Úprava stránky Predkambrium

Upozornenie: Nie ste prihlásený. Ak uložíte akúkoľvek úpravu vaša IP adresa bude zverejnená v histórii tejto stránky. Ak sa prihlásite alebo si vytvoríte účet, budú vaše úpravy priradené k vášmu používateľskému menu a získate i ďalšie výhody.

Úpravu je možné vrátiť. Prosím, skontrolujte tento rozdiel, čím overíte, že táto úprava je tá, ktorú chcete. Následne uložte zmeny, čím ukončíte vrátenie.

{{iné významy|pre(d)kambrium a predprvohory|prekambrium (rozlišovacia stránka)}}
'''Predkambrium''' (iné názvy: '''prekambrium''', '''predprvohory''', '''pravek Zeme''', '''[[archaikum (rozlišovacia stránka)|prahory (v širšom zmysle)]]'''; zriedkavo: ''progonozoikum'', ''kryptozoikum'' (po slovensky aj ''doba'' [alebo ''obdobie''] ''skrytého života''<ref>kryptozoikum. In: ŠALING, S. et al. Veľký slovník cudzích slov 2000, S. 682</ref>), ''[[archeozoikum]]''; staršie: ''[[azoikum]]'', ''[[proterozoikum (rozlišovacia stránka)|proterozoikum]]'', [[archaikum (rozlišovacia stránka)|''archaikum'', ''archea'', ''prahory'']], ''[[primér (geológia)|primér]]'') je voľné označenie pre celé obdobie v geologickom [[Zem#Vývoj planéty Zem|vývoji Zeme]] od jej vzniku (4570 miliónov rokov pred Kr.) resp. vzniku [[Zemská kôra|zemskej kôry]] (4400 miliónov rokov) po začiatok [[kambrium|kambria]] (teda [[Paleozoikum|prvohôr]] – 542 miliónov rokov). Ide o najdlhšie obdobie v histórii Zeme, počas ktorého sa vyvinul [[štít (geológia)|jadrá]] všetkých dnešných kontinentov. Chronostratigraficky je chápané ako prvý z dvoch [[eonterm]]ov.

== Geochronologické členenie ==
{{Geologické obdobia}}
Rané obdobie Zeme sa končí približne vznikom pevnej [[zemská kôra|zemskej kôry]]. Nasledujúcu vývojovú etapu označujeme ako predkambrium. Začína sa asi pred 4 mld. rokov, v čase, keď teplota zemského povrchu klesla pod 100 °C a vodné pary sa mohli vyzrážať na vodu. Predkambrium sa skončilo približne pred 590 mil. rokmi, a trvalo približne 4000 mil. rokov, čo je asi šesťkrát viac ako celé vývojové obdobie Zeme pred touto érou aj po nej – inak povedané zaberá viac ako tri štvrtiny celej histórie Zeme. V tomto období vznikali nielen prvé kontinenty, ale aj jednobunkové organizmy, rastlinný a živočíšny svet.

Je viacero periodizácií predkambria. Podľa chronostratigrafickej tabuľky Medzinárodnej komisie pre stratigrafiu sa delí na:

* [[proterozoikum]] 2 500 mil. rokov – cca 600 mil. rokov
* [[archaikum]] 4 000 mil. – 2 500 mil. rokov
* [[hadean]] cca 4 550 mil. – 4 000 mil. rokov

=== Horotvorné epochy ===
Stanovenie veku hornín [[Rádiometrická metóda|rádiometrickou metódou]] umožňuje deliť predkambrium na základe geologických fenoménov, hlavne podľa horotvorných cyklov v zemskej kôre. Rozlišujeme 7 veľkých celosvetových horotvorných epoch ([[Tektogenéza|Tektogenéz]]):

