Cuaderno Digital Electronica 3
Cuaderno Digital Electronica 3
Cuaderno Digital Electronica 3
E
L
E
C
T
R
Ó
N
I
C
A 2018
UNIDAD #1
Dónde:
𝑽+ : Entrada no inversor
𝑽− : Entrada inversora
𝑽𝒐𝒖𝒕 : Salida
𝑽𝒔 + : Alimentación positiva
𝑽𝒔 − : Alimentación negativa
1
Vp
No Inversor 1º Característica
Salida
Inversor 𝑉
𝐼= 𝐼+ = 0 𝐼+ = 𝐼− = 0
𝑅𝑖
Vn
𝑉
𝐼= 𝐼− = 0
∞
Vp
𝐼2º=Característica
0
𝐼+
𝑅𝑖 → ∞
𝑉 = 𝐼𝑅 𝑉+ = 𝑉−
−
𝐼
𝑉+ − 𝑉− = 0
Vn
𝑉 = 𝐼∞
Vp
𝑉 = 0(∞) 𝑉+ = 𝑉−
+
𝑉
𝑉=0
𝑅→∞
𝑉−
Vn
2
+ 𝑉𝑑 -
𝑉𝑖 𝑉0
𝑉 + − 𝑉 − = 𝑉𝑑 → Voltaje diferencial
𝑉𝑖𝑛 𝑉𝑜𝑢𝑡
𝐺
𝑦 = 𝑚𝑥 + 𝑏
𝑉0 = 𝐴 𝑉𝑖
𝑉𝑜𝑢𝑡 = 𝐺 𝑉𝑖𝑛
𝑦 = 𝐴𝑥 𝑉0
𝑉0 Saturación
+𝑉𝑐𝑐
𝑉𝑖𝑛
𝑉𝑖𝑛
−𝑉𝑐𝑐
Zona de Zona de
Saturación Saturación
Zona
3 Lineal
𝑉𝑠𝑎𝑡 = +𝑉𝑐𝑐 −𝑉𝑠𝑎𝑡 = −𝑉𝑐𝑐
SISTEMA A LAZO ABIERTO → SISTEMA ESTABLE
Etapa de
régimen
permanente o
estable
𝐺
𝐴=
𝑡𝑠 1 + 𝐺𝐻
𝑡𝑠 = 4 𝜏
4
1.3. OPAMP COMPARADOR (LAZO ABIERTO)
+ VCC
+𝑉
𝑉0 = [ 𝑐𝑐 𝑆𝐴𝑇𝑈𝑅𝐴𝐶𝐼Ó𝑁
−𝑉𝑐𝑐
V-
Vo
V+
- VCC
𝑉0
𝑉𝟎 = 𝑉𝑐𝑐 𝑐𝑢𝑎𝑛𝑑𝑜 𝑉 + > 𝑉 −
𝑉𝑖𝑛
Zona de
−𝑉𝑐𝑐 Saturación
Zona de Zona
Saturación Lineal
Ejemplo:
𝑌2 − 𝑌1 20 2
+ VCC 𝑚= = =3
𝑋2 − 𝑋1 30
2
𝑉 − = 3 𝑛𝑖𝑣𝑒𝑙 𝑉𝑠 = 𝑉 −
V+
Vo
V-
27
𝑛𝑖𝑣𝑒𝑙 < ⇒ 𝑛𝑖𝑣𝑒𝑙 < 13.5 𝑚
2
5
t
+𝑉𝑐𝑐
t
t1 t2 t3
−𝑉𝑐𝑐
6
1.4. OPAMP INVERSOR (LAZO CERRADO)
Rf
𝑉𝑖𝑛 𝑉𝑜𝑢𝑡
I2
+ VCC
Vi Ri I-
V- Vo
I1
𝐹(𝑉0 ) = 𝑉𝑖
𝑉 + = 𝑉 − = 0𝑣
1 𝐼1 = 𝐼 − + 𝐼2 2 𝑉+ = 𝑉−
𝐼1 = 𝐼2 𝑉+ = 0 ; 𝑉− = 0
𝑉𝑖 − 𝑉 − 𝑉𝑖
𝐼1 = ⇒ 𝐼1 =
𝑅𝑖 𝑅𝑖
𝑉 − − 𝑉0 𝑉0
𝐼2 = ⇒ 𝐼2 = −
𝑅𝐹 𝑅𝐹
𝑉𝑖 𝑉 𝑅𝐹
= − 𝑅0 ⇒ 𝑉0 = − 𝑉0
𝑅𝐹 𝐹 𝑅𝑖
𝑅𝐹
= 𝐴 ⇒ 𝑅𝐹 > 𝑅𝑖
𝑅𝑖
7
1.5. OPAMP NO INVERSOR
+ VCC 𝑉0
Vi V+
+𝑉𝑐𝑐
Vo −𝑉𝑐𝑐
V- 𝑅2
( + 1)
𝑅1
𝑉𝑖
- VCC
+𝑉𝑐𝑐
R1 R2 𝑅2
( + 1)
𝑅1
−𝑉𝑐𝑐
𝐼1 = 𝐼2 𝑉 − = 𝑉𝑖
𝑅
𝑉0 −𝑉𝑖 𝑉𝑖 𝑉𝑐𝑐 = 𝑉𝑖 (𝑅2 + 1)
= 1
𝑅2 𝑅1
𝑉𝑐𝑐
𝑉0 𝑉𝑖 𝑉𝑖 𝑉𝑖 = 𝑅2
− = ( +1)
𝑅1
𝑅2 𝑅2 𝑅𝑖
𝑉𝑜 𝑉𝑖 𝑉𝑖
= +
𝑅0 𝑅1 𝑅2
𝑅2
𝑉0 = 𝑉𝑖 ( + 1)
𝑅1
En el caso de que la señal que tenemos que detectar, sea superior a la señal de
referencia, a la salida vamos a tener una señal igual a Vs+. Si la tensión de referencia
es mayor a la señal a detectar, en el terminal de salida tendremos como resultado una
tensión igual a Vs-.
8
1.6. OPAMP SUMADOR INVERSOR
Se usa el amplificador operacional para sumar varias señales, con su masa común,
un amplificador de este tipo se denomina amplificador sumador.
Rf
If
V1 R1 I1 + VCC
𝐼𝑥 = 𝐼 − + 𝐼𝐹
V2 R2 I2 Vo I-
Vo
Ix
V3 R3 I3
- VCC
𝐼1 + 𝐼2 + 𝐼3 = 𝐼𝐹
𝑉1 𝑉 𝑉3 𝑉0
+ 𝑅2 + = −
𝑅1 2 𝑅3 𝑅𝐹
𝑉 𝑉2 𝑉3
𝑉0 = − 𝑅𝐹 (𝑅1 + + )
1 𝑅2 𝑅3
1.7. INTEGRADOR
9
𝑉− = 𝑉+ 𝑉+ = 0
C
𝑉𝑐 𝑉0
𝑉𝑖
+ VCC
Vi Ri
Vo
𝑉𝑖 − 𝑉𝑐 = 𝑉0
- VCC
𝑉0 = − 𝑉𝑐
𝐼1 = 𝐼2
𝑉𝑖 𝑑𝑉𝑐
=𝐶
𝑅𝑖 𝑑𝑡
𝑉𝑖 𝑑(−𝑉0 ) 𝑉𝑖 𝑑𝑉0
= 𝐶 ⇒ = −𝐶
𝑅𝑖 𝑑𝑡 𝑅𝑖 𝑑𝑡
𝑉
− ∫ 𝑅𝑖 𝑑𝑡 = ∫ 𝑑𝑉0
𝑖
1
𝑉0 = − 𝑅 𝐶 ∫ 𝑉𝑖 (𝑡)𝑑𝑡
𝑖
1.8. DERIVADOR
10
R
I1 + VCC 𝑉𝑖 − 0 = 𝑉𝑐
C
Vi oV 𝑉𝑐 = 𝑉𝑖
Vo
Ic
- VCC
𝑑𝑉𝑐 𝑉𝑜 𝑑𝑉𝑖 𝑉𝑜
𝐶 = − ⇒ 𝐶 = −
𝑑𝑡 𝑅 𝑑𝑡 𝑅
𝑑𝑉𝑖
𝑉𝑜 = −𝑅𝐶 𝑑𝑡
P+I+D
e(t)
SISTEMA
H=1
𝑑𝑒(𝑡)
𝑃𝐼𝐷 = 𝑘𝑝 𝑒(𝑡) + 𝑘𝐼 ∫ 𝑒(𝑡)𝑑𝑡 + 𝑘𝐷 𝑑𝑡
Rf
Ri
Proporcional
R Rf
R1
C
e(t) 𝑘𝑃 𝑑𝑒(𝑡)
Derivador R2 𝑘𝑃 𝑒(𝑡) 𝑑𝑡 𝑘𝐼 ∫ 𝑒(𝑡)𝑑𝑡
Vo 𝑉𝑜 = −𝑅𝐹 [− − − ]
𝑅1 𝑅2 𝑅3
R3
R
Integral
11
1.9. RESTADOR
1 2
𝑅4 𝐼1 = 𝐼2
𝑉+ = 𝑉
𝑅3 +𝑅4 2
𝑉𝑖 𝑉
𝑅1 = − 𝑅0
𝑉 = +
𝑉′ 𝑅1 2
𝑅1 +𝑅2 𝑜
𝑅2
𝑅1 𝑉0′′ = − 𝑉
𝑉 = +
𝑉′ 𝑅1 1
𝑅1 +𝑅2 𝑜
𝑅4 𝑅1
𝑉2 𝑅 = 𝑉′
𝑅1 +𝑅2 𝑜
3 +𝑅4
𝑅1 + 𝑅2 𝑅4
𝑉𝑜′ = ( )𝑉
𝑅4 + 𝑅3 𝑅1 2
𝑉0 = 𝑉0′ + 𝑉0′′
𝑅1 +𝑅2 𝑅4 𝑅2
𝑉0 = ( )
𝑅4 +𝑅3 𝑅1
𝑉2 − 𝑅1
𝑉1
𝑹𝒙 𝑹𝒚
𝑉0 = 𝑅𝑥 𝑉2 − 𝑅𝑦 𝑉1
12
Este amplificador usa ambas entradas invertida y no invertida con una ganancia de
uno, para producir una salida igual a la diferencia entre las entradas. Es un caso
especial del amplificador diferencial. Se pueden elegir también las resistencias para
amplificar la diferencia.
1.10. Ejemplo
Ejemplo 1:
𝑉0
20 – 25 mV
Sensor
5 (250,5)
20 − 0
250 − 5
0-5
𝑉𝑖 AD
20 250
𝑉0
𝑦1 −𝑦2
𝑦 − 𝑦1 = (𝑥 − 𝑥1 )
𝑥1 −𝑥2
5
𝑦 = 20−250 (𝑥 − 𝑥1 )
5
𝑦= (𝑉𝑖 − 20)
230
5 5
𝑦 = 230 𝑉𝑖 − 230 (20)
5
Rf
Vi
230 -5/230Vi Rf Rf
(-5/230Vi)+(5/230(20mv))
5/230Vi Rf
Rf
5 Vo
20mv Vo=(5/230Vi)-(5/230(20mv))
230 -5/230(20mv)
13
Ejemplo 2:
Darlintong
𝐼𝐸2
(𝛽1 + 1)𝐼𝐵1 =
𝛽2 +1
Configuración Darlintong
B1
IB1
IE2
(𝛽1 + 1)(𝛽2 + 1)
14
Pregunta:
50 %
50 %
50 %
Diodo Zener
𝒊 𝒊
Solución:
2KΩ DZ
Ro Io Iz 0 ≤ 𝑉01 ≤ 𝑉𝑁𝑅
VNR
V- 𝑉 + (𝐴1 ) = 𝑉 − (𝐴1 )
Vo1 R3
5K 50 %
𝐼 + (𝐴1 ) = 𝑉 − (𝐴1 ) = 0[𝐴]
10K R4
R1 V+ R2 50 %
4.7KΩ 10KΩ
15
𝑅1
𝑉+ = . 𝑉0
𝑅1 +𝑅2
𝑉0 − 𝑉 + = 6,2 [𝑉]
𝑉 + = 𝑉𝑜 − 6,2 [𝑉]
4,7
𝑉0 − 6,2 = 𝑉
14,7 𝑜
𝑉0 = 9.1 [𝑉]
𝑉− 9.1−6.2
𝐼𝑜 = = = 1.45 𝑚𝐴 Zener ∴ ON = 𝐼𝑧
𝑅0 2𝐾
VNR
R3B
R3A
9.1V R5
R6
5K R3 6.2KΩ A2 Q1
V+ 3.9KΩ
50 %
R4
10K Q2
50 % R7
10KΩ
R8
0.47Ω
R16
I8
A3 R9
100KΩ
1KΩ I+
R11 VL
V+ IL
150KΩ R10 +
RL
R12 I11 4.7KΩ 50 % VL
100KΩ
I12
I10 -
16
𝑅4𝐵
𝑉+ = . 9.1 [𝑉]
𝑅3𝐴 +𝑅4
𝑉𝐿 − 𝑉 + 𝑉+
=
150 100
𝑉𝐿 𝑉+ 𝑉+
− =
150 150 100
𝑉+ 𝑉+
𝑉𝐿 = (100 + 150) 150
150
𝑉𝐿 = 𝑉 + (1 + 100)
𝑅4𝐵 150
𝑉𝐿 = . 9.1 (1 + )
𝑅3𝐴 +𝑅4 100
𝑅4𝐵
𝑉𝐿 = (22.75)
𝑅3𝐴 +𝑅4
0 ≤ 𝑉𝐿 ≤ 20
𝑅4 → 0 → 10 𝑘Ω
𝑅4𝐵 = 0 𝑉𝐿 = 0[𝑉]
𝑅4𝐵 = 10 𝐾 𝑉𝐿 = 𝑓(𝐼𝐿 )
10
𝑉𝐿 = (22.75) 𝑅3 → 0 → 1.38 𝑚𝑘Ω
𝑅3𝐴 +10
10
20 = 𝑅 (22.75)
3𝐴 +10
27.5
𝑅3𝐴 = = 1.38 𝐾Ω
20
17
V- 𝑉+ = 𝑉−
𝑉𝐿 = 𝑓 (𝐼𝐿 )
LCK V+
𝑉𝐿 𝑉𝐿 - +
+ = 𝐼8 − 𝐼𝐿
4.7 250
+
1 1
𝑉𝐿 (4.7 + 250) = 𝐼8 − 𝐼𝐿 I+
-
𝐼8 −𝐼𝐿 - +
𝑉𝐿 = 0.22
1276.6 [𝑚𝐴] 𝐼𝐿
𝑉𝐿 = −
0.22 0.22
0.6
𝐼8 = 0.47 𝑥 10−3
𝐼8 = 1276.6 [𝑚𝐴]
Ejemplo 3:
2kΩ
I2
+ 15.0V + 15.0V
1KΩ V+
I1
10kΩ
I2
Io
Io 50kΩ
1.5kΩ
N1 N2
S Q
Z1 -15.0V
-15.0V Vi Vo
I3 R ~Q
5kΩ Iz + 15.0V
10kΩ
3kΩ
50kΩ
Z2
-15.0V
a) Grafique 𝑉𝑜 vs 𝑉𝑖 .
b) Si 𝑉 = 20 𝑆𝑒𝑛 𝜔𝑡, grafique 𝑉𝑜 si la frecuencia es de 1 KHz.
