Nothing Special   »   [go: up one dir, main page]

Guarani Ñe'ẽ - Tembiapora 2ha - Sede Quiindy

Descargar como pdf o txt
Descargar como pdf o txt
Está en la página 1de 3

CENTRO FORMATIVO DE APRENDIZAJE (CEFAP)

“POR TU FUTURO SEGURO Y GLORIOSO”


Teléfono: 0994-218908 - E-mail: cefap2021ck@outlook

NemaNdu’áke: “Pe he’íva añetegua, natekotevẽi heta oñe’ẽ”

AJAPO Ã TEMBIAPO AÑEMOMANDU’ÁVO


MBO’EPYKUÉRA AME’ẼMAVA’EKUE REHE
1. Amoĩ muanduhe pu’atã ñe’ẽ ikotevẽvape. (Coloco el acento gráfico a la
palabra que lo necesite).
1.1. Mita᷉nguera oñembosarai hoga korapype.
1.2. Nde sy ndoipotai reho kokuepe.
1.3. Luchi opyru᷉ tahyi raitype ha oñemondyigui osapukai.
1.4. Ahata nde rogape, upepe jakaruta.
1.5. Mbo’ehara ombohovai porandu ojapova temimbo’ekuera.

2. Amoĩ porã ko’ã ñe’ẽjoaju aipurúvo hekopete muanduhe tĩgua. (Corrijo


estas oraciones aplicando correctamente el acento nasal).
2.1. Tekoteve ñamopoti ñande táva oi jey hag̃ua tesai ha teko pora.
2.2. Che pytãre oike ñoati ha upévare amombõ pya’e che sapatu pyta.
2.3. Pe mita okẽ amo kotýpe, upévare anĩ emboty pe oke.
2.4. Ñañangarekova’era ñandẽ rekoháre ñaikove rupi hese.
2.5. Oñepyruma ro’y, upévare oi heta tapicha ihu’ũva ha itisyrýva.

3. Amongora ñe’ẽpehẽtai mboyvegua ha ahaiguy ñe’ẽpehẽtai upeigua


ajuhúva ko moñe’ẽrãme. (Diagramo la partícula prefija y subrayo la partícula
sufija que encuentro en este texto).
Ñande apysa heko andueterei ha ñañangareko pora᷉va’era᷉ ñamopoti᷉ vove. Ñande apysa rupi
ñahendu opa mba’e ha opaichagua tyapu. Hese ae ñañaneaka᷉jeréi ha ndaja’ái.
4. Amongora teroñe’ẽ ha ahaiguy teroñe’ẽje’éva ko’ã ñe’ẽjoajúpe.
(Diagramo el sujeto y subrayo el predicado en estas oraciones).
4.1. Umi guyra opurahéi ko’ẽ mboyve.
4.2. Ko’ẽrõ ohóta nde rógape che sy.
4.3. Mbo’ehára oguereko heta aranduka.
4.4. Che irũ oúta oterere hag̃ua chendive.
4.5. Heta haiha pyahu oreko pe mitã.
5. Ahechakuaa mba’eichagua ñe’ẽjoajúpa ko’ãva, ajeporeka ko’ã atýpe
herakuérare ha amohenda oĩ porã hag̃uáme. (Identifico a qué clase de
oración corresponden, busco en el grupo sus nombres y los coloco donde
corresponden).

Momorãva (exclamativa)– apoykapýva (imperativa)– moneĩva (afirmativa)– mbotovéva


(negativa)– porandúva (interrogativa)– mo’ãva (dubitativa)– apopyrãva (desiderativa)
5.1. Che jagua héra kambi. (______________________)
5.2. Pe mitã ndokéi. (______________________)
5.3. Marta oguerúne ikuatiahai. (______________________)
5.4. Terehóke ko pyhareve. (______________________)
5.5. Moõpa rehóta ko’ẽrõ? (______________________)
CENTRO FORMATIVO DE APRENDIZAJE (CEFAP)
“POR TU FUTURO SEGURO Y GLORIOSO”
Teléfono: 0994-218908 - E-mail: cefap2021ck@outlook

6. Amohenda ko’ã tero ahechakuaávo mba’eichguápa. (Ordeno estos


sustantivos al identificar a qué clase corresponden).