* '''3100 – 2900 mil. rokov''': celosvetová [[laurentínska tektogenéza]] (obdobie pred ňou sa nazýva [[Katarchaikum]]).
* '''2700 – 2370 mil. rokov''': kenorské alebo [[algomské vrásnenie]] v Severnej Amerike, [[saamidské vrásnenie]] v Európe, [[aldánske vrásnenie]] v Ázii, [[anšanské vrásnenie]] v Číne, [[dharwarské vrásnenie]] v Indii a [[shawanské vrásnenie]] v Afrike.
* '''2200 – 2000 mil. rokov''': [[bielomorský tektonický cyklus]] v severnej Európe, ďalšie vrásnenia v oblasti dnešnej Ameriky, Ázie, Indie a Afriky.
* '''1960 – 1580 mil. rokov''': celosvetová hudsonská alebo [[karelská tektogenéza]].
* '''1480 – 1250 mil. rokov''': horotvorná fáza, do ktorej patrí [[elsonské vrásnenie]] v Severnej Amerike a [[gotidské vrásnenie]] v Európe.
* '''1150 – 850 mil. rokov''': [[grenvillské vrásnenie]] v Severnej Amerike, [[dalslandské vrásnenie]] v Európe, [[aravalsko-satpurská tektogenéza]] v Indii a [[karagwiansko-angolská tektogenéza]] v Afrike.
* '''okolo 600 mil. rokov''': [[asyntské vrásnenie]] v Severnej Amerike a v Európe, [[katanžské vrásnenie]] na južnom kontinente.

== Rané vývojové štádia Zeme, oceánov a atmosféry ==
Stav a tvárnosť pevnej Zeme v predkambriu určovali tektonické sily pochádzajúce z pohybov zemskej kôry a procesy mechanického, čiastočne aj chemického [[zvetrávanie|zvetrávania]]. Tam, kde sa zemská kôra trhala, vznikali ochladením vytekajúcej žeravej [[magma|magmy]] (láva) mohutné horninové masívy&nbsp;–&nbsp;[[Magmatická hornina|magmatické horniny]] ([[vulkanit]]y). Súčasne s nimi však vznikali horniny aj usadzovaním. Tieto rané [[sediment]]y obsahovali predovšetkým železné rudy ([[magnetit]]), [[Skupina pyroxénu|pyroxény]] (gr. ''pyros'' = oheň a ''xenos'' = cudzí) a [[bazalt]]. To dokazuje, že vznikli usadzovaním zvetraných magmatických hornín. Spolu s nimi sa chemickými procesmi tvorili aj kremité sedimenty. Neskôr sa vyskytli [[droba|droby]]&nbsp;–&nbsp;tmavosivé pieskovcové uloženiny, zložené prevažne z [[kremeň]]a, [[Živec|živcov]] a z úlomkov iných nestabilných hornín spojených [[íl]]ovitou zložkou.

Vulkanické a [[Sedimentárna hornina|sedimentárne horniny]] sa ako súčasť zemskej kôry v pri orogenéze mohli dostať do podmienok s vysokým tlakom a teplotou, čo spôsobi lozmeny ich kryštalickej stavby. Tento proces nazývame [[metamorfóza]], alebo premena hornín. Jej produktom sú [[Premenená hornina|metamorfované horniny]]&nbsp;–&nbsp;metamorfity, označované aj ako [[kryštalická bridlica|kryštalické bridlice]]. Metamorfity vznikali aj vtedy, keď žeravá magma prenikala tenkou zemskou kôrou a svojou vysokou teplotou menila horniny okolo seba. V tomto prípade hovoríme o [[Kontaktná metamorfóza|kontaktnej metamorfóze]]. Ak magma tuhla vo veľkých hĺbkach zemskej kôry (za vysokého tlaku), vznikli [[Hlbinná hornina|hlbinné horniny]] alebo [[plutonit]]y. Sú to horniny, ktoré mali dostatok času na kryštalizáciu a majú preto pomerne veľké kryštály (do niekoľkých cm). V predkambriu vznikli mnohé [[granit]]y (lat. ''granum'' = zrno) čiže [[žula|žuly]]. Mladá zemská kôra sa teda skladala z vulkanitov, plutonitov, sedimentov a z metamorfovaných hornín.

[[Atmosféra]] obsahovala vysoký podiel [[Kyselina uhličitá|kyseliny uhličitej]], preto bola voči pôvodným horninám veľmi agresívna. Množstvá produktov jej pôsobenia, často rozpustných vo vode, odnášali vodné toky do morí. Tam neutralizovali rozpustené kyseliny, dôsledok vulkanizmu z druhej polovice archaika. Tak sa moria stali veľkými zbernými panvami roztokov [[chlorid]]ov.