18
𝑖𝑑 𝐼𝑑
𝑍1 , 𝑍2
𝐷1 𝑉𝐷 = 0𝑉
−3
𝑉𝐷
1 𝐴1 → 𝑍𝑜𝑛𝑎 𝐿𝑖𝑛𝑒𝑎𝑙
𝐷𝑍 → 𝑂𝑁
3
𝐼1 = 1𝐾 𝐼1 = 𝐼2
𝐼1 = 3 [𝑚𝐴] 𝐼2 = 3 𝑚𝐴
𝑉01 −3 𝑉
=3
2
3
𝑉01 = 6 + 3 = 9 [𝑉] 𝐼3 = 5 = 0.6 𝑚𝐴
15−3 12
𝐼2 = = 10 = 1.2 𝑚𝐴
10 𝐾
Demostración
1
−15 < 𝑉01 < 15
𝑵𝟏
𝐼2 − 𝐼3 − 𝐼𝐷 = 0
2 9−3 6 𝐼𝐷 = 𝐼2 − 𝐼3
𝐼3 = =
1.5 𝐾 1.5 𝐾
𝐼𝐷 = 1.2 − 0.6 [𝑚𝐴]
𝐼3 = 4 𝑚𝐴
𝐼𝐷 = 0.6 [𝑚𝐴]
19
9−3 6
𝐼4 = =
1.5 𝐾 1.5 𝐾
𝐼4 = 4 𝑚𝐴
𝑵𝟐
𝐼𝐷 + 𝐼4 − 𝐼𝑧 = 0
𝐼𝑧 = 𝐼𝐷 − 𝐼4
𝐼𝑧 = 0.6 + 4
𝐶𝑜𝑛𝑐𝑙𝑢𝑠𝑖ó𝑛 ∴ 𝑍𝑒𝑛𝑒𝑟 𝑂𝑁 + 15.0V
𝐼𝑧 = 4.6 [𝑚𝐴]
9V
A2
50kΩ
S Q
-15.0V Vi -15.0V Vo
R ~Q
+ 15.0V
I5 3kΩ
50kΩ
N3 A3
Z2
Iz2 -15.0V
+ 15.0V
9V
𝐼𝑧2 > 0 𝐷𝑧2 ∴ 𝑂𝑁
A2
50kΩ
𝐼5 + 𝐼𝑧2 = 0
S Q
Vi
−15+3 -15.0V Vo
+ 𝐼𝑧2 = 0 + 15.0V
R ~Q
12 50kΩ
𝐼𝑧2 = = 4 [𝑚𝐴] -3V A3
3
-15.0V
20
a) 𝑉0 𝑣𝑠 𝑉𝑖
𝑉0
𝑉𝑖
−3 9
𝑉0
5𝑉
𝑉𝑖
−3 9
𝑉0
20
21
𝑓 = 1 𝐾𝐻𝑧
9
1 𝑇 1
𝑇=𝑓→ = 1000
2
𝑉𝑖 𝑇 = 0.5 𝑚𝑠𝑒𝑔
−3 𝑡1 𝑡2
20
𝑉0
5
9
𝑉𝑖
𝒘
𝑤 = 351.42 𝜇𝑠
𝑉𝑖 = 20 𝑆𝑒𝑛 (𝑤𝑡)
𝑉𝑖 = 20 𝑆𝑒𝑛 ( 2𝜋(1000)𝑡2 )
9 = 20 𝑆𝑒𝑛 (2𝜋(1000)𝑡2 )
9
= 𝑆𝑒𝑛 (2𝜋(1000)𝑡2 )
20
9
𝑆𝑒𝑛−1 ( )
20
𝑡2 = → 𝑡2 = 74.3 [𝜇𝑠𝑒𝑔]
2𝜋(1000)
22
UNIDAD #2
Los circuitos que conectan su salida al terminal no inversor se dice que tienen
realimentación positiva, los amplificadores con realimentación positiva tienden a
trabajar en las regiones de saturación. Esto ocurre en la región lineal, este efecto
encadenado provoca que la salida ingrese en la región de saturación positiva, si 𝑉𝑜
empieza a disminuir el amplificador entra en saturación negativa, cuando no hay
realimentación negativa, el amplificador no puede controlar el voltaje de salida 𝑉𝑜 a un
valor estable y automáticamente se satura.
15V
Vi
HISTÉRESIS
𝑅2
𝑉 + = 𝑉0 𝑅
R1 1 +𝑅2
-15V 𝑅2
𝑉+ = (+𝑉𝑠𝑎𝑡 )
𝑅1 +𝑅2
R2
𝑅2
𝑉+ = 𝑅 (−𝑉𝑠𝑎𝑡 )
1 +𝑅2
+𝑉𝑐𝑐
−𝑉𝑐𝑐
23
Voltaje de Umbral Superior Voltaje de Umbral Inferior
𝑅2 𝑅2
𝑉𝑈𝑇 = (+𝑉𝑐𝑐 ) 𝑉𝐿𝑇 = (−𝑉𝑐𝑐 )
𝑅1 +𝑅2 𝑅1 +𝑅2
Vi Vi
R1 R1
-
+
R2 VUT R2 VLT
- +
15 V
Ancho de banda
𝑤 = 𝑉𝑈𝑇 − 𝑉𝐿𝑇
𝑉𝐿𝑇 𝑉𝑈𝑇
-15 V
1 𝑉0
Ei R NR 𝐸𝑖 = 𝑉𝑟𝑒𝑓 (1 + 𝑛) − 𝑛
24
1 (−𝑉𝑐𝑐 ) 1 (+𝑉𝑐𝑐 )
𝑉𝑈𝑇 = 𝑉𝑟𝑒𝑓 (1 + ) − 𝑉𝐿𝑇 = 𝑉𝑟𝑒𝑓 (1 + ) −
𝑛 𝑛 𝑛 𝑛
𝑉𝑟𝑒𝑓 − 𝐸𝑖 𝐸𝑖 −𝑉0
Ei =
𝑅 𝑛𝑅
𝐸𝑖 𝑉0
Vo 𝑉𝑟𝑒𝑓 − 𝐸𝑖 = 𝑛
− 𝑛
Ei 𝑉𝑟𝑒𝑓 +
𝑉0 1
= 𝐸𝑖 (𝑛 + 1)
𝑛
𝑉
𝑉𝑟𝑒𝑓 + 0
Vref R NR 𝐸𝑖 = 1
( +1)
𝑛
Ei 𝑛 0
𝐸𝑖 = (𝑛+1) . 𝑉𝑟𝑒𝑓 + 𝑛+1
𝑉
𝑉0 = +𝑉𝑐𝑐 ; −𝑉𝑐𝑐
𝑛 (+𝑉𝑐𝑐 ) 𝑛 (−𝑉𝑐𝑐 )
𝑉𝑈𝑇 = . 𝑉𝑟𝑒𝑓 + 𝑉𝐿𝑇 = .𝑉 +
𝑛+1 𝑛+1 𝑛+1 𝑟𝑒𝑓 𝑛+1
En el caso de que la señal que tenemos que detectar, sea superior a la señal de
referencia, a la salida vamos a tener una señal igual a Vs-.
25
2.4. EJEMPLOS
Ejemplo 1:
15V
1 𝑉𝑐𝑐
𝑉𝑈𝑇 = 𝑉𝑟𝑒𝑓 (1 + ) +
𝑛 𝑛
Vref
8.82V Vo
1 15
𝑉𝑈𝑇 = 8.82 (1 + 7.5) + 7.5
1 𝑉𝑐𝑐
𝑉𝐿𝑇 = 𝑉𝑟𝑒𝑓 (1 + 𝑛) − 𝑛
75
𝑛 = 10 1 15
𝑉𝐿𝑇 = 8.82 (1 + )−
7.5 7.5
𝑛 = 7.5
𝑉𝑈𝑇 = 8 [𝑉]
a) 𝑉0 [𝑉]
15
𝐸𝑖
8 12
-15
V
26
b) Con una señal triangular
𝐸𝑝
13
12
8
7
𝑉0
15
-15
Ejemplo 2:
5V
5V
4.32V
0.5kΩ
20kΩ 75kΩ
1kΩ
A
1kΩ
Ei D=0.6V
5V B A B Y
0 0 0
Vo
0 1 1
1 0 1
1 1 0
5.53V 20kΩ 75kΩ
27
Solución
𝐸𝑖 −𝑉𝑟𝑒𝑓 𝑉𝑟𝑒𝑓 −𝑉0
5V =
𝑅 𝑛𝑅
4.32V 1 𝑉01
𝐸𝑖 = 𝑉𝑟𝑒𝑓 (1 + 𝑛) − 𝑛
Vo1
𝑉01 = +𝑉𝑐𝑐 ; −𝑉𝑐𝑐
Vref
0V 1 (−𝑉𝑐𝑐 )
20kΩ 𝑉𝑈𝑇 = 𝑉𝑟𝑒𝑓 (1 + 𝑛) −
Ei 75kΩ 𝑛
1 (+𝑉𝑐𝑐 )
Vref 𝑉𝐿𝑇 = 𝑉𝑟𝑒𝑓 (1 + 𝑛) − 𝑛
1 6
𝑉𝑈𝑇 = 4.32 (1 + 7.5) − 3.75
1 5
𝑉𝐿𝑇 = 4.32 (1 + 3.75) − 3.75
𝑉0
𝐸𝑖
4.14 5.47
28
𝐸𝑖
5.4
7
4
.3
1
4
𝑡
𝑉01
5V
Ei 𝑉𝑟𝑒𝑓 − 𝐸𝑖 𝐸𝑖 −𝑉02
=
𝑅 𝑛𝑅
Vo2
Ei 𝑉02 1
𝑉𝑟𝑒𝑓 + = 𝐸𝑖 (1 + 𝑛)
𝑛
𝑉
20kΩ
0V 𝑉𝑟𝑒𝑓 + 02
5.53V 75kΩ 𝐸𝑖 = 1
𝑛
(1+ )
𝑛
Ei
+𝑉𝑐𝑐 −𝑉
5.53 +
𝑛 5.53 + 𝑛𝑐𝑐
𝑉𝑈𝑇 = 1 𝑉𝑈𝑇 = 𝑉𝐿𝑇 = 1
1+ 1+3.75
3.75
5
5.53 + ( )
3.75 6
1 5.53 + 3.75
1+ 𝑉𝐿𝑇 =
3.75 1
1+3.75
𝑉𝑈𝑇 = 5.42 [𝑉]
𝑉𝐿𝑇 = 4.37 [𝑉]
29
𝑉0
𝐸𝑖
4.37 5.42
𝐸𝑖
5.42
7
4.37
14 3
𝑉02
30
Salidas
𝑉01
𝑉02
𝑉0
31
5V
0.5kΩ
5𝑉 − 0.5𝐼 − 1𝐾𝐼 − 𝑉0 = 0
I
5V 1kΩ
1kΩ
5
𝐼𝑐 =
VD=0.6V 0.5𝐾
𝐼𝑐 = 10 𝑚𝐴
𝑉𝐶𝐸 = 5
5V
0.5kΩ
alto
I
5V 1kΩ
𝐼𝐷 [𝑚𝐴]
𝑉𝐶𝐸 = 5𝑉 − 0.5𝐾𝐼𝑐
𝑉𝐶𝐸 = 0
𝑡
10 20
32
UNIDAD # 3
FILTROS ACTIVOS
Ventajas
- Permiten eliminar las inductancias que, en bajas frecuencia, son voluminosas
pesadas y caras.
