Gabon

Gabonská republika
Vlajka Znak
Národné motto: Union, Travail, Justice (Jednota, práca, spravodlivosť)
Štátna hymna: La Concorde (Svornosť)
Miestny názov
• dlhý	République Gabonaise
• krátky	Gabon
Hlavné mesto	Libreville 0°23′ s.š. 9°27′ v.d.
Najväčšie mesto	Libreville
Úradné jazyky	francúzština
Štátne zriadenie Prezident	republika pod vojenskou juntou Brice Oligui
Vznik	17. august 1960
Susedia	Rovníková Guinea, Kamerun, Kongo
Rozloha  • celková  • voda (%)	267 668 km² (75.)   10 000 km² (3,7 %)
Počet obyvateľov  • odhad (2015)  • hustota (2015)	1 725 290 (147.) 5,2/km² (184.)
HDP  • celkový  • na hlavu (PKS)	2015 14 563 mil. $ (117.) 18 639 $ (63.)
Index ľudského rozvoja (2003)	0,635 (123.) – stredný
Mena	frank BEAC/CFA (XAF)
Časové pásmo  • Letný čas	WAT (UTC+1) bez zmeny (UTC+1)
Medzinárodný kód	GAB / GA
Medzinárodná poznávacia značka	G
Internetová doména	.ga
Smerové telefónne číslo	+241

Súradnice: 0°41′00″J 11°30′00″V / 0,68333055555556°J 11,5°V / -0.68333055555556; 11.5

Gabon, dlhý názov Gabonská republika (fran. République gabonaise), je štát na západnom pobreží Strednej Afriky. Nachádza sa na rovníku, a hraničí s Rovníkovou Guineou na severozápade, Kamerunom na severe, Kongom na východe a juhu, a Guinejským zálivom na západe. Má rozlohu takmer 270 000 km2 a jeho populácia sa odhaduje na 2,1 milióna ľudí. Hlavným a najväčším mestom je Libreville.

Od svojej nezávislosti od Francúzska v roku 1960 mal suverénny štát Gabon troch prezidentov. Začiatkom 90. rokov zaviedol Gabon systém viacerých strán a novú demokratickú ústavu, ktorá umožnila transparentnejší volebný proces a reformovala mnohé vládne inštitúcie. V roku 2023 sa v krajine uskutočnil štátny prevrat a v krajine si uzurpovala moc vojenská junta.^[1]

Vďaka bohatým ropným a zahraničným súkromným investíciám sa Gabon stal jednou z najbohatších krajín v Subsaharskej Afrike so 7. najvyšším HDI a 4. najvyšším HDP na obyvateľa (PPP) (po Mauríciusu, Rovníkovej Guinei a Seychely) v tomto regióne. Od roku 2010 do roku 2012 sa HDP zvýšil o viac ako 6% ročne. Avšak z dôvodu nerovnosti v rozdelení príjmov zostáva značná časť obyvateľstva chudobná.

Bližšie informácie v článkoch: Dejiny Gabonu a Francúzska rovníková Afrika

Najstaršími obyvateľmi oblasti boli Pygmejovia. Predtým, než sem v roku 1471 začali prichádzať Portugalčania, bolo tu niekoľko malých kmeňových štátov. Portugalčania boli postupne nasledovaní ďalšími Európanmi, ktorí bohatli z obchodu s otrokmi, slonovinou a vzácnymi druhmi dreva. Od tridsiatych rokov 19. storočia sa Gabon postupne stával francúzskou kolóniou. Francúzi ho v roku 1886 pričlenili k Francúzskemu Kongu a v roku 1910 k rozsiahlym oblastiam Francúzskej rovníkovej Afriky. V roku 1849 oslobodení otroci založili na pobreží malú osadu Libreville, ktorá sa čoskoro stala cieľom misionárov. V auguste 1960 krajina vyhlásila nezávislosť.