Vplyvom rozličných procesov stúpla po čase v atmosfére koncentrácia [[dusík]]a a [[kyslík]]a. Tieto plyny sa rozpúšťali aj v morskej vode a menili ju na chloridkarbonátovú. Z nej sa potom mohli vyzrážať zlúčeniny nového typu: prvé uhličitanové horniny a iné chemogénne sedimenty (železné kremičitany ako [[jaspilit]]y alebo [[itabirit]]y).

Sedimentárne panvy, ktoré vznikali v tomto období, sa postupne zaplňovali sedimentmi a súčasne aj produktami vulkanizmu, ktorý často asociuje s vývojom paniev. Hlboké priekopové prepadliny, vyplnené masami hornín, sa zo žeravotekutého zemského plášťa dvíhali a vrásnili, čím vznikali nové pohoria. Tie sa ešte pred [[rifej]]om (posledný útvar proterozoika) spájali a vytvárali nové [[kratogén]]y.

Už v staršom proterozoiku vstupuje do procesu tvárnenia pevnej zeme nová sila, [[ľadovec (súvislý ľad)|ľadovce]]. Napríklad v Severnej a Južnej Amerike či v južnej Afrike rozdrvili ľadovcové splazy horninu na íl až piesok, či jemný štrk alebo na [[okrúhliak]]y, z ktorých vznikali akumulácie materiálu&nbsp;–&nbsp;[[Moréna|morény]].

=== Vznikajú prvé kontinenty ===
Na začiatku predkambria pokryla žeravotekutý zemský plášť stuhnutá zemská kôra, ktorá však nebola stabilná. Miestami poklesla, pričom v zemskej kôre vznikali depresie, ktoré označujeme ako [[Geosynklinála|geosynkilály]]. Iné oblasti sa vplyvom síl vznikajúcich pohybom hustej kvapaliny vrásnili a dvíhali&nbsp;–&nbsp;zemská kôra vytvárala [[Vrasové pohorie|vrasové pohoria]]. Tieto procesy nazývame tektogenéza (lat. ''tegere'' = kryť, pokrývať, gr. ''genesis'' = vznik, vývoj) alebo [[diastrofizmus]] (staršie pomenovanie).

Vznikajúce panvy a vrasové pohoria sa v plytkých častiach zemskej kôry trhali a drobili, pričom tekutý materiál zemského plášťa prenikla na týchto miestach na povrch a jeho tuhnutím opäť vznikla nová kôra. V oblastiach vrasových pohorí sa sformovali relatívne stabilné kryhy, ktoré tvorili jadrá neskorších kontinentov. ďalšími horotvornými pohybmi sa k nim ukladali nové pevné vrstvy. Tieto kontinentálne kryhy alebo štíty sa nazývajú [[kratogén]]y. Z mnohých kratogénov vzniknutých v predkambriu môžeme podľa zachovaných zvyškov skúmať Kanadský štít, známy aj ako [[Laurentia (kontinent)|Laurentia]], Baltsko-rusky štít, nazývaný aj [[Fennosarmatia]], rozprestierajúci sa takmer na celú Škandináviu a siahajúci až po [[Ural]], štít [[Angara]] na východnej [[Sibír]]i, štít [[Sinia]] v Číne. Na južnej pologuli je to obrovský štít [[Gondwana]], ktorý sa skladal z neskorších kontinentov a subkontinentov Južnej Ameriky, Afriky, Austrálie a Antarktídy.

== Charakteristika ==
Obdobie predkambria sa často označuje aj ako kryptozoikum, „obdobie skrytého života organizmov”. Skutočnosť, že na začiatku [[paleozoikum|prvohôr]] bol živočíšny svet už široko rozvinutý, viedla k záveru, že život na Zemi vznikol už predtým. Starší názor, že predkambrium bolo obdobím bez života (odtiaľ niekdajšie označenie azoikum, čo značí bez života), sa ukázal nesprávnym.

