Nothing Special   »   [go: up one dir, main page]
Wikipédia

Predkambrium: Rozdiel medzi revíziami

Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úprava
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
d portál
dBez shrnutí editace
 
(10 medziľahlých úprav od 6 ďalších používateľov nie je zobrazených)
Riadok 1:
{{iné významy|pre(d)kambrium a predprvohory|prekambrium (rozlišovacia stránka)}}
'''PrekambriumPredkambrium''' (iné názvy: '''predkambriumprekambrium''', '''predprvohory''', '''pravek Zeme''', '''[[archaikum (rozlišovacia stránka)|prahory (v širšom zmysle)]]'''; zriedkavo: ''progonozoikum'', ''kryptozoikum'' (po slovensky aj ''doba'' [alebo ''obdobie''] ''skrytého života''<ref>kryptozoikum. In: ŠALING, S. et al. Veľký slovník cudzích slov 2000, S. 682</ref>), ''[[archeozoikum]]''; staršie: ''[[azoikum]]'', ''[[proterozoikum (rozlišovacia stránka)|proterozoikum]]'', [[archaikum (rozlišovacia stránka)|''archaikum'', ''archea'', ''prahory'']], ''[[primér (geológia)|primér]]'') je voľné označenie pre celé obdobie v geologickom [[Zem#Vývoj planéty Zem|vývoji Zeme]] od jej vzniku (4570 miliónov rokov pred Kr.) resp. vzniku [[Zemská kôra|zemskej kôry]] (4400 miliónov rokov) po začiatok [[kambrium|kambria]] (teda [[Paleozoikum|prvohôr]] – 542 miliónov rokov). Ide o najdlhšie obdobie v histórii Zeme, počas ktorého sa vyvinul [[štít (geológia)|jadrá]] všetkých dnešných kontinentov. Chronostratigraficky je chápané ako prvý z dvoch [[eonterm]]ov.
 
== Geochronologické členenie ==
{{Geologické obdobia}}
Rané obdobie Zeme sa končí približne vznikom pevnej [[zemská kôra|zemskej kôry]]. Nasledujúcu vývojovú etapu označujeme ako Predkambriumpredkambrium. Začína sa asi pred 4 mld. rokov, v čase, keď teplota zemského povrchu klesla pod 100 °C a vodné pary sa mohli vyzrážať na vodu. Predkambrium sa skončilo približne pred 590 mil. rokmi, a trvalo približne 4000 mil. rokov, čo je asi šesťkrát viac ako celé vývojové obdobie Zeme pred touto érou aj po nej – inak povedané zaberá viac ako tri štvrtiny celej histórie Zeme. V tomto období vznikali nielen prvé kontinenty, ale aj jednobunkové organizmy, rastlinný a živočíšny svet.
 
Je viacero periodizácií predkambria. Podľa chronostratigrafickej tabuľky Medzinárodnej komisie pre stratigrafiu sa delí na:
 
* [[proterozoikum]] 25002 500 mil. rokov – cca 600 mil. rokov
* [[archaikum]] 38004 000 mil. – 25002 500 mil. rokov
* [[hadaikumhadean]] cca 45504 550 mil. – 38004 000 mil. rokov
 
=== Horotvorné epochy ===
Řádek 43 ⟶ 44:
Obdobie predkambria sa často označuje aj ako kryptozoikum, „obdobie skrytého života organizmov”. Skutočnosť, že na začiatku [[paleozoikum|prvohôr]] bol živočíšny svet už široko rozvinutý, viedla k záveru, že život na Zemi vznikol už predtým. Starší názor, že predkambrium bolo obdobím bez života (odtiaľ niekdajšie označenie azoikum, čo značí bez života), sa ukázal nesprávnym.
 
[[Súbor:The Earth seen from Apollo 17.jpg|thumb|Dnešný obraz Zeme asi po 4,7 miliárd rokov od jej vzniku ako planéty|150px]]
Pred približne štyrmi miliardami rokov sa začala vytvárať štruktúra jednotlivých obalov Zeme. Zemská kôra postupne tuhla a odovzdávala väčšinu plynov do prvotnej atmosféry. Prebiehali mohutné [[Sopečná činnosť|sopečné výbuchy]], z trhlín v zemskej kôre sa vylievali prúdy žeravej [[láva|lávy]]. Horúcu krehkú zemskú kôru bombardovalo množstvo [[meteorit]]ov. V atmosfére nebol [[kyslík]] a na povrch dopadalo smrtiace [[ultrafialové žiarenie]]. Zemský povrch bol preto zatiaľ neobývateľný.
 
Řádek 57 ⟶ 58:
 
=== Klíma ===
Koncom prekambria (pred približne 850 – 600 milión rokmi) došlo ku sérii obrovských zaľadnení, ktoré pokrývali takmer celú (ak nie úplne celú) Zem. Stopy vtedajšieho zaľadnenia našli [[geológ]]ovia aj v horninách, ktoré sa tvorili v oblastiach, ktoré sa vtedy nachádzali blízko rovníka. Tieto údaje viedli k vytvoreniu teórie prekambrického zaľadnenia ([[Varangersko-sturtské zaľadnenie]]) nazývanej „[[Zem, snehová guľa]]“ (angl. Snowball Earth). Teória tiež vysvetľuje, že rýchly rozvoj života na prelome prekambria a prvohôr (tvz. „[[kambrická explózia]]“) súvisel s ústupom zaľadnenia. Po ťažkom prežívaní organizmov v chladných podmienkach sa po oteplení začali organizmy rýchlo vyvíjať a zapĺňať nové [[Ekologická nika|ekologické niky]] (v ktorých bola konkurencia zo začiatku menšia). Zlepšené podmienky tiež prispeli ku vzniku komplexných mnohobunkových organizmov.
 