- Facilitan el diseño de filtros complejos mediante la asociación de etapas
simples.
- Proporcionan una gran amplificación de la señal de entrada (ganancia), lo que
es importante al trabajar con señales de niveles muy bajos.
- Facilidad en los ajustes, actuando simplemente sobre el elemento activo.
Desventajas
- Exige una fuente de alimentación Su respuesta de frecuencia está limitada por
la capacidad de los A.O utilizados.
- Es imposible su aplicación en sistemas de media y alta potencia.
𝐴 𝑓1 < 𝑓𝑐
A
𝑉𝐷 = 𝐴𝑉𝑖
𝑓2 > 𝑓𝑐
𝜔𝑐 = 2𝜋𝑓𝑐 𝑉𝐷 = 𝐴𝑉𝑖
33
3.2. FILTRO PASO ALTO
Permite pasar frecuencias más altas de la frecuencia de corte y atenúa las frecuencias
que estén por debajo de dicha frecuencia, la principal característica de este tipo de
filtros, es el atenuar la señal a valores de frecuencia bajos. Algún filtro pasa alto, no
solo tienen efecto atenuador, sino que también provocan un adelantamiento en la fase
y derivación en la señal.
𝐴 𝑓1 < 𝑓𝑐
𝑓2 > 𝑓𝑐
𝜔𝑐
Un filtro paso banda puede usar un filtro paso bajo en serie con un filtro paso alto entre
los que hay un rango de frecuencias que ambos dejan pasar, es importante tener en
cuenta que la frecuencia de corte del paso bajo sea mayor que la del paso alto.
𝐴 𝑓2 > 𝑓1
𝐹1
34
𝐴
+
𝐹2
𝐹1 ∗ 𝐹2
Filtro paso banda
Se da de la multiplicación de un
filtro paso bajo con un paso alto
𝑓2 < 𝑓1 .
Pueden implementarse de diversas formas. Una de ellas consistirá en dos filtros, uno
paso bajo cuya frecuencia de corte sea la inferior del filtro elimina banda y otro paso
alto cuya frecuencia de corte sea la superior del filtro elimina banda. Como ambos son
sistemas lineales e invariantes, la respuesta en frecuencia de un filtro banda eliminada
se puede obtener como la suma de la respuesta paso bajo y la respuesta paso alto.
𝑓2 > 𝑓1
𝐹1
35
𝐴
𝐹2
Se da de la suma de un filtro
paso alto con un paso bajo 𝑓2 <
𝑓1 .
3.5. EJEMPLOS
- Filtro Rechaza banda
𝑉0 = 𝐴𝑉𝑖 + 𝐵𝑉𝑖
𝑉𝑖
𝑉0 = 𝑉𝑖 (𝐴 + 𝐵)
36
- Filtro Paso bajo
𝑉𝑖 A 𝑉0
R
𝑉0 = 𝐴𝑉𝑖 𝜃
1
𝑋𝑐 = 𝑋𝑐
𝑗𝜔𝐶
Vo
Vo 𝑉0 = 𝑉𝑐
R Vo
Vi Vo=Vc
C Vo
-
𝑋𝑐
𝑉𝑐 = . 𝑉𝑖
𝑋𝑐 +𝑅
𝑋𝑐
𝑉0 = 𝑋 . 𝑉𝑖 𝑆𝑖 𝑓 = 0
𝑐 +𝑅
1
𝐴 𝐴=1
𝑗𝜔𝐶
𝑉0 = 1 . 𝑉𝑖
+𝑅
𝑗𝜔𝐶
1
𝑗𝜔𝐶
𝑉0 = 1+𝑗𝜔𝐶𝑅 . 𝑉𝑖
𝑗𝜔𝐶 1
1
𝑉0 = 1+𝑗𝜔𝑅𝐶 . 𝑉𝑖
1
𝑉0 = 1+𝑗2𝜋𝑓𝑅𝐶 . 𝑉𝑖
𝑉0 1
= 1+𝑗2𝜋𝑓𝑅𝐶 𝑓
𝑉𝑖
𝑓𝑐
1
𝐴 = 1+𝑗2𝜋𝑓𝑅𝐶
37
𝑆𝑖
C1 1/jwc
𝑅 = 100𝐾
R
I3
Vi R I2
Vo
I1
𝐴
𝐼1 + 𝐼2 + 𝐼3 = 0
𝑉𝑖 0𝑉
+ 100 + 𝑗𝜔𝐶𝑉0 = 0
100
𝑖 𝑉 1
− 100𝐾 = 𝑉0 (100𝐾 + 𝑗𝜔𝐶) 1
𝑉0 1
= −[ 1 ]
𝑉𝑖 100𝐾( +𝑗𝜔𝐶)
100𝐾
𝑉0 1
= − [1+100𝐾𝑗𝜔𝐶 ]
𝑉𝑖
𝑓
1
|𝐴| = |− |
1+100𝐾𝑗𝜔𝐶
Nota:
𝐴𝑣 → 𝐴𝑣 = 0.707𝑓𝑐 ; Esto significa que en el 70% de la entrada empieza a cambiar.
0.707
𝑉0
𝐴= = 0.707
𝑉𝑖
𝑓
𝑓𝑐
38
- Filtro Paso alto
1
R2 𝑋𝑐 = 𝑗𝜔𝐶
C
Vi R1 0V 𝑆 = 𝑗𝜔
Vo
0V
𝑉𝑖 𝑉 𝐴
= − 𝑍0
𝑍3 +𝑍1 2
𝑉0 𝑍2
= −𝑍
𝑉𝑖 3 +𝑍1
0.707
𝑉0 𝑅2
=− 1
𝑉𝑖 𝑅1 +
𝑆𝐶
𝑆𝐶𝑅
𝐴 = − 1+𝑆𝐶𝑅2 𝑓
1
𝑓𝑐
𝑆𝐶𝑅
𝐴 = 1+𝑆𝐶𝑅2
1
𝐴𝑙𝑔𝑜
𝐴= 𝑆
1+
𝜔𝑐
𝑆 𝑇𝑠
1+𝜔 → 1+
𝑐 𝑓
𝑎𝑙𝑔𝑜
𝐴= 𝑆
1+ 1
𝑅1 𝐶
1
→ 𝜔𝑐
𝑅1 𝐶
1 1
𝜔𝑐 = 𝑅 2𝜋𝑓𝑐 = 𝑅1 𝐶
1𝐶
1
𝑓𝑐 = 2𝜋𝑅
1𝐶
39
3.6. FILTRO DE PRIMER ORDEN
Vi R V+
Vo
Z1
V+
Z2
C Rf
V+
Ri
𝑍2 a) 𝑍1 = 𝑅
𝑉+ = . 𝑉𝑖
𝑍1 +𝑍2
𝑅𝑖 𝑍2 = 𝐶
𝑉+ = . 𝑉0
𝑅𝑖 +𝑅𝑓
𝑍2 𝑖 𝑅
. 𝑉𝑖 = 𝑅 +𝑅 . 𝑉0 𝐴𝑣
1
𝑍1 +𝑍2 𝑖 𝑓 𝑉0 𝑆𝐶
= 1
𝑉𝑖 𝑅+
𝑅𝑖 +𝑅𝑓 𝑆𝐶
𝑉0 𝑍2
=( ) (𝑍 )
𝑉𝑖 𝑅𝑖 1 +𝑍2 𝑉0 𝐴𝑣
= 𝑆𝑐𝑅+1 → 𝑇. 𝐹.
𝑉𝑖
𝑉0 𝑅𝑓 𝑍2
= (1 + ) (𝑍 )
𝑉𝑖 𝑅𝑖 1 +𝑍2 𝐴𝑣
𝐴 = 𝑆𝑐𝑅+1
𝑅𝑓
(1 + )=𝐴 𝐴𝑣
𝑅𝑖
𝐴= 𝑆
1+ 1
𝑉0 𝐴𝑍2 𝑅𝐶
=𝑍
𝑉𝑖 1 +𝑍2
1
𝜔 = 𝑅𝐶
1
𝑓𝑐 = 2𝜋𝑅𝐶
*Evaluada 𝑓 → 0 𝐴 = 𝐴𝑣
𝐴𝑣
*𝑓 →∞ 𝐴 = 1+∞ → 𝐴 = 0
* 𝑓 → 𝑓𝑐 𝐴 = 0.707𝐴𝑣
40
𝐴𝑣
0.707𝐴𝑣
𝑓
𝑓𝑐
b) 𝑍1 = 𝑅
𝑍2 = 𝐶
𝑉0 𝐴𝑣𝑍2
=𝑍
𝑉𝑖 1 +𝑍2
𝑉0 𝐴𝑣𝑅 𝑉0 𝐴𝑣𝑅𝐶𝑆
= 1 → = 1+𝑆𝑅𝐶 → 𝑇. 𝐹.
𝑉𝑖 +𝑅 𝑉𝑖
𝑆𝐶
𝐴𝑣𝑅𝐶𝑆
𝐴= 𝑆
1 +1
𝑅𝐶
1 1
𝜔 = 𝑅𝐶 → 𝑓𝑐 = 2𝜋𝑅𝐶
*Evaluada 𝑓 → 0 𝐴=0
𝐴𝑣𝑅𝐶𝑆
*𝑓 →∞ 𝐴= → 𝐴 ≈ 𝐴𝑣
𝑅𝐶𝑆
* 𝑓 → 𝑓𝑐 𝐴 = 0.707𝐴𝑣
A
𝐴𝑣
0.707𝐴𝑣
𝑓
𝑓𝑐
41
3.7. FILTRO DE SEGUNDO ORDEN
- Filtro Sallen-Key
𝑅
𝑉 + = 𝑅 +𝑅
𝑖
. 𝑉0
𝑖 𝑓
𝑍4
𝑉+ = 𝑍 . 𝑉𝑎
2 +𝑍4
𝑍2 +𝑍4
𝑉𝑎 = ( ) 𝑉+
𝑍4
𝑉𝑖𝑛 𝑉 𝑉𝑎 𝑉 𝑉 𝑉+
− 𝑍𝑎 = − 𝑍0 + 𝑍𝑎 − 1
𝑍1 1 𝑍3 3 2 𝑍2 𝑅𝑓
+1
𝑅𝑖
𝑉𝑎 𝑉 𝑉 𝑉𝑖𝑛 𝑉 𝑉+
+ 𝑍𝑎 + 𝑍𝑎 = + 𝑍0 + 𝑅𝑓
𝑍3 2 1 𝑍1 3 𝑍2
+ 1 = 𝐴𝑣
𝑅𝑖
1 1 1 𝑉𝑖𝑛 𝑉 𝑉+
𝑉𝑎 (𝑍 + 𝑍 + 𝑍 ) = + 𝑍0 +
3 2 1 𝑍1 3 𝑍2
𝑉𝑖𝑛 1 1 1 𝑍2 +𝑍4 𝑉 𝑉+
= (𝑍 + 𝑍 + 𝑍 ) ( . 𝑉 + ) − 𝑍0 −
𝑍1 3 2 1 𝑍4 3 𝑍2
𝑉𝑖𝑛 1 1 1 𝑍 𝑅 𝑉 𝑅
= (𝑍 + 𝑍 + 𝑍 ) (𝑍2 + 1) (𝑅 +𝑅
𝑖
) . 𝑉0 − 𝑍0 − (𝑅 +𝑅𝑖 . 𝑉0
𝑍1 3 2 1 4 𝑖 𝑓 3 𝑖 𝑓 )𝑍2
𝑉𝑖𝑛 1 1 1 𝑍 𝑉 𝑉 𝑉
= (𝑍 + 𝑍 + 𝑍 ) (𝑍2 + 1) 𝐴𝑣0 − 𝑍0 − 𝐴𝑣𝑍
0
𝑍1 3 2 1 4 3 2
𝑉𝑖𝑛 1 1 1 𝑍 1 1 1
= 𝑉0 [(𝑍 + 𝑍 + 𝑍 ) (𝑍2 + 1) 𝐴𝑣 − 𝑍 − 𝑍 ]
𝑍1 3 2 1 4 3 2 𝐴𝑣
𝑉0 1
= 1 1 1 𝑍 1 1 1
𝑉𝑖𝑛 𝑍1 [( + + )( 2 +1) − − ]
𝑍3 𝑍2 𝑍1 𝑍4 𝐴𝑣 𝑍3 𝑍2 𝐴𝑣
𝑉0 1
= 1 1 1 1 𝑍 1 1 1
𝑉𝑖𝑛 [𝑍 ( + + )( 2 +1) − − ]
𝐴𝑣 1 𝑍3 𝑍2 𝑍1 𝑍4 𝐴𝑣 𝑍3 𝑍2 𝐴𝑣
𝑉𝑜 𝐴𝑣
= 𝑍2 𝑍1 𝑍1 .𝑍2 𝑍 𝑍 𝑍 𝑍
𝑉𝑖𝑛 + + +1+ 1 + 1 − 1 𝐴𝑣− 1
𝑍4 𝑍4 𝑍3 .𝑍4 𝑍2 𝑍3 𝑍3 𝑍2
42
a) 𝑍1 = 𝑅, 𝑍2 = 𝑅, 𝑍3 = 𝐶, 𝑍4 = 𝐶
𝑉0 𝐴𝑣
= 𝑅 𝑅 𝑅.𝑅 𝑅 𝑅 𝑅𝐴𝑣 𝑅
𝑉𝑖𝑛 1 + 1 + 1 1 +1+𝑅+ 1 − 1 −𝑅
.
