Predkambrium: Rozdiel medzi revíziami

'''PrekambriumPredkambrium''' (iné názvy: '''predkambriumprekambrium''', '''predprvohory''', '''progonozoikumpravek Zeme''', '''[[archaikum (rozlišovacia stránka)|prahory (v širšom zmysle)]]'''; zriedkavo: ''progonozoikum'', ''kryptozoikum'' (po slovensky aj ''doba'' [alebo ''obdobie''] ''skrytého života''<ref>kryptozoikum. In: ŠALING, S. et al. Veľký slovník cudzích slov 2000, S. 682</ref>), ''[[archeozoikum]]'pravek'; staršie: Zeme''[[azoikum]]'', ''[[proterozoikum (rozlišovacia stránka)|proterozoikum]]'', [[archaikum (rozlišovacia stránka)|''archaikum'', ''archea'', ''prahory'']], ''[[primér (geológia)|primér]]'') je voľné označenie pre celé obdobie v geologickom [[Zem#Vývoj planéty Zem|vývoji Zeme]] od jej vzniku (4570 miliónov rokov pred Kr.) resp. vzniku [[Zemská kôra|zemskej kôry]] (4400 miliónov rokov) po začiatok [[kambrium|kambria]] (teda [[Paleozoikum|prvohôr]] – 542 miliónov rokov). Ide o najdlhšie obdobie v histórii Zeme, počas ktorého sa vyvinul [[štít (geológia)|jadrá]] všetkých dnešných kontinentov. Chronostratigraficky je chápané ako prvý z dvoch [[eonterm]]ov.

Rané obdobie Zeme sa končí približne vznikom pevnej [[zemská kôra|zemskej kôry]]. Nasledujúcu vývojovú etapu označujeme ako Predkambriumpredkambrium. Začína sa asi pred 4 mld. rokov, v čase, keď teplota zemského povrchu klesla pod 100 °C a vodné pary sa mohli vyzrážať na vodu. Predkambrium sa skončilo približne pred 590 mil. rokmi, a trvalo približne 4000 mil. rokov, čo je asi šesťkrát viac ako celé vývojové obdobie Zeme pred touto érou aj po nej – inak povedané zaberá viac ako tri štvrtiny celej histórie Zeme. V tomto období vznikali nielen prvé kontinetnykontinenty, ale aj jednobunkové organizmy, rastlinný a živočíšny svet.

* [[proterozoikum]] 25002 500 mil. rokov – cca 600 mil. rokov

* [[archaikum]] 38004 000 mil. – 25002 500 mil. rokov

* [[hadaikumhadean]] cca 45504 550 mil. – 38004 000 mil. rokov

* '''2700 – 2370 mil. rokov''': kenorské alebo [[algomské vrásnenie]] v Severnej Amerike, [[saamidské vrásnenie]] v Európe, [[aldánske vrásnenie]] v Ázii, [[anšanské vrásnennievrásnenie]] v Číne, [[dharwarské vrásnenie]] v Indii a [[shawanské vrásnenie]] v Afrike.

Stav a tvárnosť pevnej Zeme v predkambriu určovali tektonické sily pochádzajúce z pohybov zemskej kôry a procesy mechanického, čiastočne aj chemického [[zvetrávanie|zvetrávania]]. Tam, kde sa zemská kôra trhala, vznikali ochladením vytekajúcej žeravej [[magma|magmy]] (láva) mohutné horninové masívy &nbsp;– &nbsp;[[Magmatická hornina|magmatické horniny]] ([[vulkanit]]y). Súčasne s nimi však zvnikalivznikali horniny aj usadyovanímusadzovaním. Tieto rannérané [[sediment]]y obsahovali predovšetkým železné rudy ([[magnetit]]), [[Skupina pyroxénu|pyroxény]] (gr. ''pyros'' = oheň a ''xenos'' = cudzí) a [[bazalt]]. To dokazuje, že vznikli usadyovanímusadzovaním zvetraných magmatických hornín. Spolu s nimi sa chmickýmichemickými procesmi tvorili aj kremité sedimenty. Neskôr sa vyskytli [[drobdroba|droby]]y &nbsp;– &nbsp;tmavosivé pieskovcové uloženiny, zložené prevažne z [[kremeň]]a, [[Živec|živcov]] a z úlomkov iných nestabilných hornín spojených [[íl]]ovitou zložkou.

