ľudov sa pri tom napichovaní silne špecializoval na turecké vojská.
Drakula, keďže je aj oficiálne nesmrteľný, je aj v súčasnosti veľmi populárny nadľudo, ktorý efektívne spolupracuje s hematologicko-umeleckou sférou na budovaní zábavného priemyslu. Je zakladateľom a udržiavateľom upírskeho rádu. Je povestný tým, že dokáže svojou nočnou aktivitou a cicaním krvi produkovať nesmrteľných nadľudov, ktorými sú v prvom kolene ženy.
Život[upraviť]
Dectvo[upraviť]
Dracula sa narodil v zime roku 1431 v rumunskej Transylvánií. Prezývku Dracula mal po otcovi. Jeho otec Vlad II. Dracula bol príslušníkom Dračieho rádu, preto dostal priezvisko Dracu, po vtedy dosť populárnom živočíchovi, ktorým bol drak. Vďaka takémuto dedičstvu mal Dracula celý život vpečatené v svojom osude, že nikdy nebude otcovej prezývke robiť hanbu. V mladosti mal Dracula silný vzťah k táboreniu a k rôznym gurmánskym špecialitám, hlavne ku živánskej a celkom logicky nepohrdol teda ani s ražniči.
Štúdium medzi Osmanmi[upraviť]
V zrelšom veku, čo bolo v tom čase okolo dvadsiatky, sa Dracula dostal na študijný pobyt do Osmnaskej ríše, čo nebolo vlastne nič iné ako expandované Turecko.
Turci boli známi tým, že pri mučení radi pozerali zajatcom do očí. Vedeli tak lepšie u nich odhaliť prípadné klamstvo a tak si priamy pohľad poisťovali tým, že ich pri výsluchu držali v stojatej polohe (na stojáka) napichnutých na koloch. Tento spôsob konverzácie zaimponoval aj Drakulovi, ktorý si pri ňom vybavil spomienky aj na svoje kulinárske táborákové zážitky. Rozhovor so zajatcom v stoji mu tiež dodával dobrý pocit. Študijné výsledky, ktoré získal na stážach v Turecku Drakulovi pomohli pri vytváraní rešpektu k inovatívnym postupom a pri budovaní jeho slávnej minulosti.
Návrat domov[upraviť]
Domov z Turecka Drakula odišiel náhle potom, ako sa dozvedel, že v jeho rodnej zemi, tlupa bojarov opovážlivo zajala jeho otca a dokonca si dovolila ho aj zabiť, čím ho takpovediac nasrali. Šiel teda domov robiť poriadky, pri ktorých presviedčal svoj národ, že sa to takto nedá. V tom čase bola jeho zem pravdepodobne známa produkciou valašiek, lebo sa volala Valašsko a on sa rozhodol, že bude kráľom Valašského kniežatstva. Boli pritom isté komplikácie, ktoré spôsobili, že Drakula získal bojového ducha a preto aj o toto pracovné miesto viackrát bojoval. Najprv Drakula riešil spory len s bojarmi, no neskôr sa istil aj proti svojim trénerom z Turecka, ktorí nechceli mať pre jeho snaženie dostatok pochopenia. Nasrali ho a to sa nemá. Preto sa rozhodol, že im skomplikuje celý ich vpád do Európy.
Vzťah k spravodlivosti[upraviť]
Takisto bol Drakula celkom poriadkumilovný chasník, neznášal zlodejov, lenivcov, nečestných ľudí, či kurvy a súdil všetkých rovnako bez ohľadu na to, či ide o obyčajných ľudov aj kňazov, či bojarov. Bol aj silne nastavený pre boj proti korupcii a preto nemali na jeho politické postoje vplyv ani žiadni oligarchovia.
Všetci previnilci pocítili Drakulov hnev najprv medzi nohami, lebo ich nabodol na kôl. Robil to tak aby ich bolo dobre dlho vidno. Vďaka jeho prístupu k riešeniu práva si získalo Valašsko reputáciu krajiny s obyvateľmi s minimálnou kriminalitou.
Povesť výkonného narážača[upraviť]
V napichovaní na kôl získal Dracula taký gríf, že nebolo dňa, že by si nenašiel lotra, s ktorým by si to nedal. Hrozne ho to bralo. Rád sa pri svojej práci pre spravodlivosť nechával maľovať. Jeden z jeho skvostných portrétov ho vyobrazuje, ako večeria pri prestretom stole na vŕšku, na ktorom je celý les kolov s narazenými mŕtvymi Turkami. Za šesť rokov svojej vlády Drakula napichol na kôl vyše stotisíc ľudov. Priemerne to tak vychádza okolo 46/ deň vrátane sobôt, nedieľ, ako aj Vianoc, či Veľkej noci. No aj dreva bolo na to veľa treba.
Slušné zaobchádzanie s hosťami[upraviť]
Drakula dbal aj na etiketu. V jednej dobovej správe sa píše, že k Vladovi prišli veľvyslanci tureckého sultána, ktorí si pred ním odmietli zložiť turbany z hláv. Údajne im to nedovolili tradície. Drakula to pochopil a rozhodol sa, že veľvyslancom tradície dopraje a svoje turbany už nikdy dole z hlavy nedajú. Pomohol im tak, že vydal rozkaz pribiť im ich turbany k lebkám klincami. Asi sa to podarilo vyriešiť k spokojnosti, lebo nikde vo valašských a ani tureckých análoch zmienka o padaní turbanov nie je.
Rodinné pomery[upraviť]
Dracula nebol homosexuál, mal aj vitálne spermie a preto mu nič nestálo v ceste, aby mal s dvomi ženami dosiahnutých troch synov. Z tohto výsledku je jasné, že mu neboli cudzie ani prvočísla, respektíve tých čísel si rád doprial viac. Zo synov sa mu najviac potatil hlavne jeden, ktorý sa volala Mihnea I. Diabolský.
Údajná smrť[upraviť]
Drakula sa časom vypracoval medzi nadľudov. Nechcelo sa mu riešiť spory, synov mal na to dosť a tak sa rozhodol mediálne rozšíriť, že spadol do tureckého zajatia, v ktorom ho vraj posediačky popravili. Jeho telo však nebolo oficiálne pochované.
V skutočnosti si Drakula svoje nové sídlo založil v ústraní Transylvánskych Álp. Po oficiálnom vyhlásení smrti sa z neho stala rešpektovaná celebrita v oblasti dentálnej medicíny a v hematológii. Stal sa pojmom pri budovaní vplyvného spoločenstva nesmrteľných nadľudov, ktorí sa vo svete preslávili ako upíri. Píšu o ňom časopisy, knihy a dodnes sa jeho sláva šíri svetom cez filmové diela a muzikály. Pravdupovediac je Drakula po smrti tak slávny, že jeho námaha vynaložená na zabitie stotisíc ľudov upadá do zabudnutia.
|
Chuck Norris |
|