Ména – tembireko – ta’ýra – pakova – ryguasu – yva – yvyramáta – vakapipopo –


kuñakarai – karai – tesa – yvotyty – jagua – mborayhu – py’aguapy

TERO ÑEMOHENDA – Clasificación del sustantivo


Ipu’andu rupi Ijysaja rupi He’iséva rupi Ijejapo rupi
(Por su fonética) (Por su morfología) (Por su significado) (Por su estructura)
Jurugua Tĩgua Ysajateĩ Ysajakõi Ysajaapy Andúva Andu’ỹva Teroteĩ Teroeta
(oral) (nasal) (uniforme) (biforme) (triforme) (concreto) (abstracto) (simple) (compuesto)

7. Aiporavo teroja oikotevẽva ko moñe’ẽrã hesakã hag̃ua pe he’iséva.


(Elijo los adjetivos que necesita este texto para darle coherencia)

Ko pe amo ã umi che nde opavave


tuicha porãite ñande pytã hovy heta avave
peteĩ mokõi mbohapy

…………..rógape oi᷉ ………….. yvotyty………., upépe heñói ……….


yvoty …………asy hérava Rrósa. ………..yvoty ……….. ………….
tapicha oguerahase hógape.

8. Ahechauka ko moñe’ẽrã mbykymíme umi ñe’e ojejeruréva. (Identifico


en este pequeño texto las palabras solicitadas). Aipuru ã ta’anga (utilizo estas
referencias)
8.1. Terarãngue (pronombre)
8.2. Ñe’ẽjoajuha (conjunción)
8.3. Ñe’ẽndýi (Interjección) ( )

Ha’e ikarape, haguepa, opívo oiko ha osẽ pyharekue omondýi


opavavépe. Pévagui ojekyhyje. Mitãnguéra ohendúrõ pararã térã otuñe’ẽ po’íva
he’i: ¡Háke oúta peẽme Pombéro!
9. Aguenohẽ ko moñe’ẽrã pehẽnguégui ñe’ẽriregua ajuhúva. (Extraigo de
este fragmento las posposiciones que encuentro).

Oi᷉ ndajekoraka’e petei᷉ pirakutuha mboriahumi omba’apóva


pyhareve, pyhare peve oikove hag᷉ua. Oiko Puente Remanso jerére, héra
Agui. Ha’e opu’a᷉ ko’e᷉mbotávo ára pora᷉ téra᷉ ára vaípe, omoi᷉ ijapére irréd
ha ohóma río Paraguay rembe’ýpe onohe᷉ hag᷉ua pira.
Revista Escolar - 12/06/2007
CENTRO FORMATIVO DE APRENDIZAJE (CEFAP)
“POR TU FUTURO SEGURO Y GLORIOSO”
Teléfono: 0994-218908 - E-mail: cefap2021ck@outlook

ÑE’ẼRIREGUA (Posposiciones)
Iñe’ẽpehẽteĩva (monosilábicas) Iñe’ẽpehẽ’etáva (polisilábicas)

10. Aguenohẽ ko moñe’ẽrãgui ñe’ẽtéva ajuhúva ha amohenda mba’e


árapepa ojepuru. (Extraigo de este texto los verbos que encuentro y los clasifico
según el tiempo utilizado).

Nati aramboty oguahẽpotáma ha upévare oñembosako’i oikóvokuri yma guivéma.


Ha’e ombotýta 15 ary ha oguahẽvo hi’ára oúta iñangirũ, ipehẽngue ha iñirũnguéra ohasa
hag̃ua hendive vy’apópe.

Ára ag̃agua Ára mboyvegua Ára upeigua


(Tiempo presente) (Tiempo pretérito) (Tiempo fututo)

Amoĩmba (completo)

Cheréra:___________________________________________

Cherarajoapy:_______________________________________

Arange tembiapo ame’ẽ hag̃ua mbo’ehárape: 18-06-2022

También podría gustarte