Vulkanické a [[Sedimentárna hornina|sedimentárne horniny]] sa ako súčasť zemskej kôry v geosynkinálachpri alebo vrásovýchorogenéze pohoriachmohlimohli dostať do podmienok s vysokým tlakom a teplotou, čo spôsobilozmenyspôsobilo zmeny ich kryštalickej stavby. Tento proces nazývame [[metamorfóza]], alebo premena hornín. Jej produktom sú [[Premenená hornina|metamorfované horniny]] &nbsp;– &nbsp;metamorfity, označované aj ako [[kryštalická bridlica|kryštalické bridlice]]. Metamorfity vznikali aj vtedy, keď žeravá magma prenikala tenkou zemskou kôrou a svojou vysokou teplotou menila horniny okolo seba. V tomto prípade hovoríme o [[Kontaktná metamorfóza|kontaktnej metamorfóze]]. Ak magma tuhla vo veľkých hĺbkach zemskej kôry (za vysokého tlaku), vznikli [[Hlbinná hornina|hlbinné horniny]] alebo [[plutonit]]y. Sú to hrubo kryštalizované horniny, vktoré mali dostatok času na kryštalizáciu a majú preto pomerne veľké kryštály (do niekoľkých cm). V predkambriu najmävznikli mnohé [[granit]]y (lat. ''granum'' = zrno) čiže [[žula|žuly]]. Mladá zemská kôra sa teda skladala z vulkanitov, plutonitov, sedimentov a z metamorfovaných hornín.

GeosynklinálySedimentárne panvy, ktoré vznikali v tomto období, zanášali sa postupne zaplňovali sedimentmi a súčasne aj produktami vulkanizmu, ktorý často asociuje s vývojom paniev. Hlboké priekopové prepadliny, vyplnené masami hornín, dvíhali sa zo žeravotekutého zemského plášťa dvíhali a vrásnili sa, čím vznikali nové pohoria. Tie sa ešte pred [[rifej]]om (posledný útvar proterozoika) spájali a vytvárali nové kratóny. So samého sa radí začiatok všetkých dnes jestvujúcich geosynklinálnych a vrásových oblastí[[kratogén]]y.

Na začiatku predkambria pokryla žeravotekutý zemský plášť stuhnutá zemská kôra, ktorá však nebola stabilná. Miestami poklesla, pričom v zemskej kôre vznikali depresie, ktoré označujeme ako [[Geosynklinála|geosynkilály]]. Iné oblasti sa vplyvom síl vznikajúcich pohybom hustej kvapaliny vrásnili a dvíhali &nbsp;– &nbsp;zemská kôra vytvárala [[Vrasové pohorie|vrasové pohoria]]. Tieto procesy nazývame tektogenéza (lat. ''tegere'' = kryť, pokrývať, gr. ''genesis'' = vznik, vývoj) alebo [[diastrofizmus]] (staršie pomenovanie).

Vznikajúce geosynklinálypanvy a vrasové pohoria sa v plytkých ćastiachčastiach zemskej kôry trhali a drobili, pričomtekutýpričom tekutý materiál zemského plášťa prenikla na týchto miestach na povrch a jeho tuhnutím opäť vznikla nová kôra. V oblastiach vrasových pohorí sa sformovali relatívne stabilné kryhy, ktoré tvorili jadrá neskorších kontinentov. ďalšími horotvornými pohybmi sa k nim ukladali nové pevné vrstvy. Tieto kontinentálne kryhy alebo štíty sa nazývajunazývajú [[kratónkratogén]]y. Z mnohých kratónovkratogénov vzniknutých v predkambriu možememôžeme podľa zachpvanýchzachovaných zvyškov skúmať Kanadský štít, známy aj ako [[Laurentia (kontinent)|Laurentia]], Baltsko-rusky štít, nazývaný aj [[Fennosarmatia]], rozprestierajúci sa takmer na celú škandináviuŠkandináviu a siahajúci až po [[Ural]], štít [[Angara]] na východnej [[Sibír]]i, štít [[Sinia]] v Číne. Na južnej pologuli je to obrovský štít [[Gondwana (štít)]], ktorý sa skladal z neskorších kontinentov a subkontinentov Južnej Ameriky, Afriky, Austrálie a Antarktídy.