Po tom, čo 17. augusta 1960 Gabon získal nezávislosť, do čela krajiny sa postavil Léon M’Ba, opierajúci sa mocensky o synkretickú náboženskú sektu Bwiti,^[2] ktorej členovia pochádzali predovšetkým z najpočetnejšieho etnika Fang.^[3] Cez určitú dominanciu Fang (tvoria okolo tretiny obyvateľstva), nebol etnický rozpor v Gabone nikdy obzvlášť závažný. Prispieva k tomu skutočnosť, že v Gabone, viac ako v iných afrických krajinách, sú hranice etnických skupín veľmi neostré.^[4] Zvlášť oblasť južného Gabonu bola v koloniálnom období veľmi málo zasiahnutá inak všeobecným posilňovaním významu etnickej identifikácie.^[5] Štruktúra identít je tak v Gabone do značnej miery blízka predkoloniálnemu stavu. V roku 1964 došlo v Gabone k štátnemu prevratu, ktorý zvrhol M'Bua, avšak s pomocou francúzskych jednotiek sa podarilo obnoviť predchádzajúci režim. Francúzsky zásah prišiel o 24 hodín skôr, než o to M'ba oficiálne požiadal. Na zásahu sa podieľal francúzsky kontingent trvalo prítomný v Gabone (sídlila tu časť z 13 000 francúzskych vojakov rozmiestnených v čase studenej vojny v Afrike).^[6] Po tom, čo M'ba v novembri 1967 zomrel, v úrade ho nahradil viceprezident Albert-Bernard Bongo. Bongov režim jednej strany (Gabonskej demokratickej strany - PDG; Parti démocratique gabonais) sa dá označiť za pragmatický a administratívno-hegemonický.^[7] Na rozdiel od väčšiny afrických štátov neexperimentoval so socializmom alebo marxizmom a uplatňoval relatívne liberálny ekonomický systém v podobe štátneho kapitalizmu,^[8] ktorý do krajiny prilákal zahraničný kapitál. Vzhľadom k rozsiahlym náleziskám ropy Gabon v roku 1975 vstúpil do OPEC^[9] a v 70. rokoch zažíval značný ekonomický rast. Hoci sa Bongov režim v posledných rokoch formálne liberalizoval, zostáva pseudodemokratickým a politické smerovanie krajiny je pevne v Bongových rukách.

Gabon leží na západnom pobreží Afriky v Guinejskom zálive, jednom z najväčších zálivov sveta. Zo severu susedí s Rovníkovou Guineou a Kamerunom, na východe a juhu s Republikou Kongo, s ktorou má najdlhšiu hranicu. 240 km západne od pobrežia leží Svätý Tomáš a Princov ostrov.

Krajina sa rozkladá po oboch stranách rovníka. Pobrežná nížina preniká ďaleko do vnútrozemia, preteká ňou 1 200 km dlhá rieka Ogooué. Jej údolie rozdeľuje plošina na severnú a južnú časť. Na severe sa rozkladá vysočina Monts de Cristal, na juhu pohorie Chaillu. V krajine sú tri krasové oblasti so stovkami jaskýň, z ktorých mnohé ešte neboli preskúmané. Dažďový prales pokrýva 85% rozlohy krajiny. Na východe sa nachádza najvyššia hora krajiny Mont Bengoué s nadmorskou výškou 1 070 m n. m.

Podnebie Gabonu je tropické rovníkové a veľmi vlhké. Na rozsiahlych územiach sa rozkladajú porasty tropických dažďových lesov. Na území Gabonu rastú predovšetkým ebenovníky, mahagonovníky, maslovníky a rafie, po ktorých sa pnú rôzne liany a epifyty. V lesoch žije veľký počet druhov hmyzu, plazov, vtákov a cicavcov, medzi nimi ohrozené gorily, papagáje či hrochy.

• 17. 8. 1960 – 21. 2. 1961 – Gabriel Léon M'ba - hlava štátu; BDG
• 21. 2. 1961 – 17. 2. 1964 – Gabriel Léon M'ba - prezident; BDG
• 17. 2. 1964 – 18. 2. 1964 – Daniel Mbene, Valera Essone, Jacques Mombo, Daniel Mbo Edom – Revolučný výbor
• 18. 2. 1964 – 19. 2. 1964 – Jean-Hilaire Aubame - hlava dočasnej vlády; voj.
• 19. 2. 1964 – 28. 11. 1967 – Gabriel Léon M'ba - prezident; BDG
• 28. 11. 1967 – 8. 6. 2009 – Albert-Bernard Bongo (Omar Bongo, Omar Bongo Ondimba) – prezident; BDG, PDG
• 6. 5. 2009 – 8. 6. 2009 – Didjob Divungi Di NDing - úradujúci prezident pre O. Bonga Ondimbu; Ader
• 10. 6. 2009 – 16. 10. 2009 – Rose Francine Rogombéová - dočasnej prezidentka; PDG
• 16. 10. 2009 – 30. 8. 2023 – Ali Bongo Ondimba - prezident; PDG
• od 30. 8. 2023 – Brice Oligui, líder vojenskej junty

Gabon sa delí na 9 provincií, ktoré sa ďalej delia na 50 departementov.