𝑆𝐶 𝑆𝐶 𝑆𝐶 𝑆𝐶 𝑆𝐶 𝑆𝐶
𝑉0 𝐴𝑣
= 𝑅𝐶𝑆+𝑅𝐶𝑆+𝑅2 𝐶 2 𝑆2 +1𝑅𝐶𝑆−𝑅𝐶𝐴𝑣𝑆
𝑉𝑖𝑛
𝑉0 𝐴𝑣
= 𝑅2 𝐶 2 𝑆2 +3𝑅𝐶𝑆−𝑅𝐶𝐴𝑣𝑆+1
𝑉𝑖𝑛
𝑉0 𝐴𝑣 𝑅2 𝐶 2
= 𝑅2 𝐶 2 𝑆2 +(3𝑅𝐶−𝑅𝐶𝐴𝑣)𝑆+1 ÷ 𝑅2 𝐶 2
𝑉𝑖𝑛
1
𝑉0 𝐴𝑣 . 2 2
𝑅 𝐶
= (3𝑅𝐶−𝑅𝐶𝐴𝑣)𝑆 1
𝑉𝑖𝑛 𝑆2 + + 2 2
𝑅2 𝐶2 𝑅 𝐶
𝑉0 𝐴𝑙𝑔𝑜
= 𝑆2 +2𝜀𝜔𝑛𝑆+𝜔𝑛2
𝑉𝑖𝑛
1
𝜔𝑛 = 𝑅2 𝐶 2
1
√𝜔 2 = √𝑅2 𝐶 2
1 1
𝜔𝑛 = 𝑅𝐶 → 𝑓𝑐 = 2𝜋𝑅𝐶
Nota:
43
TEMA # 4
DIAGRAMA DE BODE
4.1. BODE
El diagrama de fase de Bode representa la fase de la función de transferencia en
función de la frecuencia (o frecuencia angular) en escala logarítmica. Permite evaluar
el desplazamiento en fase de una señal a la salida del sistema respecto a la entrada
para una frecuencia determinada.
𝑃𝑖 𝑃0 𝑃0
𝐴= 𝐵𝑒𝑙𝑙 = log 𝑥
𝑃𝑖
𝑉2 𝑑𝐵 = 10 log 𝑥
𝑃=
𝑅
𝑃
𝑑𝐵 = 10 log (𝑃0 )
𝑖
𝑉0 2
𝑅
𝑑𝐵 = 10 log ( 𝑉𝑖 2
)
𝑅
𝑉 2
𝑑𝐵 = 10 log (𝑉0 )
𝑖
𝑉
𝑑𝐵 = 20 (𝑉0 )
𝑖
𝑑𝐵
𝑓 = 10𝐻𝑧 → 𝑉0 = 10𝑉𝑖
20 dB
𝑓 = 100𝐻𝑧 → 𝑉𝑜 = 6.3𝑉𝑖
16
𝑓 = 200𝐻𝑧 → 𝑉𝑜 = 𝑉𝑖
-3 dB 1 2 3
Ejemplo:
𝑉
𝑑𝐵 = 20 log (𝑉0 )
𝑉 16 = 20 log (𝑉0 )
𝑖
𝑖
16 𝑉
1
𝑑𝐵 = log (𝑉0 )
𝑉 = log (𝑉0 )
20 𝑖
20 𝑖
𝑉
20 𝑉 log( 0 )
𝑑𝐵 = log (𝑉0 ) 10 0.8
= 10 𝑉𝑖
20 𝑖
𝑉
𝑉
log( 0 ) 100.8 = 𝑉0
101 = 10 𝑉𝑖 𝑖
𝑉 𝑉0 = 6.3𝑉𝑖
10 = 𝑉0 → 𝑉0 = 10𝑉𝑖
𝑖
𝑉
−3 = 20 log (𝑉0 )
𝑉 𝑖
0 = 20 log (𝑉0 )
𝑖
−3 𝑉
= log (𝑉0 )
𝑉 20
0 log( 0 ) 𝑖
1020 = 10 𝑉𝑖
𝑉
log( 0 )
𝑉0 10−0.15 = 10 𝑉𝑖
1 = 𝑉 → 𝑉𝑜 = 𝑉𝑖
𝑖
𝑉
0.7 = 𝑉0
𝑖
𝑉𝑜 = 0.7 𝑉𝑖
- Diagrama de Bode
𝑉0
|𝐺| = ∅
𝑉𝑖
𝑓 𝑓
45
1º
𝑉
𝐺(𝑆) = 20 log | 𝑉0 | 𝐺(𝑆) = 20 log|𝐺|
𝑖
2º
∡ 𝐺(𝑆)
4 √42 +02 4
𝐺 = 𝑆+4 = √42 +02
=
√17
4
𝑑𝐵 = 20 log ( ) → 𝑑𝐵 = −12.3
√17
∟0°
∡ 𝐺 = ∟14°
∡ 𝐺 = ∟0° − 14°
∡ 𝐺 = −14°
Factores analizar:
𝐾
1) Ganancia; ejemplo:𝐺 = 1
𝐾
2) Polos en el origen; ejemplo:𝐺 = 𝑆
3) Ceros en el origen; ejemplo: 𝐺 = 𝑆.
𝐾
4) Polos; ejemplo: 𝐺 = 𝜏𝑆+1
5) Ceros; ejemplo: 𝐺 = 𝜏𝑆 + 1
𝐾
6) Segundo orden; 𝐺 = 𝑆2 +2𝜀𝜔 2
𝑛 𝑆+𝜔𝑛
GANANCIA:
G=K
1º
𝑑𝐵 = 20 log|𝐺|
|𝐺| = √𝐾 2 → |𝐺| = 𝐾
𝑑𝐵 = 20 log|𝐾|
2º
∡| 𝐺|
≯= 0
46
𝐺 ∅
20 log|𝐾|
0∘
𝑓 𝑓
1 10 100 1000 1 10 100 1000
Ejemplo:
𝑉0 𝑅
Rf = − 𝑅𝑓
𝑉𝑖 𝑖
Vi Ri 𝐺 = −𝐾 → |𝐺| = 𝐾
𝑑𝐵
1º
𝑅
𝑑𝐵 = 20 log ( 𝑓) 𝑅
𝑅𝑖 20 log ( 𝑓)
𝑅𝑖
2
√(𝑅𝑓 ) +02 𝑅𝑓
= 𝑓
)2 +02
1√(𝑅10
𝑖 100 𝑅1000
𝑖
1 10 100 1 1 10 100 1000
2º
∅
∡𝐺
𝑅
𝐺 = − 𝑅𝑓
𝑖
180∘
∟180°
∡𝐺 = ∟0°
∡ 𝐺 = ∟180° − 0° 𝑓
1 10 100 1000
∡ 𝐺 = 180°
47
10kΩ 𝑉0 10𝐾
=−
𝑉𝑖 1𝐾
Vi 1kΩ
𝑉0
= −10
𝑉𝑖
𝑅
𝑑𝐵 = 20 log ( 𝑅𝑓)
𝑖
𝑑𝐵 = 20 log(10)
𝑑𝐵 = 20
∡ = 180°
POLOS EN EL ORIGEN:
𝑑𝐵
1
𝐺=𝑆
1º 60
𝑑𝐵 = 20 log|𝐺|
40
1
|𝐺| =
𝑗𝜔
√12 +02 1
20
𝐺= √02 +𝜔2
= |𝐺| = 𝜔
𝑓
1
𝑑𝐵 = 20 log (𝜔) 1 10 100 1000
-20
𝑑𝐵 = 20 log(𝜔)−1
-60
dB 𝝎
0 1 década
-20 10 década
-40 100 década
-60 1000 década
48
∅ = ∡𝐺
2º
∡𝐺 ⃗ = 0 + 𝑗𝜔
𝑉
1
𝐺 = 𝑗𝜔 𝑓
1 10 100 1000
∟0°
∡ 𝐺 = ∟90°
90∘
∡ 𝐺 = −90°
Ejemplo:
𝑉01 𝑉
02 𝑉01
𝑑𝐵 = 20 log|𝐺| 𝑑𝐵 = 20 log|𝐺| = 0.01 → 𝑉02 =
0.1 10
𝐺 = 0.1 𝐺 = 0.01
𝑉01 𝑉02
= 0.1 = 0.01
𝑉𝑖 𝑉𝑖
𝑉01 𝑉
02
𝑉𝑖 = 𝑉𝑖 = 0.01
0.1
𝑑𝐵 = 20 log(𝐺) 𝑑𝐵 = 20 log(𝐺)
𝑑𝐵 = 20 log(𝐺)
𝐺 = 0.02
49
𝑉010 𝑉050
= 0.1 = 0.02
𝑉𝑖 𝑉𝑖
𝑉010 𝑉050
𝑉𝑖 = 𝑉𝑖 =
0.1 0.02
𝑉050 = 0.2𝑉010
CEROS EN EL ORIGEN
𝑑𝐵
𝐺=𝑆
60
1º
𝑑𝐵 = 20 log|𝐺| 40
𝐺 = 𝑗𝜔
√02 +𝜔2 20
𝐺= √02 +12
= |𝐺| = 𝜔
𝑓
𝑑𝐵 = 20 log(𝜔) 1 10 100 1000
-20
2º -40
∡𝐺 𝐺 = 𝑗𝜔
-60
∟90°
∡𝐺 = ∟0°
∡ 𝐺 = 90°
∅ = ∡𝐺
dB 𝝎 90°
0 1
45°
20 10
40 100 𝑓
1 10 100 1000
60 1000 -45°
-90°
50
SEGUNDO ORDEN (CEROS EN EL ORIGEN)
𝐺 = 𝑆2 2º
1º ∡𝐺 𝐺 = (𝑗𝜔)(𝑗𝜔)
𝑑𝐵 = 20 log|𝐺|
𝐺 = 𝜔2
dB 𝝎
𝑑𝐵 = 20 log(𝜔2 )
0 1
𝑑𝐵 = 40 log(𝜔) 40 10
80 100
120 1000
POLOS
1
1 𝐺=
𝐺 = 𝜏𝑆+1 𝜏𝑆+1
1
1º 𝐺= 𝑆
+1
𝜔𝐶
𝑑𝐵 = 20 log|𝐺| 1
𝑇=𝜔
1 𝐶
𝐺 = 𝑗𝜔𝜏+1
−1
𝐺 = (√(𝜏𝜔)2 + 12 )
−1
𝑑𝐵 = 20 log (√(𝜏𝜔)2 + 12 )
−1
𝑑𝐵 = −20 log (√(𝜏𝜔)2 + 1)
despreciable
≈ 𝑑𝐵 = −20 log(𝜔𝜏)
1
𝑑𝐵 = −20 log (𝜔. 𝜔 )
𝐶
51
FILTRO DE PRIMER ORDEN
𝐾
𝐺 = 𝜏𝑆+1
𝐼1 = 𝐼2 + 𝐼3
𝑉𝑖 𝑉 𝑉
= − 𝑍0 − 𝑍0
𝑍1 3 2
𝑉𝑖 1 1
= −𝑉0 (𝑍 + 𝑍 )
𝑍1 3 2
𝑉𝑖 1 1
= −𝑍1 (𝑍 + 𝑍 )
𝑉0 3 2
𝑉𝑖 1
= − 𝑍 𝑍
𝑉0 ( 1+ 1)
𝑍3 𝑍2
Sabiendo 𝑍1 = 𝑅, 𝑍2 = 𝐺, 𝑍3 = 𝑅
𝑉𝑜 1
= − 𝑍 𝑍
𝑉𝑖 ( 1+ 1)
𝑍2 𝑍3
𝑉𝑜 1 𝑉 1
=− → 𝑉𝑜 = − 𝑅𝐶𝑆+1 Paso Bajo
𝑉𝑖 𝑅 𝑅 𝑖
( 1+ )
𝑅
𝑆𝐶
𝑓→0
𝑉 1 𝑉 𝐺
|𝑉𝑜 | = − 1 → |𝑉𝑜 | = |−1| → 𝐺 = 1 G
𝑖 𝑖
𝑓→∞ 1
𝑉 1 𝑉𝑜 0.707
|𝑉𝑜 | = − 1+∞ → =0
𝑖 𝑉𝑖
𝑓 → 𝑓𝑐
𝑉𝑜 1
𝑓
= − 1+𝑅𝐶𝑆 𝑓𝑐
𝑉𝑖
𝑉𝑜 1
=− 𝑆 → 𝑓𝑐 = 𝜔𝐶
𝑉𝑖 1+ 1
𝑅𝐶
1
𝜔𝐶 = 𝑅𝐶
52
1º 𝑑𝐵
G
1
|𝐺| =
√12 +(𝑅𝐶𝑗𝜔)2
60
1
|𝐺| = → |𝐺| = (𝑅𝐶𝜔)−1
𝑅𝐶𝑗𝜔
40
−1
𝑑𝐵 = 20 log(𝑅𝐶𝜔)
1
-20
1
𝑥1 𝑅𝐶
𝑥10 1 𝑥100 1
𝑥1000
𝑅𝐶 𝑅𝐶 𝑅𝐶
dB 𝝎
0 1 /RC 𝑉0 > 𝑉𝑖
-40
-20 1 /RCx10
-40 1 /RCx100
-60 1 /RCx1000 -60 𝑉
𝑑𝐵 = −20 log (𝑉𝑜 )
𝑖
𝑉𝑜 𝑉𝑜
𝑑𝐵(+) = 0 < <1 𝑑𝐵(−) >1
𝑉𝑖 𝑉𝑖
∟0°
∡𝐺 = 𝑅𝐶𝜔 ∅
tan−1 ( )
1
G
∡𝐺 = − tan−1(𝑅𝐶𝜔)
∡ 𝝎
−45° 1 /RC
−84,29° 1 /RCx10 𝑓
−89,43° 1 /RCx100
1
1 1 1 1 1
−89,94° 1 /RCx1000 𝑥0,01 𝑥0,1 𝑥1 𝑥10 𝑥100 𝑥1000
𝑅𝐶 𝑅𝐶 𝑅𝐶 𝑅𝐶 𝑅𝐶
𝑅𝐶
−90° 1 /RCx10000
-20
-90
53
Sabiendo 𝑍1 = 𝐶, 𝑍2 = 𝐶, 𝑍3 = 𝑅
𝑉𝑜 1
= − 𝑍 𝑍
𝑉𝑖 ( 1+ 1)
𝑍2 𝑍3
𝑉𝑜 1 𝑉 1
= − 1 1 → 𝑉𝑜 = − 1
𝑉𝑖 𝑆𝐶 + 𝑆𝐶 𝑖 1+
𝑅𝐶𝑆
1 𝑅
𝑆𝐶
𝑉𝑜 1 𝑉 𝑅𝐶𝑆
= − 𝑅𝐶𝑆+1 = 𝑉𝑜 = − − 𝑅𝐶𝑆+1 Paso Alto
𝑉𝑖 𝑖
𝑅𝐶𝑆
𝑉𝑜 1
= − 𝑆
𝑉𝑖 1 +1
𝑅𝐶
1
𝜔𝐶 = 𝑅𝐶
El filtro de Butterworth, tiene una respuesta plana en la banda de paso y una suave
caída en la región de transición, la rapidez de la caída en la región de transición
aumenta con el orden del filtro. El filtro de Chebyshev, tiene una región de transición
más pequeña que la del Butterworth, para un filtro del mismo orden, la pendiente de
la zona de transición es mayor cuando aumenta el orden del filtro. El filtro de Bessel,
presenta variación lineal de la fase en las frecuencias de la banda de paso y por lo
tanto tiene un retardo constante en este rango. Una señal que pase por este filtro no
tendrá distorsión en su forma pero si un retardo en la salida. El filtro de transición,
presenta unas características intermedias entre el filtro de Butterworth y el filtro de
Bessel.