[[Súbor:The Earth seen from Apollo 17.jpg|thumb|Dnešný obraz Zeme asi po 4,7 miliárd rokov od jej vzniku ako planéty]]
Pred približne štyrmi miliardami rokov sa začala vytvárať štruktúra jednotlivých obalov Zeme. Zemská kôra postupne tuhla a odovzdávala väčšinu plynov do prvotnej atmosféry. Prebiehali mohutné [[Sopečná činnosť|sopečné výbuchy]], z trhlín v zemskej kôre sa vylievali prúdy žeravej [[láva|lávy]]. Horúcu krehkú zemskú kôru bombardovalo množstvo [[meteorit]]ov. V atmosfére nebol [[kyslík]] a na povrch dopadalo smrtiace [[ultrafialové žiarenie]]. Zemský povrch bol preto zatiaľ neobývateľný.

=== Geologický vývoj ===
Zhruba od začiatku [[archaikum|archaika]] od [[Mezoarchaikum|stredného archaika]] začal povrch Zeme chladnúť. Prvé horniny [[rula|ruly]] a [[gabro|gabrá]], ktoré sa zachovali do dnešných čias v nepremenenej forme sú však staršie. Pochádzajú z [[Hadaikum|hadaika]] a majú vek asi 4,03 – 3,95 miliardy rokov. [[Zemská kôra]] v podobe ako ju poznáme dnes sa začala formovať vo období medzi stredným archaikom a [[Neoarchaikum|vrchným archaikom]]. Vznikli prvé kratogény ([[štít (geológia)|štíty]] a [[tabuľa (geológia)|tabule]] alebo [[platforma (geológia)|platformy]]) – pevné časti kontinentálnej zemskej kôry a ukončila sa i diferenciácia oceánskej kôry.

==== Paleogeografia ====
Najväčším celkom súše tej doby bol [[kanadský štít]], ktorý zahŕňal veľkú časť dnešnej [[Kanada|Kanady]], polostrov Labrador, [[Grónsko]] a dnes oddelené súostrovie [[Hebridy|Hebríd]] v severnom [[Škótsko|Škótsku]]. Kanadský štít spolu so [[Severoamerická platforma|severoamerickou platformou]] dnes prevažnú časť [[Severoamerická platňa|severoamerickej tektonickej platne]]. Druhým významným celkom bol [[baltský štít]] niekedy tiež označovaný fennoskandia, ktorý tvorí dnešné územie [[Švédsko|Švédska]] a [[Fínsko|Fínska]] a polostrov [[Kola (polostrov)|Kola]]. Spolu s [[ukrajinský štít|ukrajinským štítom]] (tzv. kataraichom), [[ruská tabuľa|ruskou tabuľou]] a enklávami hercýnskych pohorí, ako je [[armorický masív]] ([[Normandia]] a [[Bretagne]]) a [[český masív]], tvorí najstaršie časti dnešnej Európy.<ref name="Mišík, M., Chlupáč, I., Cicha, I.">Mišík, M., Chlupáč, I., Cicha, I., 1984. Historická a stratigrafická geológia. Bratislava, 541 s.</ref>

Rozľahlé územia zaberá tiež [[africký štít]], ktorý vznikol zrážkou viacerých menších platní počas tzv. [[panafrická orogenéza|panafrickej orogenézy]]. [[Východosibírska platforma]], tvorila najväčšiu časť dnešnej [[Sibír]]i. [[Čínsky štít]] sa skladá z viacerých menších celkov spojených hercýnskymi pohoriami. Proterozoické horniny možno nájsť aj v [[indický štít|indickom štíte]], budujúcom základ územia dnešnej Indie. Juhoamerický štít, tvoriaci východnú časť [[Juhoamerická platňa|juhoamerickej platne]] je budovaný viacerými menšími celkami, [[guyanský štít|guyanským]], [[brazílsky štít|brazílskym]] a [[patagónsky štít|pagagónskym štítom]], ktoré sú rozdelené argentínskou a amazonskou panvou.<ref name="Mišík, M., Chlupáč, I., Cicha, I."/>

V [[austrálsky štít|austrálskom štíte]] sa okrem starých formácií nachádza aj [[súbor Adelaide]], v ktorom sa nachádza významné nálezisko najstarší [[fosília|makrofosílií]] [[ediakar]]a. Posledný, [[antarktický štít]], je z väčšej časti pokrytý ľadom.<ref name="Mišík, M., Chlupáč, I., Cicha, I."/>