[[Súbor:The Earth seen from Apollo 17.jpg|thumb|Dnešný obraz Zeme asi po 4,7 miliárd rokov od jej vzniku ako planéty|150px]]

Zhruba od začiatku [[archaikum|archaika]] od [[Mezoarchaikum|stredného archaika]] začal povrch Zeme chladnúť. Prvé horniny [[rula|ruly]] a [[gabro|gabrá]], ktoré sa zachovali do dnešných čias v nepremenenej forme sú však staršie. Pochádzajú z [[Hadaikum|hadaika]] a majú vek asi 4,03 – 3,95 miliardy rokov. [[Zemská kôra]] v podobe ako ju poznáme dnes sa začala formovať vo období medzi stredným archaikom a [[Neoarchaikum|vrchným archaikom]]. Vznikli prvé kratónykratogény ([[štít (geológia)|štíty]] a [[tabuľa (geológia)|tabule]] alebo [[platforma (geológia)|platformy]]) – pevné časti kontinentálnej zemskej kôry a ukončila sa i diferenciácia oceánskej kôry.

Rozľahlé územia zaberá tiež [[africký štít]], ktorý vznikol zrážkou viacerých menších platní počas tzv. [[panafrická orogenéza|panafrickej orogenézy]]. [[Východosibírska platforma]], tvorila najväčšiu časť dnešnej [[Sibír]]ei. [[Čínsky štít]] sa skladá z viacerých menších celkov spojených hercýnskymi pohoriami. Proterozoické horniny možno nájsť aj v [[indický štít|indickom štíte]], budujúcom základ územia dnešnej Indie. Juhoamerický štít, tvoriaci východnú časť [[Juhoamerická platňa|juhoamerickej platne]] je budovaný viacerými menšími celkami, [[guyanský štít|guyanským]], [[brazílsky štít|brazílskym]] a [[patagónsky štít|pagagónskym štítom]], ktoré sú rozdelené argentínskou a amazonskou panvou.<ref name="Mišík, M., Chlupáč, I., Cicha, I."/>

Koncom prekambria (pred približne 850 – 600 milión rokmi) došlo ku sérii obrovských zaľadnení, ktoré pokrývali takmer celú (ak nie úplne celú) Zem. Stopy vtedajšieho zaľadnenia našli [[geológ]]ovia aj v horninách, ktoré sa tvorili v oblastiach, ktoré sa vtedy nachádzali blízko rovníka. Tieto údaje viedli k vytvoreniu teórie prekambrického zaľadnenia ([[Varangersko-sturtské zaľadnenie]]) nazývanej "„[[Zem, snehová guľa]]"“ (angl. Snowball Earth). Teória tiež vysvetľuje, že rýchly rozvoj života na prelome prekambria a prvohôr (tvz. „[[kambrická explózia]]“) súvisel s ústupom zaľadnenia. Po ťažkom prežívaní organizmov v chladných podmienkach sa po oteplení začali organizmy rýchlo vyvíjať a zapĺňať nové [[Ekologická nika|ekologické niky]] (v ktorých bola konkurencia zo začiatku menšia). Zlepšené podmienky tiež prispeli ku vzniku komplexných mnohobunkových organizmov.

Asi pred 3,8 miliardami rokov vznikol v bezkyslíkovom prostredí prvý život na Zemi  –  bezjadrové jednobunkové organizmy. Podmienky na zachovanie [[Fosília|skamenelých pozostatkov]] týchto prvých primitívnych organizmov boli veľmi nepriaznivé. Väčšina starých hornín bola v neskorších obdobiach [[Metamorfóza (geológia)|premenená]], prípadne [[Zvetrávanie|zvetrala]], takže sa zvyšky vtedajších organizmov zničili. V juhozápadnom [[Grónsko|Grónsku]] sa napriek tomu našli horniny 3,8 miliárd rokov staré a obsahujúce skameneliny týchto prvotných organizmov. Z obdobia pred 3,6 miliardami rokov sú z [[Austrália (štát)|Austrálie]] známe prvé fosílne mikroorganizmy, v ktorých už možno prebiehala fotosyntéza. V horninách juhoafrickejjuhoafrického pohoria [[Berbertonská vrchovina|Barbertonskej vrchovinyMakhonjwa]] (=Barberton Greenstone Belt) objavili zvyšky skamenených organizmov starých 3,4 miliardy rokov  –  guľovité kremičitanovovápenaté telieska veľkosti 0,5  –  {{mm|5|m}}, označovanéktoré tiežtaxonomicky tvoria rod [[Ramsayove sféryRamsaysphaera]]. Mali organickú vnútornú štruktúru podobnú priestorovým mriežkam. Živili sa pravdepodobne [[Heterotrofia|heterotrofným]] spôsobom, pričom boli odkázané na organickú potravu. Vytvárali veľké slizovité kolónie v plytkých vodách. Ich skameneliny jednoznačne dokazujú rast a delenie, teda spôsob rozmnožovania týchto organizmov. Vložky kalcitu a kremeňa sa vysvetľujú ako odpad ich primitívnej látkovej premeny. Organizmy spred 3,3 miliárd rokov sa našli aj vo vrstvách železných rúd z okolia [[Odesa|Odesy]] na [[Ukrajina|Ukrajine]]. NaV už spomínanom pohorí Makhonjwa na juhu Afriky sa našliv ajsúbore hornín Fig Tree našli mikroorganizmy spred 3,2 miliárd rokov. Majú tyčinkovitý tvar a štruktúru podobnú baktériám, preto sa označujú ako [[eobaktérie]], resp(t.j. rod Eobacterium). Na tom istom mieste (čiže Fig Tree, 3,2 miliárd rokov) sa našli aj organizmy príbuzné mikroskopickým [[riasa]]m roduoznačované ako [[archeosféroidy]] (t.j. rod ''Archaeosphaeroides''). Spomínané nálezy z Fig Tree sú však sporné. V [[MinesoteMinnesota|Minnesote]] (USA) sa zachovali 3 miliardy rokov staré horniny so zvyškami prvých [[Fotosyntéza|fotosynteticky]] aktívnych mikroorganizmov.