54
𝐾
𝐺 = 𝑆2 +2𝜀𝜔 2
𝑛 𝑆+𝜔𝑛
𝜔𝑛 = 𝑓𝐶
Q= Factor de calidad
1
𝑄 = 2𝜀
Chevishev
𝜔𝑛 2
𝜔𝑛 2 − 𝜔𝑛 2 ≥ 0
𝐺(𝑗𝜔) = (𝜔 4𝑄 2
2 −𝜔2 )+𝜔𝑛 (𝑗𝜔)
𝑛 𝑄
1
2 2)
𝜔𝑛 2 (4𝑄2 − 1) ≥ 0
(𝜔𝑛 − 𝜔 → 𝑅𝑒𝑎𝑙
1
𝜔𝑛
(𝑗𝜔) → 𝐼𝑚𝑎𝑔𝑖𝑛𝑎𝑟𝑖𝑎 −1≥0 → 1 ≥ 4𝑄 2
𝑄 4𝑄 2
1
√𝑄 2 ≤ √
4
𝑄 ≤ 0.5 ; 𝑄 ≥ 0.5
55
𝐺1 𝑄=8
𝐺2 𝑄=4
Escriba aquí la ecuación.
𝜔𝐿 𝜔𝑐 𝜔𝐻 𝜔𝑐
𝐵𝜔
log 𝜔𝐻 +log 𝜔𝐿
log(𝜔𝑐 ) = 2
1
log(𝜔𝑐 ) = 2 log(𝜔𝐻 . 𝜔𝐻 )
𝜔𝐶 = √(𝜔𝐿 . 𝜔𝐻 )
2𝜋𝑓𝑐 = √(𝜔𝐿 . 𝜔𝐻 )
2𝜋𝑓𝐶 = 2𝜋√𝑓𝐻 . 𝑓𝐿
56
Para diseñar FILTRO PASO ALTO
1
𝐺=
𝑆
𝜔𝐶 + 1
𝜔 1
|𝐺| =
𝜔 2
√(
𝜔𝐶 ) + 1
−1/2
𝜔 2
𝜔𝑐 𝜔𝑐 ′ |𝐺| = (( ) + 1)
𝜔𝐶
𝜔 2
𝑑𝐵 = −20 log √(𝜔 ) + 1
𝐶
𝜔 2
𝑑𝐵 = −10 log (1 + ( ) )
𝜔𝐶
𝜔 2
𝑑𝐵 = −10 log (1 + ( ) )
𝜔𝐶 ′
𝜔 2
𝑑𝐵 = −10 log (1 + ( ) )
∞∞𝜔𝐶 𝜔𝑐 ′ =∝ 𝜔𝑐
FÓRMULAS
Vo
′ Vi BR
𝜔𝑐 =∝ 𝜔𝑐
2𝜋𝑓𝐶 ′ =∝ 2𝜋𝑓𝐶
C/B
𝑓𝐶 ′ =∝ 𝑓𝐶
1 1
=∝ 𝑅𝐶
𝑅′ 𝐶 ′
Vo
𝑅𝐶 =∝ 𝑅 ′ 𝐶 ′ Vi R
𝑅 ′ 𝐶 =∝ 𝑅 ′ 𝐶 ′ Considerando 𝑅 = 𝑅 ′ C
𝐶 =∝ 𝐶 ′
𝐶
𝐶′ = ∝
1
𝑓𝐶 = 𝑅𝐶
1
𝑓𝐶 = 𝐶
𝛽𝑅 .
𝛽
1
𝑓𝐶 = 𝑅𝐶
57
4.3. EJEMPLOS
Ejemplo 1:
Diseñar un filtro activo paso bajo de primer orden que tenga un ancho de banda
de 10 KHz.
1º FILTRO PATRÓN
1 𝑟𝑎𝑑
Vo
𝜔𝑐 = 𝑓𝐶 = 𝑅𝐶 = 1 𝑠𝑒𝑔
Vi 1Ω
1F
𝑟𝑎𝑑
𝜔𝑐 = 1
𝑠𝑒𝑔
𝜔𝑐 ′ = 10 𝐾𝐻𝑧
𝐶
𝐶′ = ∝
1𝐹
𝜔𝑐 ′ = ∝ 𝜔𝐶 𝐶 ′ = 6.28 𝑥 103
𝑟𝑎𝑑
2𝜋𝑓𝐶 ′ =∝ 1 𝑠𝑒𝑔 𝐶 ′ = 159.15 𝜇𝐹
𝑟𝑎𝑑
2𝜋(10𝐾𝐻𝑧) =∝ 1 𝑠𝑒𝑔
∝= 2𝜋(1𝑥103 )
𝑅′ = 𝑅
∝= 6.28 𝑥 103
58
Diseño de filtro a una 𝑓 = 10𝐾𝐻𝑧 con valor de resistencia igual que el filtro patrón.
Vo
Vi 1Ω
159.15uF
Ejemplo 2:
Diseñar un filtro activo paso alto de primer orden con una ganancia en alta frecuencia
de 0 dB y una atenuación de 30 dB a 40 Hz. Utilizar condensadores de 5 nF.
𝜔𝐶 = 0.03164 𝐾𝐻𝑧
𝜔𝑐 ′ = 40 𝐾𝐻𝑧
FILTRO PATRÓN
𝜔𝐶 ′ =∝ 𝜔𝐶
𝐶
𝐶′ = 𝛽
Vo
Vi 1F
𝑅 ′ = 𝛽𝑅
1Ω 𝐶
𝐶 ′ = 𝛽 = 5𝑛𝐹
𝐶 𝐶
𝐶′ = 𝛽 → 𝛽 = 𝐶′
59
𝑆
𝐺(𝑆) = 𝑆+1
𝑗𝜔
𝐺(𝑗𝜔) = 𝑗𝜔+1
√𝜔2
𝐺(𝑗𝜔) = √𝜔2
+1
𝜔
𝐺(𝑗𝜔) = (𝜔2+1)1/2
𝜔𝐶
3 2 2
(10−2 ) = (√𝜔2 )
𝜔 𝐶 = 1𝐹 ; 𝑅 = 1Ω
+1
𝐶 1
𝜔2 𝐶 ′ = ∝ → 𝐶 ′ = 7943.34
−3
10 = 𝜔2+1
𝐶 ′ = 125.89𝜇𝐹
−3 (𝜔2 2
10 + 1) = 𝜔
𝐶 𝐶
−3 2 −3 2 𝐶′ = 𝛽 → 𝛽 = 𝐶′
10 𝜔 + 10 =𝜔
125.89𝜇𝐹
10−3 = 𝜔2 − 10−3 𝜔2 𝛽= 5𝑛𝐹
10−3
𝜔2 = 1−10−3 𝛽 = 25.178
√𝜔 2 = √1𝑥10−3
𝑟𝑎𝑑 𝑅 ′ = 𝛽𝑅
𝜔𝐶 = 0.03164 𝑠𝑒𝑔
𝑅 ′ = (25.178 𝑥 103 )(1Ω)
𝑅 ′ = 25.18 𝐾Ω
𝑅 ′ = 25 𝐾Ω
60
Diseño de filtro
Vo
5nF
Vi
25Ω
Ejemplo 3:
Diseñar un filtro Sallen –Key paso bajo con un factor de calidad igual a √2 con un una
𝑟𝑎𝑑
atenuación de 18.36 dB a una frecuencia de 37.7 𝑥 103 𝑠𝑒𝑔 . Usar los capacitores de
2nF.
1
𝑍𝐶 = 𝑆𝐶
𝑅𝑖
𝑉𝑥 = 𝑅 . 𝑉0
𝐹 +𝑅𝑖
𝑉𝑎 = 𝐼3 𝑅 + 𝑉𝑥
𝑉𝑥
𝐼3 = 1 → 𝐼3 = 5𝑉𝑥
𝑆𝐶
𝑉𝑎 = 5𝑉𝑥 + 𝑉𝑥
𝑉𝑎 = 𝑉𝑥 (5 + 1)
𝐼1 = 𝐼2 + 𝐼3
𝑉𝑖 − 𝑉𝑎 = 𝑆 (𝑉𝑎 − 𝑉0 ) + 𝑉𝑎 − 𝑉𝑥
𝑉𝑖 = 𝑉𝑎 (𝑆 + 2) − 𝑆𝑉0 − 𝑉𝑥
𝑉𝑖 = 𝑉𝑥 (𝑆 + 2)(𝑆 + 1) − 𝑆𝑉0 − 𝑉𝑥
𝑉 𝑉
𝑉𝑖 = 𝐴0 (𝑆 + 2)(𝑆 + 1) − 𝑆𝑉0 − 𝐴0
𝑣 𝑣
𝑉
𝑉𝑖 = 𝐴0 ((𝑆 + 2)(𝑆 + 1) − 1 − 𝐴𝑣 𝑆)
𝑣
𝑉
𝑉𝑖 = 𝐴0 [𝑆 2 + 3𝑆 + 2 − 1 − 𝐴𝑣 𝑆]
𝑣
61
𝑉
𝑉𝑖 = 𝐴0 [𝑆 2 + (3 − 𝐴𝑣 )𝑆 + 1]
𝑣
𝑉0 𝐴 𝑉0 𝜔 2
= 𝑆2 +(3−𝐴𝑣 )𝑆+1
≈ = 𝑆2 +2𝜀𝜔𝑛 𝑆+𝜔 2
𝑉𝑖 𝑣 𝑉𝑖 𝑛 𝑛
𝜔𝑛 = 1
𝑉0 𝑣 𝐴 𝑉 1
= 𝑆2 +2𝜀𝑆+1 ≈ 𝑉0 = 1
𝑉𝑖 𝑖 𝑆 2 + 𝑆+1
𝑄
𝑉0 1
= 𝑆
𝑉𝑖 𝑆 2 + +1
𝑄
1 1
2𝜀𝜔𝑛 = 𝑄 → 2𝜀 =
√2
1 √2
𝜀 = 2√2 → 𝜀 = → 𝜀 = 0.35
4
1
= (3 − 𝐴𝑣 )
𝑄
1 𝑅𝐹 1 𝑅𝐹
= 3−1− → = 2−
𝑄 𝑅𝑖 √2 𝑅𝑖
1 𝑅
− 2 = − 𝑅𝐹
√2 𝑖
Si 𝑅𝐹 = 1Ω
𝑅𝐹 1
𝑅𝑖 = − 1 → 𝑅𝑖 = − 1
( −2) ( −2)
√2 √2
𝑅𝑖 = 0.77Ω
Si 𝑅𝐹 = 10𝐾Ω
𝑅𝐹 1 1 1
=2 → 𝑅𝐹 = 𝑅𝑖 (2 − ) → 𝑅𝐹 = 10 𝐾Ω (2 − )
𝑅𝑖 √2 √2 √2
𝑅𝐹 = 12.93 𝐾Ω
62
1
𝐺= 1
(𝑗𝜔)2 + 𝑗𝜔+1
𝑄
1
𝐺= 1
−𝜔2 + 𝑗𝜔+1
√2
1
𝐺 = (1−𝜔2)+ 𝜔
𝑗
√2
1 1
|𝐺| = 2
→ |𝐺| = 𝜔2
√(1−𝜔 2 )2 +( 𝜔 ) 1−2𝜔2 +𝜔4 +
2
√2
𝑑𝐵 = 20 log|𝐺|
1
𝑑𝐵 = 20 log ( 2
)
√(1−𝜔2 )2 +( 𝜔 )
√2
−1/2
𝜔2
𝑑𝐵 = 20 log ((1 − 𝜔2 )2 + )
2
𝜔2
𝑑𝐵 = −10 log ((1 − 𝜔2 )2 + )
2
𝜔2
−18.36 = −10 log(1 − 𝜔2 )2 + 2
−18.36 2 𝜔2
log((1−𝜔2 ) + )
10 −10 = 10 2
𝜔2
101.83 = 1 − 2𝜔2 + 𝜔4 + 2
3
101.83 = 1 − 2 𝜔2 + 𝜔4
3
67.6 = 𝜔4 − 2 𝜔2 + 1
𝜔4 − 1.5𝜔2 − 66.6 = 0
𝑥 = 𝜔2
𝑥 2 − 1.5𝑥 − 66.6 = 0
−1.5±√(1.5)2 +4(66.6)
𝑥= 2
𝑋1 = −7.45
𝑋2 = 8.95
63
√𝜔 2 = √8.95
𝜔 = 3 𝑟𝑎𝑑/𝑠𝑒𝑔
𝜔′ =∝ 𝜔
𝜔′
∝= 𝜔
𝑟𝑎𝑑
37.7 𝑥 103
𝑠𝑒𝑔
∝= 𝑟𝑎𝑑
3
𝑠𝑒𝑔
∝= 12.56 𝑥 103
𝐶 1
𝐶 ′ = ∝ → 𝐶 ′ = 12.53 𝑥 103
𝐶 ′ = 79.6 𝜇𝐹
𝑅 ′ = 𝑅 → 𝑅 ′ = 1Ω
𝐶 𝐶
𝐶′ = → 𝛽=
𝛽 𝐶′
79.6 𝜇𝐹
𝛽= 2𝑛𝐹
𝛽 = 39.80 𝑥 103
𝑅 ′ = 39.8 𝐾Ω
2nF
I2
I1 I2 12.93kΩ
Vx
2nF 10kΩ
64
UNIDAD # 5
REGULADORES
T/E C.E.