=== Klíma ===
Koncom prekambria (pred približne 850 – 600 milión rokmi) došlo ku sérii obrovských zaľadnení, ktoré pokrývali takmer celú (ak nie úplne celú) Zem. Stopy vtedajšieho zaľadnenia našli [[geológ]]ovia aj v horninách, ktoré sa tvorili v oblastiach, ktoré sa vtedy nachádzali blízko rovníka. Tieto údaje viedli k vytvoreniu teórie prekambrického zaľadnenia ([[Varangersko-sturtské zaľadnenie]]) nazývanej „[[Zem, snehová guľa]]“ (angl. Snowball Earth). Teória tiež vysvetľuje, že rýchly rozvoj života na prelome prekambria a prvohôr (tvz. „[[kambrická explózia]]“) súvisel s ústupom zaľadnenia. Po ťažkom prežívaní organizmov v chladných podmienkach sa po oteplení začali organizmy rýchlo vyvíjať a zapĺňať nové [[Ekologická nika|ekologické niky]] (v ktorých bola konkurencia zo začiatku menšia). Zlepšené podmienky tiež prispeli ku vzniku komplexných mnohobunkových organizmov.

=== Vznik a vývoj života ===
Asi pred 3,8 miliardami rokov vznikol v bezkyslíkovom prostredí prvý život na Zemi – bezjadrové jednobunkové organizmy. Podmienky na zachovanie [[Fosília|skamenelých pozostatkov]] týchto prvých primitívnych organizmov boli veľmi nepriaznivé. Väčšina starých hornín bola v neskorších obdobiach [[Metamorfóza (geológia)|premenená]], prípadne [[Zvetrávanie|zvetrala]], takže sa zvyšky vtedajších organizmov zničili. V juhozápadnom [[Grónsko|Grónsku]] sa napriek tomu našli horniny 3,8 miliárd rokov staré a obsahujúce skameneliny týchto prvotných organizmov. Z obdobia pred 3,6 miliardami rokov sú z [[Austrália (štát)|Austrálie]] známe prvé fosílne mikroorganizmy, v ktorých už možno prebiehala fotosyntéza. V horninách juhoafrického pohoria [[Makhonjwa]] (=Barberton Greenstone Belt) objavili zvyšky skamenených organizmov starých 3,4 miliardy rokov – guľovité kremičitanovovápenaté telieska veľkosti 0,5 – {{mm|5|m}}, ktoré taxonomicky tvoria rod [[Ramsaysphaera]]. Mali organickú vnútornú štruktúru podobnú priestorovým mriežkam. Živili sa pravdepodobne [[Heterotrofia|heterotrofným]] spôsobom, pričom boli odkázané na organickú potravu. Vytvárali veľké slizovité kolónie v plytkých vodách. Ich skameneliny jednoznačne dokazujú rast a delenie, teda spôsob rozmnožovania týchto organizmov. Vložky kalcitu a kremeňa sa vysvetľujú ako odpad ich primitívnej látkovej premeny. Organizmy spred 3,3 miliárd rokov sa našli aj vo vrstvách železných rúd z okolia [[Odesa|Odesy]] na [[Ukrajina|Ukrajine]]. V už spomínanom pohorí Makhonjwa na juhu Afriky sa v súbore hornín Fig Tree našli mikroorganizmy spred 3,2 miliárd rokov. Majú tyčinkovitý tvar a štruktúru podobnú baktériám, preto sa označujú ako [[eobaktérie]] (t.j. rod Eobacterium). Na tom istom mieste (čiže Fig Tree, 3,2 miliárd rokov) sa našli aj organizmy príbuzné [[riasa]]m označované ako [[archeosféroidy]] (t.j. rod Archaeosphaeroides). Spomínané nálezy z Fig Tree sú však sporné. V [[Minnesota|Minnesote]] (USA) sa zachovali 3 miliardy rokov staré horniny so zvyškami prvých [[Fotosyntéza|fotosynteticky]] aktívnych mikroorganizmov.

Medzi najstaršie skameneliny fotosyntetizujúcich organizmov patria [[Stromatolit]]y, ich vek sa odhaduje na 3,5 až 2,8 miliárd rokov. Tieto zvláštne útvary sú tvorené množstvom vrstiev z vápenca, medzi ktorými sú tenké organické vrstvy. Drobné čiastočky vápenca sa zachytávajú na lepkavom slize, ktorý vytvárajú organizmy pripomínajúce veľmi jednoduché [[sinica|sinice]]. Stromatolity majú guľovitý alebo bochníkovitý tvar a môžu dosahovať veľkosť až niekoľko metrov. Vyskytujú sa v živej podobe dodnes. Darí sa im v plytkých a teplých vodách rovnako ako v minulosti.