Pred 2,5 miliardami rokov sa atmosféra natoľko ochladila, že po prvý raz klesli teploty pod bod mrazu, čo umožnilo tvorbu [[ľad]]u. Atmosféra bola však ešte buď bez kyslíka, alebo na kyslík iba veľmi chudobná. Na celej Zemi sa vytvárali veľké, plytké okrajové moria, v ktorých prebiehal búrlivý vývoj [[Cyanobacteria|cyanobaktérií]] (siníc), jednoduchých mikroorganizmov, ktoré pri asimilácií uvoľňujú kyslík. V dôsledku zvyšujúcej sa tvorby ozónu vo vyšších vrstvách atmosféry sa postupne budovala ochrana pred životunebezpečným ultrafialovým žiarením Slnka. Hustota a tlak v atmosfére zodpovedali dnešným pomerom. Chemické zloženie sa však líšilo od dnešného. Obsah [[kyslík]]a v ovzduší predstavoval iba asi 1% dnešnej hodnoty, zato kysličníka uhličitého bolo oveľa viac.

[[Súbor:Charnia Spun.jpg|náhľad|vpravo|''[[Charnia masoni]]'', pravdepodobne predchocapredchodca koralov, zatiaľ ešte bez pevnej schránky]]

[[Pŕhlivce]] (''Cnidaria''), tak ako [[koraly]], patria ku kmeňu [[Mechúrniky|mechúrnikov]] (''Coelenterata''). Ich charakteristickým znakom boli zvláštne [[pŕhlivé bunky]], ktoré mali rozložené po celom tele. Používali ich nielen na obranu, ale aj na usmrtenie koristi. Pŕhlivce žili pod morskou hladinou buď jednotlivo, alebo vytvárali kolónie. Rozmnožovali sa nepohlavne (pučaním) alebo pohlavne. Dochádzalo k striedaniu dvoch foriem: prisadnuto žijúcich polypov a voľne plávajúcich medúz. Niektoré skupiny pŕhlivcov mali jednu z foriem vyvinutú silnejšie, pri iných mohla niektorá forma chýbať. Doteraz poznáme iba odtlačky medúz primitívnych pŕhlivcov, ktoré žili už v prekambriu. Mali kotúčový tvar a pripomínali dáždnik. Nálezy boli zaradené do rodu ''[[Brooksella]]'', triedy ''[[Protomedusae]]'' (pramedúzy).

Skameneliny prvých mnohobunkových živočíchov sa našli v 600 až 700 miliónov rokov starých horninách z [[EdiacaraEdiakarium|Ediacaryediakara]] v Austrálii. Zachovali sa tu odtlačky ich mäkkých tiel. Tieto skamenené stopy nám pripomínajú mechúrniky, článkonožce a červy. Rody ''[[Spriggina]]'' a ''[[Dickinsonia]]'' sa ponášali na [[obrúčkavce]].

* Kronika Zeme, z nemeckého originálu Die Chronik der Erde, Felix R. Paturi, Dr. Michael Herholz, prof. Dr. Friedrich Straus (koncepcia slovenského vydania - Karol Biermann, František Hanus), Fortuna Print, spol. s.r.o., Bratislava 1996, [[ISBN]] 80-7153-114-6