=== Vznik a vývoj života ===
Řádek 64 ⟶ 65:
Medzi najstaršie skameneliny fotosyntetizujúcich organizmov patria [[Stromatolit]]y, ich vek sa odhaduje na 3,5 až 2,8 miliárd rokov. Tieto zvláštne útvary sú tvorené množstvom vrstiev z vápenca, medzi ktorými sú tenké organické vrstvy. Drobné čiastočky vápenca sa zachytávajú na lepkavom slize, ktorý vytvárajú organizmy pripomínajúce veľmi jednoduché [[sinica|sinice]]. Stromatolity majú guľovitý alebo bochníkovitý tvar a môžu dosahovať veľkosť až niekoľko metrov. Vyskytujú sa v živej podobe dodnes. Darí sa im v plytkých a teplých vodách rovnako ako v minulosti.
 
Pred 2,5 miliardami rokov sa atmosféra natoľko ochladila, že po prvý raz klesli teploty pod bod mrazu, čo umožnilo tvorbu [[ľad]]u. Atmosféra bola však ešte buď bez kyslíka, alebo na kyslík iba veľmi chudobná. Na celej Zemi sa vytvárali veľké, plytké okrajové moria, v ktorých prebiehal búrlivý vývoj [[Cyanobacteria|cyanobaktérií]] (siníc), jednoduchých mikroorganizmov, ktoré pri asimilácií uvoľňujú kyslík. V dôsledku zvyšujúcej sa tvorby ozónu vo vyšších vrstvách atmosféry sa postupne budovala ochrana pred životunebezpečným ultrafialovým žiarením Slnka. Hustota a tlak v atmosfére zodpovedali dnešným pomerom. Chemické zloženie sa však líšilo od dnešného. Obsah [[kyslík]]a v ovzduší predstavoval iba asi 1% dnešnej hodnoty, zato kysličníka uhličitého bolo oveľa viac.
 
Pred 1,5 miliardami rokov sa vyvinuli prvé [[Eukaryoty|eukaryotické organizmy]], ktorých [[Bunka|bunky]] majú [[Bunkové jadro|jadro]] oddelené od [[cytoplazma|cytoplazmy]] [[Membrána|membránou]]. Tým sa líšia od vývojovo starších [[Prokaryoty|prokaryotických organizmov]], ku ktorým patria sinice a baktérie, ktorých jadro nie je oddelené od cytoplazmy membránou. Predstavujú teda vyšší stupeň organizácie bunky. Spočiatku sú to len jednobunkové organizmy, ale stavba ich bunky je základom všetkých mnohobunkových organizmov.
Řádek 70 ⟶ 71:
Asi pred miliardou rokov pôvodne vysoký obsah oxidu uhličitého v atmosfére poklesol približne na dnešnú úroveň. Na viacerých miestach Zeme sa objavili kremité ihlice. Patrili pravdepodobne prvým zástupcom kmeňa [[Hubky|hubiek]] (''Porifera''). V horninách južnej Austrálie sa našlo veľa rozličných druhov mikroorganizmov starých asi 900 miliónov rokov. Mnohé z nich mali už pravé [[bunkové jadro]]. Pred 800 miliónmi rokov sa vyvíjali prvé jednoduché [[pŕhlivce]] (''Cnidaria''). Najstaršie odtlačky pochádzajú z oblastí Severnej Ameriky. V porovnaní s hubkami sú aj najjednoduchšie [[Medúzovce|medúzy]] podstatne vyššie vyvinuté organizmy. Majú už tráviacu dutinu a niekoľko skupín buniek špecializovaných na určité funkcie, teda už pravé orgány. Hubky na rozdiel od pŕhlivcov nemajú ani telové orgány, ani tkanivové a nervové bunky a organizácia ich tela je na bunkovej úrovni.
 
[[Pŕhlivce]] (''Cnidaria''), tak ako [[koraly]], patria ku kmeňu [[Mechúrniky|mechúrnikov]] (''Coelenterata''). Ich charakteristickým znakom boli zvláštne [[pŕhlivé bunky]], ktoré mali rozložené po celom tele. Používali ich nielen na obranu, ale aj na usmrtenie koristi. Pŕhlivce žili pod morskou hladinou buď jednotlivo, alebo vytvárali kolónie. Rozmnožovali sa nepohlavne (pučaním) alebo pohlavne. Dochádzalo k striedaniu dvoch foriem: prisadnuto žijúcich polypov a voľne plávajúcich medúz. Niektoré skupiny pŕhlivcov mali jednu z foriem vyvinutú silnejšie, pri iných mohla niektorá forma chýbať. Doteraz poznáme iba odtlačky medúz primitívnych pŕhlivcov, ktoré žili už v prekambriu. Mali kotúčový tvar a pripomínali dáždnik. Nálezy boli zaradené do rodu ''[[Brooksella]]'', triedy ''[[Protomedusae]]'' (pramedúzy).
 
Skameneliny prvých mnohobunkových živočíchov sa našli v 600 až 700 miliónov rokov starých horninách z [[EdiacaraEdiakarium|Ediacaryediakara]] v Austrálii. Zachovali sa tu odtlačky ich mäkkých tiel. Tieto skamenené stopy nám pripomínajú mechúrniky, článkonožce a červy. Rody ''[[Spriggina]]'' a ''[[Dickinsonia]]'' sa ponášali na [[obrúčkavce]].
 
== Referencie ==
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/wiki/Predkambrium“