VNR
T/2
T
65
5.1. REGULACIÓN DE LÍNEA
Ejemplo 1:
𝑉𝑠𝑎𝑙 − 𝑉𝑒𝑛𝑡 → %
𝑉𝑠𝑎𝑙
𝑉𝑠𝑎𝑙 − 𝑉𝑒𝑛𝑡
%= 𝑥 100
𝑉𝑒𝑛𝑡
Ejemplo 2:
Cuando el voltaje de entrada de CA (de una corriente alterna) de una cierta fuente de
alimentación cambia, la entrada al regulador de voltaje se reduce a 5V y a salida se
reduce en 0.25 V, la salida nominal es de 15 V.
a)
∆𝐸𝑁𝑇 = 5𝑉
∆𝑆𝐴𝐿 = 0.25 𝑉
∆𝑆𝐴𝐿 0.25
%𝑅 = 𝑥 100 → %𝑟 = 𝑋 100
∆𝐸𝑁𝑇 5
%𝑅 = 5 %
66
b) ∆𝑆𝐴𝐿
∆𝐸𝑁𝑇 𝑥 100
=
∆𝑆𝐴𝐿𝐼𝐷𝐴 [𝑉]
5%
= = 0.33%/𝑉
15𝑉
𝑉𝐹𝐿
𝑉𝑁𝐿
𝑉𝐹𝐿 → 100%
𝑉𝑁𝐿 −𝑉𝐹𝐿
𝑉𝑁𝐿 − 𝑉𝐹𝐿 → % %𝑅 = 𝑉𝐹𝐿
𝑥 100
12−11.9
%𝑅 = 𝑥 100%
11.9
%𝑅 = 0.84 %
67
5.3. REGULADOR DE VOLTAJE EN SERIE
VENT
VSAL
R1
15 − 14.75
35𝑉 − 30𝑉
R2
∆𝑆𝐴𝐿 = 0.25
∆𝑉𝑒𝑛𝑡 = 5𝑉
+ I3
5V
Vz
- 𝑉𝑁 = 15𝑉 = 𝑉𝐿
+
I3
Vz R3
-
𝑉𝑜 = 𝑉𝑅2 + 𝑉𝑅3
𝑅3
𝑉𝑧 = 𝑅 𝑉𝑜
2 +𝑅3
𝑅2 +𝑅3
𝑉𝑎 𝑉𝑏 𝑉𝑜 = 𝑉𝑧
𝑅3
Vx
R3
𝑉𝑜 = 10.2 𝑉
68
5.4. REGULADOR DE VOLTAJE CON LIMITADOR DE CORRIENTE
CON O
VNR Ie1 R4 IR4
C E
+ 0.7V - +
IB2
R3
Ie2
R2
+ VL
Vz
-
Vz R1
-
-
𝐼𝐿 ≈ 𝐼𝑅4
Ejemplo: 𝐼𝐿𝑚𝑎𝑥 =
0.7
𝑅4
𝐼𝐿 = 500𝑚𝐴 𝑅4 =?
0.7
500𝑚𝐴 = 0.5𝐴
0.7
𝑅4 = 0.5𝐴 = 𝑅4 = 1.4Ω
𝑃 = 𝑉. 𝐼
𝑃 = (0.7 𝑉)(500𝑚𝐴)
1
𝑃 = 0.35 𝑤 𝑃𝑜𝑡 = 2 𝑤 = 0.5
1
𝑃𝑜𝑡 = 4 𝑤 = 0.25
69
5.5 REGULADORES DE VOLTAJE LINEALES
- Reguladores positivo
IN OUT
78 – XX (+ , Voltaje máximo lineal) 78xx
ADJ
- Reguladores positivos
IN OUT
79 – XX (- , Voltaje máximo lineal) 79xx
ADJ
1.2
𝐼1 = 𝑅1
LM317H
Ocurre cuando 𝑉𝑖 − 𝑉𝑜𝑢𝑡 > 2𝑉
Vin >2V Vout 𝑉𝐿 = 𝐼1 . 𝑅2
+ Vin Vout -
+ 1.2
ADJ 𝑉𝐿 = . 𝑅2
𝑅1
1.2V Io
ADJ 𝑅2 → 𝑣𝑎𝑟𝑖𝑎𝑏𝑙𝑒
- R1
I ADJ=0
𝐼1 = 𝐼0
𝑅1 +𝑅2 1.2
𝑉𝑜 = 𝑉𝑥𝑥 R2 𝐼0 =
𝑅1 𝑅1
50 % Si:
1.2 1.2
1.5 = → 𝑅1 = 1.5 → 𝑅1 = 0.8 Ω
𝑅1
70
Ejemplo
150Ω
in
Vin
ADJ 3K
U2 10uF
ADJ
Vout
out
120Ω
-10V
𝑉𝐷
0.7 V
Solución:
D2
ADJ 3K
U2 10uF
ADJ
+
Vout
out
1.2V 120Ω
IADJ -
-10V
50 %
71
𝑉𝑖𝑛 − 𝑉𝑜𝑢𝑡 > 2 𝑉 𝑉𝑥𝑥 = 1.2 𝑉 𝐷2 : 𝑂𝐹𝐹 𝐷1 : 𝑂𝑁
16.2 𝑉
𝑈3 𝐼120 = 𝐼3𝑘 = 10𝑚𝐴 𝐼0 = 20
1.2𝑉
𝐼3𝑘 = 50 𝑥 10−6 + 120Ω 𝑉0 = 1.2 𝑉 + 10 𝑚𝐴(1.5𝐾Ω)
𝑉0 = 16.2 𝑉
𝐼3𝑘 = 10.05 𝑚𝐴
𝐼3𝑘 = 10 𝑚𝐴
𝐼𝑥 = 𝐼𝐴𝐷𝐽 + 𝐼03 𝐼03 = 𝐼120 + 𝐼0
𝐼𝑥 𝐼03
𝐼𝑥 = 𝐼𝐴𝐷𝐽 + 𝐼0 + 𝐼120
𝑉0𝑚𝑎𝑥 = 31.2 𝑉 10
8
𝑉0𝑚𝑖𝑛 = 𝑉120 + 𝐼1 (0)
𝑉0𝑚𝑖𝑛 = 1.2 𝑉
𝑉𝑚𝑖𝑛 > 2𝑉
𝑉𝑥 − 𝑉0 = 2𝑉
𝑉𝑥𝑚𝑖𝑛 − 𝑉0𝑚𝑎𝑥 = 3𝑉
6
𝑉𝑥𝑚𝑖𝑛 = 𝑉0𝑚𝑎𝑥 + 2𝑉 5
𝑉𝑥𝑚𝑖𝑛 = 31.2 𝑉 + 2𝑉
𝑉𝑥𝑚𝑖𝑛 = 33.2𝑉
𝑉𝑚𝑎𝑥
𝑉𝑥 = 𝑉0 + 2𝑉
𝑉𝑥𝑚𝑖𝑛 = 𝑉0𝑚𝑎𝑥 + 2𝑉 72
𝑉𝑚𝑖𝑛 = 𝑉0𝑚𝑎𝑥 + 2𝑉
8-6=2
𝐼𝑦 = 10 𝑚𝐴
𝐼𝐷 = 440 𝑚𝐴
𝑉
𝐼𝑧 = 𝐼𝑦 + 𝐼𝑥 𝐼𝐷 = 𝑅0 → 𝑉𝐷 = 𝐼0 𝑅0
0
𝐼𝑧 = 830 𝑚𝐴 𝑉0 = 8.8 𝑉
𝑉𝑃 = 0.75 𝑉 𝑅 = 0.76 𝐾Ω
ID U1 Vy
Vc - VL
LINE VREG VX
VOLTAGE
LM7805CT
COMMON I1 Iz
D1 D2
T1 6kΩ
8:1 510Ω +
+ S 20Ω
C1 VL
120V
60Hz -
-
D +
I1
Vz
D3 D4 - Dz
10kΩ
73
a) Calcule el valor del capacitor 1 (C1) si se desea que el 𝑉𝑦 mínima sea igual a 9
V.