Pred 2,5 miliardami rokov sa atmosféra natoľko ochladila, že po prvý raz klesli teploty pod bod mrazu, čo umožnilo tvorbu [[ľad]]u. Atmosféra bola však ešte buď bez kyslíka, alebo na kyslík iba veľmi chudobná. Na celej Zemi sa vytvárali veľké, plytké okrajové moria, v ktorých prebiehal búrlivý vývoj [[Cyanobacteria|cyanobaktérií]] (siníc), jednoduchých mikroorganizmov, ktoré pri asimilácií uvoľňujú kyslík. V dôsledku zvyšujúcej sa tvorby ozónu vo vyšších vrstvách atmosféry sa postupne budovala ochrana pred životunebezpečným ultrafialovým žiarením Slnka. Hustota a tlak v atmosfére zodpovedali dnešným pomerom. Chemické zloženie sa však líšilo od dnešného. Obsah [[kyslík]]a v ovzduší predstavoval iba asi 1% dnešnej hodnoty, zato kysličníka uhličitého bolo oveľa viac.

Pred 1,5 miliardami rokov sa vyvinuli prvé [[Eukaryoty|eukaryotické organizmy]], ktorých [[Bunka|bunky]] majú [[Bunkové jadro|jadro]] oddelené od [[cytoplazma|cytoplazmy]] [[Membrána|membránou]]. Tým sa líšia od vývojovo starších [[Prokaryoty|prokaryotických organizmov]], ku ktorým patria sinice a baktérie, ktorých jadro nie je oddelené od cytoplazmy membránou. Predstavujú teda vyšší stupeň organizácie bunky. Spočiatku sú to len jednobunkové organizmy, ale stavba ich bunky je základom všetkých mnohobunkových organizmov.
[[Súbor:Charnia Spun.jpg|náhľad|vpravo|''[[Charnia masoni]]'', pravdepodobne predchodca koralov, zatiaľ ešte bez pevnej schránky]]
Asi pred miliardou rokov pôvodne vysoký obsah oxidu uhličitého v atmosfére poklesol približne na dnešnú úroveň. Na viacerých miestach Zeme sa objavili kremité ihlice. Patrili pravdepodobne prvým zástupcom kmeňa [[Hubky|hubiek]] (''Porifera''). V horninách južnej Austrálie sa našlo veľa rozličných druhov mikroorganizmov starých asi 900 miliónov rokov. Mnohé z nich mali už pravé [[bunkové jadro]]. Pred 800 miliónmi rokov sa vyvíjali prvé jednoduché [[pŕhlivce]] (''Cnidaria''). Najstaršie odtlačky pochádzajú z oblastí Severnej Ameriky. V porovnaní s hubkami sú aj najjednoduchšie [[Medúzovce|medúzy]] podstatne vyššie vyvinuté organizmy. Majú už tráviacu dutinu a niekoľko skupín buniek špecializovaných na určité funkcie, teda už pravé orgány. Hubky na rozdiel od pŕhlivcov nemajú ani telové orgány, ani tkanivové a nervové bunky a organizácia ich tela je na bunkovej úrovni.

[[Pŕhlivce]] (''Cnidaria''), tak ako [[koraly]], patria ku kmeňu [[Mechúrniky|mechúrnikov]] (''Coelenterata''). Ich charakteristickým znakom boli zvláštne [[pŕhlivé bunky]], ktoré mali rozložené po celom tele. Používali ich nielen na obranu, ale aj na usmrtenie koristi. Pŕhlivce žili pod morskou hladinou buď jednotlivo, alebo vytvárali kolónie. Rozmnožovali sa nepohlavne (pučaním) alebo pohlavne. Dochádzalo k striedaniu dvoch foriem: prisadnuto žijúcich polypov a voľne plávajúcich medúz. Niektoré skupiny pŕhlivcov mali jednu z foriem vyvinutú silnejšie, pri iných mohla niektorá forma chýbať. Doteraz poznáme iba odtlačky medúz primitívnych pŕhlivcov, ktoré žili už v prekambriu. Mali kotúčový tvar a pripomínali dáždnik. Nálezy boli zaradené do rodu ''[[Brooksella]]'', triedy ''[[Protomedusae]]'' (pramedúzy).