• Estuaire
• Haut-Ogooué
• Moyen-Ogooué
• Ngounié
• Nyanga
• Ogooué-Ivindo
• Ogooué-Lolo
• Ogooué-Maritime
• Woleu-Ntem

Gabon je členskou krajinou organizácie CEMAC (Communauté économique et monétaire de l'Afrique centrale), ktorá združuje okrem Gabonu aj Konžskú republiku, Rovníkovú Guineu, Kamerun, Stredoafrickú republiku a Čad. Jedná sa o menovú úniu, spojenú s regionálnou spoluprácou. V roku 2013 bol predložený návrh na voľný pohyb osôb v rámci všetkých členov CEMAC, ktorý bol však vetovaný Rovníkovou Guineou.^[10]

Poľnohospodárstvo v Gabone je veľmi málo rozvinuté, orná pôda zaberá iba 1,1% rozlohy krajiny, chov dobytka obmedzuje výskyt muchy tse-tse. Časť potravín sa preto musí dovážať a pre krajinu je dôležitý najmä priemysel. Veľký význam pre tamojšie hospodárstvo má ťažba ropy, ktorá tu bola objavená v roku 1956. Najmä vďaka jej vývozu patrí Gabon k najbohatším krajinám Afriky (HDP činilo v roku 2013 11 571,08 USD). Aj napriek tomu žije väčšina obyvateľov Gabonu v chudobe a tretina dospelej populácie je negramotná. Okrem ťažby a spracovania ropy sa vo vnútrozemí ťaží železná a mangánová ruda, určité príjmy plynú Gabonu aj z ťažby dreva.

Hoci ťažba ropy prináša viac ako 60% príjmov do štátneho rozpočtu, iba 5% celkovej pracovne schopnej populácie je zamestnaných v tejto oblasti.^[11] Podľa rovnakej správy nezamestnanosť v krajine dosahuje 20%, podľa inej správy sa ťažba ropy od polovice deväťdesiatych rokov minulého storočia znížila o 45%.^[12]

Zvyšných 95% pracovne schopnej populácie pracuje v primárnom sektore, v ťažbe dreva alebo poľnohospodárstve.^[13] Poľnohospodárstvo tvorí jednu dvadsiatinu príjmov štátu, hlavné poľnohospodárske produkty sú maniok, banány, arašidy, jam, povojník batátový a kukurica. Predtým sa v Gabone vo väčšej miere pestovala káva aj kakaové bôby. Nové projekty, zamerané na diverzifikáciu ekonomiky, cielia na spoluprácu štátu a zahraničných investorov, ako je tomu v prípade pestovania olejnej palmy u Kanga (Olam Gabon).^[14]

Prvá železnica v dĺžke 332 km bola vybudovaná v rokoch 1974 – 1983 medzi prístavom Owendo a vnútrozemským mestom Booué. Ďalších 357 km bolo postavených medzi Booué a Franceville v juhovýchodnej časti krajiny. Treťou etapou výstavby železničnej siete je plánovaná trať z Booué do mesta Belinga na severovýchode. Výstavba bola dôležitá pre prepravu železnej rudy, mangánu a pre spracovanie dreva z pralesov. Železnica má štandardný rozchod 1 435 mm. Susedný Kamerun a Konžská republika má rozchod užší.

Železnica medzi Owendo a Ndjolé vedie pozdĺž rieky Ogooué a medzi najzaujímavejšie stavby na trati patrí 286 metrov dlhý tunel Juckville pri meste Lopé. V roku 1999 bola železnica privatizovaná a uvažuje sa o jej predĺžení do hlavného mesta Republiky Kongo, Brazzaville. V roku 2006 sa za podiel na ťažbe rudy zaviazala Čína na rekonštrukciu časti siete.

V roku 2002 bolo v krajine 8 454 km ciest, z toho 838 km so spevneným povrchom a 30 km rýchlostných ciest. Roku 1995 bolo v Gabone 23 000 osobných automobilov.

Námorný prístav Port-Gentil slúži na vývoz ropy a dovoz banského zariadenia, v roku 1974 bol otvorený ďalší prístav v Owende pri ústí rieky Ogooue. Gabon vlastní dve obchodné lode. Z riek je splavných asi 1 600 km, z toho 300 km na najväčšej rieke Ogooue. V roku 2004 bolo v Gabone 56 letísk, z toho 11 so spevneným povrchom a tri s medzinárodným prevádzkou: Libreville, Port-Gentil a Franceville. Za rok bolo prepravených okolo 386 000 cestujúcich.

Populácia Gabonu sa odhaduje na 1 725 290 obyvateľov (2015) a územie patrí medzi najredšie osídlené oblasti v Afrike. Prevažná väčšina obyvateľov sú bantuovia, ale žije tu aj najmenej 40 ďalších etnických skupín s vlastným jazykom a kultúrou. Miešanie medzi etnikami je bežné a znižuje etnické napätie. Jednotiacim prvkom je francúzština, jazyk bývalej koloniálnej mocnosti. Žije tu tiež viac ako 10 000 Francúzov. Najväčšie a hlavné mesto Libreville má asi 850 000 obyvateľov, Port-Gentil 136 000 obyvateľov, Masuku 110 000 obyvateľov.