b) Grafique 𝑉𝑥 , 𝑉𝑆 , 𝑉𝑦 , 𝑉𝑍
- La corriente del transistor 𝑄1 𝐼𝐷𝑆𝑆 = 10 𝑚𝐴 y |𝑉𝐺𝑆 | = 2𝑉
1
- Para el zener 𝑉𝑍 = 6.2𝑉, 𝐼𝑍 = 20 𝑚𝐴, 𝑃𝑍 = 2 𝑊 y 𝑅𝑑 = 1.2 Ω
Solución
𝑉𝐿 −𝑉𝑍
= 𝐼𝑍
𝑉𝐿 = 𝑉𝑍 + 𝑅1 𝐼1 0.510
𝑉 𝑉𝐿 − 𝑉𝑍 = 0.510𝐼𝑍
𝑉𝐿 = 𝑉𝑍 + 6 𝑘Ω (10𝑍𝐾)
𝑉𝐿 = 0.510𝐼𝑍 + 𝑉𝑍
𝑉𝐿 = (1 + 0.6)𝑉𝑍
𝑉𝐿 = 1.6𝑉𝑍
Reemplazando
𝑉𝐿 = 1.6𝑉𝑍
𝑉𝑍 1
𝐼𝑍 = 𝑅 𝑚=𝑅
𝑑 𝑑 0.510𝐼𝑍 + 𝑉𝑍 = 1.6𝑉𝑍
1 1
𝐼𝑍 = 𝑉𝑍 𝑚= [𝐾Ω] 0.510𝐼𝑍 − 0.6𝑉𝑍 = 0
𝑅𝑑 0.012
0.6𝑉𝑍
𝐼𝑍 = = 1.18𝑉𝑍
0.510
𝑉𝑍 = 6.05[𝑉]
1 20−0
= 6.2−𝑉
0.012 𝑍1 Voltaje del punto de operación
74
𝐼𝑍 = 1.18(𝑉𝑍 )
𝐼𝑍 = 1.18(6.05)
𝐼𝑍 = 7.13 𝑚𝐴
𝑉𝐿 = 1.6𝑉𝑍 𝑉𝑥 = 𝑉𝐿
𝑉𝐿 = 1.6(6.05) 𝑉𝐶 − 𝑉𝑥 = 9𝑉
𝑉𝐿 = 9.68 𝑉 𝑉𝐶 = 9𝑉 + 𝑉𝐿
𝑉𝐶 = 9𝑉 + 9.68𝑉
𝑉𝐶 = 18.68[𝑉]
𝑉𝑃 𝑛
= 𝑛1
𝑉𝑆 2
𝑛
𝑉𝑆 = 𝑛2 𝑉𝑃
1
1
𝑉𝑆 = 8 (120) Voltaje del secundario
𝑉𝑆 = 15 𝑉√2
𝑉𝑃𝑆 = 21.2[𝑉]
𝑉𝐶 = 19.8 [𝑉]
𝑓2 = 120 𝐻𝑧
75
𝐼𝐷𝐶 = 𝐼𝑆𝑈𝑅𝑇𝐼𝐷𝑂𝑅 + 𝐼𝑂𝑈𝑇
𝐼𝐷𝐶 = 𝐼𝑆 + 𝐼1 + 𝐼𝑍 + 𝐼𝐿
𝑉 9.68
𝐼𝐷𝐶 = 6 + 10𝑍 + 𝐼𝑍 + 0.02
6.05 9.68
𝐼𝐷𝐶 = 6 + + 7.13 + 0.02
10
𝐷𝐶 𝐼 𝐼
𝑉𝑟𝑖𝑠𝑎𝑑𝑜 = 𝑓𝐶 → 𝐶 = 𝑓𝑉 𝐷𝐶
1 𝑟𝑖𝑠𝑎𝑑𝑜
0.49774
𝐶 = (120𝐻𝑧)(1.12) → 𝐶 = 3.70 𝑚𝐹
𝑉𝐺𝑆 2
𝐼𝐷 = 𝐼𝐷𝑆𝑆 (1 − )
𝑉𝑃
𝑉𝐺𝑆 2
𝐺 = 10 (1 − )
−2
6 𝑉𝐺𝑆 6 −𝑉𝐺𝑆
√ =1− → √10 − 1 =
10 −2 −2
6
𝑉𝐺𝑆 = 2 (√10 − 1) → 𝑉𝐺𝑆 = −0.45 𝑉
7805
𝑉𝐷𝐼𝐹 > 2𝑉
𝑉𝑖
𝑉𝑜𝑢𝑡
19.8
18.68 9.68
76
𝑉𝑁𝑅𝑀𝐴𝑋 − 𝑉𝐿 = 10.2 [𝑉]
> 2𝑉
𝑉𝑁𝑅𝑀𝐼𝑁 − 𝑉𝐿 = 9 [𝑉]
∴ 𝐹𝑢𝑛𝑐𝑖𝑜𝑛𝑎𝑛𝑑𝑜
OPAMP
0 < 𝑉𝐷 < 𝑉𝐿
𝑉𝐿 = 5 + 𝑉𝑆𝐷
Zener ∴ ON
𝑉𝑖
𝑉𝑜𝑢𝑡
19.8
18.68 9.68
𝑉𝑆𝐷 = 𝑉𝑆 − 𝑉𝐷
𝑉𝐿 = 5 + 𝑉𝑆𝐷
𝑉𝑆𝐷 = 4.68
𝑉𝑍
𝑉𝑆
4.68
𝑉𝑍1 6.05
77
UNIDAD # 6
GENERADORES Y OSCILADORES
Diagrama:
C
+Vcc
Vo
-Vcc
R1
R2
R
𝑉 + = +𝑉𝑈𝑇
C
𝑉 − = −𝑉𝐿𝑇
- VUT Vo = +Vcc
-VLT Vo = -Vcc 𝑅2
𝑉𝑈𝑇 = 𝑅 . +𝑉𝑐𝑐
1 +𝑅2
R1
𝑅2
𝑉𝐿𝑇 = 𝑅 . (−𝑉𝑐𝑐 )
1 +𝑅2
R2
78
𝑉0
+𝑉𝑐𝑐
−𝑉𝑐𝑐
𝑉𝐶
𝑉𝑈𝑇
−𝑉𝐿𝑇
Si:
𝑉𝑐 (𝑡)−𝑉(∞)
( ) −𝑡/𝜏
ln 𝑉0 −𝑉(∞)
= ln 𝑒 𝜏 = 𝑅𝐶
𝑡 𝑉𝑐 (𝑡)−𝑉(∞)
− 𝜏 = 𝑙𝑛 ( )
𝑉0 −𝑉(∞)
−1
𝑡 𝑉𝑐 (𝑡)−𝑉(∞)
= 𝑙𝑛 ( )
𝜏 𝑉0 −𝑉(∞)
𝑉0 −𝑉(∞)
𝑡 = 𝑅𝐶 ln (𝑉 (𝑡)−𝑉 )
𝑐 (∞)
𝑉 −𝑉
𝑡1 = 𝑅𝐶 (𝑉 𝐿𝑇 −𝑉𝑐𝑐 )
𝑈𝑇 𝑐𝑐
79
𝑉𝑈𝑇
t
𝑡1 𝑡2
RC RC
−𝑉𝐿𝑇 𝜏 = 2𝑡1
𝑉 −𝑉
𝑡1 = 𝑅𝐶 𝑙𝑛 [𝑉 𝐿𝑇 −𝑉𝑐𝑐 ]
𝑈𝑇 𝑐𝑐
𝑅2
− . 𝑉𝑐𝑐 − 𝑉𝑐𝑐
𝑅1 +𝑅2
𝑡1 = 𝑅𝐶 𝑙𝑛 [ 𝑅2 ]
. 𝑉𝑐𝑐 − 𝑉𝑐𝑐
𝑅1 +𝑅2
𝑅2
𝑉𝑐𝑐 (− −1)
𝑅1 +𝑅2
𝑡1 = 𝑅𝐶 𝑙𝑛 [ 𝑅2 ]
𝑉𝑐𝑐 ( −1)
𝑅1 +𝑅2
−2𝑅2 −𝑅1
𝑡1 = 𝑅𝐶 𝑙𝑛 ( ) 𝑓. 𝑐 = 1
−𝑅1
𝑅1 +2𝑅2
𝑡1 = 𝑅𝐶 𝑙𝑛 ( )
𝑅1
𝑅1 +2𝑅2
𝑙𝑛 ( )=1
𝑅1
𝑡1 = 𝑅𝐶
Entonces:
2𝑅2 +𝑅1
= 2.718 ln[2.718] = 1
𝑅1
2𝑅2 + 𝑅1 = 2.718𝑅1
2𝑅2 = 2.718𝑅1 − 𝑅1
1.718𝑅1
𝑅2 = 2
𝑅2 = 0.86 𝑅1
80
Ejemplo:
a) f = 5 Hz; cuadrada
𝑅2 = 0.86 𝑅1
Si:
1
𝑅1 = 10 𝐾Ω 𝑇=𝑓
1
𝑅2 = 0.86(10 𝐾Ω) 𝑇 = 5 𝐻𝑧
𝑅2 = 86 𝐾Ω 𝑇 = 0.2 𝑠𝑒𝑔
𝑇 = 2𝑅𝐶
0.2
= 𝑅𝐶
2
0.1 = 𝑅𝐶
0.1
𝐶 = 10 𝑥 103 → 𝐶 = 10𝜇𝐹
+ C - R1 + +
- - -
- +
Vo - +
+ R2-
Vo1
1
𝑉0 = − 𝑅𝐶 ∫ 𝑉𝑖 𝑑𝑡
1
𝑉0 = − 𝑅𝐶 𝑉𝑐𝑐 𝑡
1
𝑉0 = − 𝑅𝐶 𝑉𝑐𝑐 𝑡
1
𝑉0 = + 𝑅𝐶 𝑉𝑐𝑐 . 𝑡
81
+𝑉𝑐𝑐
𝑡1 𝑡2
t
𝑉01
−𝑉𝑐𝑐
𝑉0
+𝑉𝑐𝑐
−𝑉𝑐𝑐
𝐼𝑥 + 𝐼1 = 0 𝐼𝑥 + 𝐼1 = 0
𝑉𝑜 𝑉𝑐𝑐 𝑉𝑜 𝑉𝑐𝑐
=− =−
𝑅2 𝑅1 𝑅2 𝑅1
𝑉𝑐𝑐 𝑡 𝑉𝑐𝑐 𝑉𝑐𝑐 𝑡 𝑉𝑐𝑐
− =− − =−
𝑅𝑐 𝑅2 𝑅1 𝑅𝑐 𝑅2 𝑅1
𝑅𝑐 𝑅2 𝑅𝑐 𝑅2
𝑡𝑐 = 𝑡𝑑 =
𝑅1 𝑅1
2𝑅𝑐 𝑅2
𝑡𝑇 =
𝑅1
82
6.2. GENERADOR ONDA DIENTE DE SIERRA
RB
Q2
C1
+VCC
- +
Vref
-VCC +VCC
Ri
- +
Vo -VCC
-
Ei +VCC +VCC RA
+
RC R
10Ω
Q1
Pot
Vref
50 %
𝑉0
𝐸
𝑚 = 𝑅 𝑖𝐶
𝑖
𝑉𝑟𝑒𝑓
1 𝜏 = 𝑅𝐶
𝑉𝑟𝑒𝑓 = 𝑅𝐶 . 𝐸𝑖 𝑡
𝜏 = 0𝐶
𝑉𝑟𝑒𝑓 .𝑅1 𝐶
=𝑡
𝐸𝑖
𝜏=0
t
0𝑅
𝑅𝑒𝑞 = 0+𝑅𝑐
𝑐
𝑅𝑒𝑞 = 0
83
6.3. OSCILADOR (555)
+VCC
8
6
RA
5 VA=2/3Vcc
3
R ~Q
RB R
S Q
1/3 Vcc
2
7
R
C
𝑉0
2
𝑉
3 𝐶𝐶
𝑉𝐶𝐶
1
𝑉
3 𝐶𝐶
t t
2
𝑉
3 𝐶𝐶
1
𝑉
3 𝐶𝐶
t
𝑡𝐶 𝑡𝑑
84
𝑉𝑐 (𝑡) = 𝑉(∞) + (𝑉(0) − 𝑉(∞) )𝑒 −𝑡/𝜏
𝑉 −𝑉
𝑡 = 𝑙𝑛 ( 𝑉0−𝑉∞) 𝜏
𝑐 ∞
1 1
𝑉𝑐𝑐 −𝑉𝑐𝑐 𝑉𝑐𝑐 ( −1)
𝑡𝑐 = 𝑙𝑛 (32 ) 𝜏 𝑡𝑐 = 𝑙𝑛 [ 3
2 ]𝜏
𝑉 −𝑉𝑐𝑐 𝑉𝑐𝑐 ( −1)
3 𝑐𝑐 3
1 2
−1 −
𝑡𝑐 = 𝑙𝑛 (32 ) 𝜏 𝑡𝑐 = 𝑙𝑛 [ 31] 𝜏
−1 −
3 3
𝑡𝑐 = 0.694(𝑅𝐴 + 𝑅𝐵 )𝐶
𝑡𝑐 = tiempo de carga
2
𝑉
3 𝐶𝐶
1
𝑉
3 𝐶𝐶
𝑡𝑑
0 𝑉 −𝑉
∞
𝑡 = 𝑙𝑛 (𝑉 (𝑡)−𝑉 )𝜏 𝑡𝑐 = 0.694(𝑅𝐴 + 𝑅𝐵 )𝐶
𝑐 ∞
2
𝑉𝑐𝑐 −0
𝑡𝑑 = 0.694 𝑅𝐵 𝐶
𝑡 = 𝑙𝑛 (31 )𝜏
𝑉 −0
3 𝑐𝑐 𝑇 = 𝑡𝑐 + 𝑡𝑑
2
𝑇 = 0.694(𝑅𝐴 + 2𝑅𝐵 )𝐶
𝑡𝑑 = 𝑙𝑛 [ 31 ] 𝜏 𝑡𝑑 = ln(2)𝜏
3
1
= 0.694 (𝑅𝐴 + 2𝑅𝐵 )𝐶
𝑓
𝑡𝑑 = ln(2)𝑅𝐵 𝐶
1
𝑡𝑑 = 0.694 𝑅𝐵 𝐶 𝑓 = 0.694 (𝑅
𝐴 +2𝑅𝐵 )𝐶
𝑡𝑑 = tiempo de descarga
85
6.4. EJEMPLOS
Ejemplo 1:
R
100K
15V
C
2uF v+
56kΩ
- 15V
Vref 120kΩ N1 v+ 470kΩ 4.7kΩ
I1 I3
I2
4.7MΩ
𝐿𝐶𝐾 ∶ 𝑁1
𝐼1 = 𝐼2 + 𝐼3
𝑉𝑟𝑒𝑓 −𝑉 + 𝑉+ 𝑉 + −𝑉0
= 4.7 𝑥 103 +
120 470
𝑉𝑟𝑒𝑓 𝑉+ 𝑉+ 0 𝑉+ 𝑉
− 120 = 4.7 𝑥 103 + 470 − 470
120
10 𝑉+ 𝑉+ 0 𝑉+ 𝑉
− 120 − 4.7 𝑥 103 − 470 = − 470
20
1 1 1 −𝑉0 10
−𝑉 + ( + + )= −
120 4.7 𝑥 103 470 470 120
𝑉 + = 0.22 𝑉0 + 7.8
86
Con superposición
𝑉1 + = 7.8 𝑉
-3
4.7X10 K
120(4.7 𝑥 103 )
+ 120+4.7 𝑥 103
𝑉𝑙𝑙 = 120(4.7 𝑥 103 )
. 𝑉0
+470
120+(4.7 𝑥 103 )
120kΩ v+ 470kΩ Vo
117.01
𝑉𝑙𝑙 + = 587.01 . 𝑉0
-3
4.7X10 K
𝑉𝑙𝑙 + = 0.2𝑉0
𝑉 + = 𝑉1 + 𝑉𝑙𝑙 +
𝑉 + = 7.8 + 0.2 𝑉0
Entonces:
𝑉 + = 0.2𝑉0 + 7.8
𝑉𝑐
10.8
4.8
𝑡1
87
𝑉𝐷 [𝑉]
+𝑉𝑐𝑐 = 15𝑉
t [ms]
−𝑉𝑐𝑐 = −15𝑉