Skameneliny prvých mnohobunkových živočíchov sa našli v 600 až 700 miliónov rokov starých horninách z [[Ediakarium|ediakara]] v Austrálii. Zachovali sa tu odtlačky ich mäkkých tiel. Tieto skamenené stopy nám pripomínajú mechúrniky, článkonožce a červy. Rody ''[[Spriggina]]'' a ''[[Dickinsonia]]'' sa ponášali na [[obrúčkavce]].

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Zdroj ==
* Kronika Zeme, z nemeckého originálu Die Chronik der Erde, Felix R. Paturi, Dr. Michael Herholz, prof. Dr. Friedrich Straus (koncepcia slovenského vydania - Karol Biermann, František Hanus), Fortuna Print, spol. s.r.o., Bratislava 1996, ISBN 80-7153-114-6

== Pozri aj ==
* [[Chronostratigrafická tabuľka]]

== Iné projekty ==
{{Projekt|commons=Category:Precambrian|štítok=prekambrium}}

[[Kategória:Prekambrium| ]]

Zhrnutie úprav:

Uložením stránky neodvolateľne súhlasíte s uvoľnením svojho príspevku za podmienok Creative Commons Attribution-ShareAlike License 4.0 a GFDL. Súhlasíte, že používatelia tohto obsahu vás musia uviesť ako autora a to minimálne hyperodkazom alebo URL na článok do ktorého prispievate. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Zrušiť Ako upravovať stránku (otvorí v novom okne)