Podľa odhadov ovláda francúzštinu 80% obyvateľov, v hlavnom meste má 30% obyvateľov francúzštinu ako materinský jazyk. 32% obyvateľov krajiny hovorí jazykom fang, ktorý patrí medzi bantuské jazyky. V roku 2012 sa uvažovalo o zavedení angličtiny ako druhého úradného jazyka.

Dnes sa 55 – 75% obyvateľstva hlási ku kresťanstvu, ktoré je ale silne ovplyvňované miestnymi tradíciami a rituálmi, 25 – 44% populácie tvoria animisti a zostávajúce 1% tvoria moslimovia. Kresťanom bol aj bývalý prezident republiky Omar Bongo, v roku 1973 však konvertoval na islam. Ústava zaručuje slobodu náboženského vyznania a vláda toto právo v praxi rešpektuje. V Gabone sú aktívni zahraniční misionári. V meste Lambaréné je nemocnica, v ktorej v rokoch 1913 – 1965 misijne pôsobil nositeľ Nobelovej ceny za mier Albert Schweitzer. V roku 1968 bola z Česko-Slovenska podniknutá expedícia Lambaréné, vďaka ktorej sem boli dopravené lieky a zdravotnícky materiál.^[15] Podobná expedícia bola z Prahy vypravená aj v roku 1988.

1. ↑ Gabon: Lídri prevratu oznámili menovanie dočasného prezidenta. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2023-08-30. Dostupné online [cit. 2023-08-31].
2. ↑ Vplyv najrôznejších náboženských (animisticko-kresťanských) sekt na politiku, predovšetkým v období tesne predchádzajúcom získanie nezávislosti, bol veľký v celej oblasti dolného toku rieky Kongo (obe Konga, Gabon, Kamerun). Zároveň typickým javom bola úzka prepojenosť medzi členstvom v jednotlivých sektách a príslušnosťou k určitým etnikám. Inými slovami, existovali tu navzájom sa posilňujúci náboženský a etnický rozpor.
3. ↑ Le Vine, Victor T. Politics in Francophone Africa. London: Lynne Rienner Publishers, 2004. ISBN 1-58826-249-9. Str. 187.
4. ↑ US Department of State, Bureau of African Affaires, Background Note: Gabon, January 2006,[1], 29. 3. 2006
5. ↑ Forrest, Joshua B. Subnationalism in Africa: Ethnicity, Alliances, and Politics. London: Lynne Rienner Publishers, Inc., 2004. ISBN 1-58826-227-8. Str. 29.
6. ↑ Thomson, Alex. An Introduction to African Politics. Abingdon, Oxon: Routledge, 2004. ISBN 0-415-28262-4. Str. 157.
7. ↑ Chazan, Naomi et al. Politics and Society in Contemporary Africa. Boulder, Colorado: Lynne Rienner, 1999. ISBN 0-333-69475-9. Str. 144.
8. ↑ Thomson, Alex. An Introduction to African Politics. Abingdon, Oxon: Routledge, 2004. ISBN 0-415-28262-4. Str. 43.
9. ↑ Chazan, Naomi et al. Politics and Society in Contemporary Africa. Boulder, Colorado: Lynne Rienner, 1999. ISBN 0-333-69475-9. Str. 392.
10. ↑ BATASSI, Pierre Eric Mbog. CEMAC : la Guinée Equatoriale rejette le projet de la libre circulation [online]. afrik.com, [cit. 2017-02-02]. Dostupné online.
11. ↑ Gabon’s Unemployment Conundrum: Why Economic Growth is not Leading to More Jobs [online]. worldbank.org, [cit. 2017-02-02]. Dostupné online.
12. ↑ Gabon - Production de pétrole brut [online]. fr.tradingeconomics.com, [cit. 2017-02-02]. Dostupné online.
13. ↑ Présidence du Gabon - Gabon des services [online]. gabon-services.com, [cit. 2017-02-02]. Dostupné online. Archivované 2016-09-27 z originálu.
14. ↑ Gabon : Olam inaugure son usine de transformation d'huile de palme [online]. jeuneafrique.com, 2015-08-18, [cit. 2017-02-02]. Dostupné online.
15. ↑ Expedice Lambaréné [online]. lideazeme.cz, [cit. 2017-02-02]. Dostupné online. Archivované 2015-07-06 z originálu.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Gabon
• Wikislovník ponúka heslo Gabon

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Gabon na českej Wikipédii.