𝑉0 −𝑉(∞)
𝑡 = 𝑙𝑛 (𝑉 )𝜏
𝐶 −𝑉(∞)
𝑡1 = ln(3.57)(0.1)
𝑡1 = 127 𝑚/𝑠𝑒𝑔
𝑡1
t2:
10.8−(−15)
𝑡2 = 𝑙𝑛 ( 4.8−(−15) ) . (50 𝑥 103 )(2 𝑥 10−6 ) 10.8
𝑡2 = ln(1.30)(0.1) 4.8
𝑡2 = 26.5 𝑚/𝑠𝑒𝑔
𝑡2
T3:
4.8−(+15)
𝑡3 = 𝑙𝑛 (10.8−(+15)) . (50 𝑥 103 )(2 𝑥 10−6 ) 10.8
𝑡3 = ln(2.43)(0.1)
4.8
𝑡3 = 88.7 𝑚/𝑠𝑒𝑔
88 𝑡3
Ejemplo 2:
15V
4.7kΩ
1MΩ VCC
RST OUT Vo
DIS
THR
14kΩ TRI
CON
GND
36MΩ
15V
-15V
1uF
Solución:
15V
1MΩ 4.7kΩ 15V
4.7kΩ
1MΩ 36MΩ
14kΩ
14kΩ
V
V 2-6
2-6
36MΩ
15V
-15V
1uF
89
1º Transistor de corte
1MΩ 4.7kΩ
15V
(1 𝑥 103 +4.7) .14
𝑅𝑇𝐻 = 14+(4.7+1 𝑥 103 ) + 36 𝑥 103
36MΩ 14kΩ
𝑅𝑇𝐻 = 36 𝑥 103 [𝐾Ω]
V 2-6
I=o
+ Vc (t)
Vc C
-
1MΩ 4.7kΩ
36MΩ 14kΩ
1MΩ 4.7kΩ
14
15V
𝑉𝑇𝐻 ′ = (1 𝑥 103 )+14 . 15
36MΩ 14kΩ
I=0
VTH´ 𝑉𝑇𝐻 ′ = 0.21 [𝑉]
1MΩ 4.7kΩ
14kΩ 15V
VTH´
1MΩ 4.7kΩ
14kΩ
Vc (t)
VTH´´
𝑑𝑉(𝑡)
0.036 + 0.02 𝑉𝑐 = 0.21
𝑑𝑡
90
Solución No Homogénea
Solución Homogénea
𝑑𝑉𝑐
𝑟𝑡 𝑑𝑉𝑐 𝑟𝑡 0.036 + 0.02 𝑉𝑐 = 0.21
𝑉𝑐 = 𝐴𝑒 = 𝐴𝑟𝑒 𝑑𝑡
𝑑𝑡
𝑑𝑉𝑐
0.036 𝐴𝑟𝑒 𝑟𝑡 + 0.02𝐴𝑒 𝑟𝑡 = 0 𝑉𝑐 = 𝐵 =0
𝑑𝑡
𝑉𝑐 (𝑡) = 𝐴 𝑒 −0.5𝑡 + 𝐵
𝑉𝑐 (0) = 𝐴𝑒 0 + 10.5
0 = 𝐴 + 10.5
𝐴 = −10.5
2º Transistor en saturación
1MΩ 4.7kΩ
15V
36MΩ 14kΩ
(1 𝑥 103 ) .14
𝑅𝑇𝐻 = + 3 𝑥 103
1 𝑥 103 +14
1MΩ
36MΩ 14kΩ
1MΩ
1 𝑥 103
14kΩ 𝑉𝑇𝐻 = (1 𝑥 103 )+14 . 𝑉𝐶 (𝑡)
91
RTH −𝑉𝐶 − 36𝑥103 𝑖𝑐 + 0.98 𝑉𝑐 = 0
+ 𝑑𝑉𝑐
−0.02𝑉𝑐 − 36𝑥103 𝐶 =0
Vc (t) 𝑑𝑡
- 𝑑𝑉𝑐
VTH= 0.98 + Vc(t) (−1) − 0.02𝑉𝑐 − 0.036 =0
𝑑𝑡
𝑑𝑉𝑐
0.036 + 0.02 𝑉𝑐 = 0
𝑑𝑡
ln(0.048)
𝑉𝑐 (𝑡) = 𝐴 𝑒 −0.5𝑡1 𝑡1 = −0.5
10 = 𝐴𝑒 −0.5(6𝑚𝑠)
𝑡1 = 6𝑚𝑠
10
𝐴= −3
𝑒 −3𝑥10
Tiempo de transición
𝐴 = 10
𝑉𝐶
10
t
𝑡1 = 6𝑚𝑠 𝑡2 𝑡3
92
t2:
𝑉𝐶 (𝑡) = 10 𝑒 −0.5𝑡2
5 = 10𝑒 −0.5𝑡2
10
5 −0.5𝑡2
ln10 = 𝑙𝑛𝑒
5
1
ln (2) = −0.5𝑡2
𝑡2
ln(0.5)
𝑡2 = −0.5
𝑡2 = 1.38 𝑚𝑠
Tiempo de descarga
t3:
10
10 = 10.5 − 10.5𝑒 −0.5𝑡3
10−10.5
= 𝑒 −0.5𝑡3 𝑡3
−10.5
−0.5𝑡3
ln0.048 = ln𝑒
ln(0.048)
𝑡3 = −0.5
𝑡3 = 6𝑚𝑠
Tiempo de carga
1
𝑓=𝑇 5
1
𝑓 = 7.38
𝑓 = 135.5 𝐻𝑧
t
6ms 7.38 13.38
93
UNIDAD # 7
CIRCUITOS NO LINEALES
- Multiplicación
- División
- Cuadrado
R3
R1
V1 ln
antilog.
f1= K.V1.V2
R2
V2 ln
𝑥 = 𝑙𝑛𝑣1 + 𝑙𝑛𝑣2
𝑥 = −ln(𝑣1 − 𝑣2 )
𝑥 = −𝑣1 . 𝑣2
Los circuitos multiplicadores son redes de diodos y condensadores que a partir de una
tensión alterna proporcionan una tensión continua muy alta.
Para producir una respuesta logarítmica del amplificador hay que disponer de un
mecanismo con características logarítmicas que se colocara dentro de la red de
retroalimentación.
94
𝑉𝑖 −0𝑉 𝑉𝑖
VD = 𝑖𝐷 = 𝑖𝐷
+ - 𝑅 𝑅
𝑞𝑉0 −𝑞𝑉0 𝑞
𝑉𝑖 𝑉𝑖
= 𝐼𝑆 𝑒 𝐾𝑡 = 𝐼𝑆 𝑒 𝐾𝑡 𝑒 𝐾𝑡 = 𝑘1
𝑅 𝑅
R1 iD
Vi
𝑉 𝑉
𝑙𝑛 (𝐼 𝑅𝑖 ) = 𝑙𝑛𝑒 −𝑘1 𝑉0 𝑙𝑛 (𝐼 𝑅𝑖 ) = −𝑘1 𝑉0
0V 𝑆 𝑠
i Vo 𝑉
𝑙𝑛( 𝑖 ) 1 𝑉
𝐼𝑠 𝑅
𝑉0 = 𝑉0 = − −𝑘 . ln (𝐼 𝑅𝑖 )
−𝑘1 1 𝑠
𝑞𝑉𝐷
𝑞
R 𝐼𝐷 = 𝐼𝑆 𝑒 𝐾𝑡 𝐾𝑡
= 𝑘1
VD i
Vi + - 0−𝑉0
= 𝑖𝐷
𝑅
0V
Vo 𝑉
− 𝑅0 = 𝐼𝑆 𝑒 𝑘1 𝑉0 𝑉𝑖 − 0 = 𝑉𝐷
𝑉
− 𝑅0 = 𝐼𝑆 𝑒 𝑘1 𝑉𝑖 𝑉𝑖 = 𝑉𝐷
𝑉𝐷 = −𝑅𝐼𝑆 𝑒 𝑘1 𝑉𝑖
95
7.1.3. CIRCUITO COMPLETO (MULTIPLICADOR)
R R
V1 R
R
R
Vo1= -1/K1 ln(V1/R.IS)
F1=(Vo1+Vo2) Vo
2 2 K1V1
1 𝑉 1 𝑉 𝑅
𝐹1 = − [− 𝐾 𝑙𝑛 (𝑅𝐼1 ) − 𝐾 𝑙𝑛 (𝑅𝐼2 )] 𝑉0 = − 𝑅 . 𝐹2
1 𝑆 1 𝑆
1 𝑉 1 𝑉 𝑉0 = −𝐹2
𝐹1 = 𝐾 𝑙𝑛 (𝑅𝐼1 ) + 𝐾 𝑙𝑛 (𝑅𝐼2 )
1 𝑆 1 𝑆
𝑉1 .𝑉2
1 𝑉1 .𝑉2
𝑉0 = − (− )
𝑅𝐼𝑆
𝐹1 = 𝐾 [𝑙𝑛 ((𝑅𝐼 )]
1 𝑆 )2
𝑉1 .𝑉2
1 𝑉 .𝑉
𝑉0 = 𝑅𝐼𝑆
𝐹1 = 𝐾 𝑙𝑛 (𝑅21𝐼 22 )
1 𝑆
Circuito Antilogarítmico
𝐹2 = −𝑅𝐼𝑆 𝑒 −𝐾1 𝑉1
1 𝑉 .𝑉
−𝐾1 ( 𝑙𝑛( 21 22 ))
𝐾1 𝑅 𝐼𝑆
𝐹2 = −𝑅𝐼𝑆 𝑒
𝑉 .𝑉
−(𝑙𝑛( 21 22 ))
𝑅 𝐼
𝐹2 = −𝑅𝐼𝑆 𝑒 𝑆
𝑉 .𝑉
𝐹2 = −𝑅𝐼𝑆 (𝑅21𝐼 22)
𝑆
𝑉1 .𝑉2
𝐹2 = − 𝑅𝐼𝑆
96
7.2. CIRCUITO DIVISIÓN
R
R
V1 R
R R
R
Vo1= -1/K1 ln(V1/R.IS)
F1=Vo1-Vo2 Vo
KiF1
F1= 1/K1.ln(V1/V2) F2=-RISe
F2= -RIS(V1/V2) Vo= RIS(V1/V2)
V2 R
R
𝑅
𝑉0 = − 𝑅 . 𝐹2
𝐹1 = 𝑉02 − 𝑉01
𝑉
1 𝑉2 1 𝑉1 𝑉0 = − (−𝑅𝐼𝑆 (𝑉1 ))
𝐹1 = − 𝐾 𝑙𝑛 (𝑅𝐼 ) − (− 𝐾 𝑙𝑛 (𝑅𝐼 )) 2
1 𝑆 1 𝑆
𝑉
1 𝑉
𝐹1 = 𝐾 [𝑙𝑛 (𝑅𝐼1 ) − 𝑙𝑛 (𝑅𝐼2 )]
𝑉 𝑉0 = (𝑅𝐼𝑆 (𝑉1 ))
2
1 𝑆 𝑆
𝑉1
1 𝑅𝐼𝑆
𝐹1 = 𝐾 𝑙𝑛 ( 𝑉2 )
1
𝑅𝐼𝑆
1 𝑉
𝐹1 = 𝐾 𝑙𝑛 (𝑉1 )
1 2
𝐹2 = −𝑅𝐼𝑆 𝑒 −𝐾1 𝐹1
1 𝑉
−𝐾1 ( 𝑙𝑛( 1 ))
𝐾1 𝑉2
𝐹2 = −𝑅𝐼𝑆 𝑒
𝑉
(𝑙𝑛( 1 ))
𝑉2
𝐹2 = −𝑅𝐼𝑆 𝑒
𝑉
𝐹2 = −𝑅𝐼𝑆 (𝑉1 )
2
97
Circuito Restador
𝑅 𝑅 𝑉2
R 𝑉 + = 𝑅+𝑅 . 𝑉2 𝑉 + = 2𝑅 𝑉2 𝑉 + = 2
𝑉 𝑉2
𝑉1 − 2 −𝑉0
V1 R V+ 2
= 2
𝑅 𝑅
Vo
V2 R V-=V2/2 𝑉1 −
𝑉2
=
𝑉2
− 𝑉0
2 2
𝑉2 𝑉2
R 𝑉0 = + − 𝑉1
2 2
𝑉0 = 𝑉2 − 𝑉1
V1
2
KVi
V2
X
MODULACIÓN AM
𝑉0 = 𝐴𝑉𝑖 𝑉𝑖 𝑉0 = 𝐴𝑉𝑖
𝑉𝑖
A A
𝑉𝑖
98
𝑉1
X 𝑉0
𝑉1 = 𝐸𝑚1 𝑆𝑒𝑛(𝜔𝑡) 𝑉2 = 𝐸𝑚2 𝑆𝑒𝑛(𝜔𝑡)
𝑉2
𝑉1 = 𝐸𝑚1 𝑆𝑒𝑛(2𝜋𝑓𝑃 𝑡) 𝑉2 = 𝐸𝑚2 𝑆𝑒𝑛(2𝜋𝑓𝑀 𝑡)
𝑓𝑃 > 𝑓𝑀 𝑓𝑃 𝑒𝑠 3 𝑣𝑒𝑐𝑒𝑠 𝑓𝑀
𝑓𝑃 = 𝑓𝑀
𝑓𝑀 𝑓𝑀
𝑓𝑀
*
𝑓𝑃 𝑓𝑃 𝑓𝑃
= 𝑉0 𝑉0
𝑉0
NOTA:
Cuando se multiplican
dos señales su La señal que tiene
frecuencia aumenta es mayor frecuencia es el
decir se duplica. mensaje por lo tanto la
de menor frecuencia
es la envolvente.
99