· • „“ '''' '''''' '''''''''' | ° ± ≠ ≈ ≤ ≥ <> [] [[]] {{}} »« – ½ € ² ³ † × # ← → ↔ ⇒ … ‰
á ä č ď é ë ě í ĺ ľ ň ó ô ö ő ŕ ř š ť ú ü ů ű ý ž Á Ä Č Ď É Ë Ě Í Ĺ Ľ Ň Ó Ô Ö Ő Ŕ Ř Š Ť Ú Ü Ů Ű Ý Ž

~~~~ •  • <ref></ref> • <references /> • <gallery></gallery> • [[Kategória:]] • #REDIRECT [[]] • {{DEFAULTSORT:}} • {{Autoritné údaje}} •
{{Referencie}} • {{Projekt|}} • {{Na zmazanie}} • {{ZL|}} • {{Na úpravu}} • {{Na rozšírenie}} • {{Pracuje sa}} • {{Preklad}}

Výhonky: {{Výhonok}} • {{Architektonický výhonok}} • {{Astronomický výhonok}} • {{Biografický výhonok}} • {{Dejepisný výhonok}} • {{Filmový výhonok}} • {{Filozofický výhonok}} • {{Futbalový výhonok}} • {{Fyzikálny výhonok}} • {{Geografický výhonok}} • {{Hokejový výhonok}} • {{Hudobný výhonok}} • {{Chemický výhonok}} • {{Literárny výhonok}} • {{Matematický výhonok}} • {{Medicínsky výhonok}} • {{Počítačový výhonok}} • {{Politický výhonok}} • {{Právny výhonok}} • {{Slovenský výhonok}} • {{Športový výhonok}} • {{Technický výhonok}}

Entity Wikidata použité na tejto stránke

Prekambrium: Odkaz na stránku, Názov, Popisek: sk

Šablóny použité na tejto stránke:

Šablóna:Geologické obdobia (upraviť)
Šablóna:Iné významy (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Mm (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Portál (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Portál/Riadok (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Projekt (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Projekt/box (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Projekt/odkaz (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Projekt/param (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Referencie (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Modul:Wikiúdaje (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)

Táto stránka patrí do 3 skrytých kategórií:

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/wiki/Predkambrium“

@@ Riadok 26: / Riadok 26: @@
 Stav a tvárnosť pevnej Zeme v predkambriu určovali tektonické sily pochádzajúce z pohybov zemskej kôry a procesy mechanického, čiastočne aj chemického [[zvetrávanie|zvetrávania]]. Tam, kde sa zemská kôra trhala, vznikali ochladením vytekajúcej žeravej [[magma|magmy]] (láva) mohutné horninové masívy&nbsp;–&nbsp;[[Magmatická hornina|magmatické horniny]] ([[vulkanit]]y). Súčasne s nimi však vznikali horniny aj usadzovaním. Tieto rané [[sediment]]y obsahovali predovšetkým železné rudy ([[magnetit]]), [[Skupina pyroxénu|pyroxény]] (gr. ''pyros'' = oheň a ''xenos'' = cudzí) a [[bazalt]]. To dokazuje, že vznikli usadzovaním zvetraných magmatických hornín. Spolu s nimi sa chemickými procesmi tvorili aj kremité sedimenty. Neskôr sa vyskytli [[droba|droby]]&nbsp;–&nbsp;tmavosivé pieskovcové uloženiny, zložené prevažne z [[kremeň]]a, [[Živec|živcov]] a z úlomkov iných nestabilných hornín spojených [[íl]]ovitou zložkou.
-Vulkanické a [[Sedimentárna hornina|sedimentárne horniny]] sa ako súčasť zemskej kôry v pri orogenéze mohli dostať do podmienok s vysokým tlakom a teplotou, čo spôsobilo zmeny ich kryštalickej stavby. Tento proces nazývame [[metamorfóza]], alebo premena hornín. Jej produktom sú [[Premenená hornina|metamorfované horniny]]&nbsp;–&nbsp;metamorfity, označované aj ako [[kryštalická bridlica|kryštalické bridlice]]. Metamorfity vznikali aj vtedy, keď žeravá magma prenikala tenkou zemskou kôrou a svojou vysokou teplotou menila horniny okolo seba. V tomto prípade hovoríme o [[Kontaktná metamorfóza|kontaktnej metamorfóze]]. Ak magma tuhla vo veľkých hĺbkach zemskej kôry (za vysokého tlaku), vznikli [[Hlbinná hornina|hlbinné horniny]] alebo [[plutonit]]y. Sú to horniny, ktoré mali dostatok času na kryštalizáciu a majú preto pomerne veľké kryštály (do niekoľkých cm). V predkambriu vznikli mnohé [[granit]]y (lat. ''granum'' = zrno) čiže [[žula|žuly]]. Mladá zemská kôra sa teda skladala z vulkanitov, plutonitov, sedimentov a z metamorfovaných hornín.
+Vulkanické a [[Sedimentárna hornina|sedimentárne horniny]] sa ako súčasť zemskej kôry v pri orogenéze mohli dostať do podmienok s vysokým tlakom a teplotou, čo spôsobi lozmeny ich kryštalickej stavby. Tento proces nazývame [[metamorfóza]], alebo premena hornín. Jej produktom sú [[Premenená hornina|metamorfované horniny]]&nbsp;–&nbsp;metamorfity, označované aj ako [[kryštalická bridlica|kryštalické bridlice]]. Metamorfity vznikali aj vtedy, keď žeravá magma prenikala tenkou zemskou kôrou a svojou vysokou teplotou menila horniny okolo seba. V tomto prípade hovoríme o [[Kontaktná metamorfóza|kontaktnej metamorfóze]]. Ak magma tuhla vo veľkých hĺbkach zemskej kôry (za vysokého tlaku), vznikli [[Hlbinná hornina|hlbinné horniny]] alebo [[plutonit]]y. Sú to horniny, ktoré mali dostatok času na kryštalizáciu a majú preto pomerne veľké kryštály (do niekoľkých cm). V predkambriu vznikli mnohé [[granit]]y (lat. ''granum'' = zrno) čiže [[žula|žuly]]. Mladá zemská kôra sa teda skladala z vulkanitov, plutonitov, sedimentov a z metamorfovaných hornín.
 [[Atmosféra]] obsahovala vysoký podiel [[Kyselina uhličitá|kyseliny uhličitej]], preto bola voči pôvodným horninám veľmi agresívna. Množstvá produktov jej pôsobenia, často rozpustných vo vode, odnášali vodné toky do morí. Tam neutralizovali rozpustené kyseliny, dôsledok vulkanizmu z druhej polovice archaika. Tak sa moria stali veľkými zbernými panvami roztokov [[chlorid]]ov.