Joachim Peiper

Narodil sa 30. januára 1915 v rodine pruského dôstojníka, ktorý počas prvej svetovej vojny bojoval v Afrike. V roku 1933 sa dostal do Hitlerjugend a o rok neskôr vstúpil do Waffen SS. V roku 1936 nastúpil na dôstojnícky výcvik a po jeho ukončení sa stal dôstojníkom SS. V rokoch 1938 - 1941 slúžil ako Himmlerov adjutant. V tejto funkcii po vpáde nacistov do Sovietskeho zväzu Himmlerovi pravidelne podával hlásenia o činnosti jednotiek Einsatzgruppen. Koncom roku 1941 bol prevelený k jednotke Leibstandarte SS Adolf Hitler. Stal sa veliteľom jej 11. roty. Účastnil sa bojov pri Mariupoli a Rostove nad Donom. Jeho jednotka utrpela v bojoch aj v dôsledku jeho agresívnej taktiky vysoké straty. Podieľal sa na fyzickej likvidácii sovietskych zajatcov, ktorých jeho vojaci v bojoch zajali.

Po stiahnutí jednotky z frontu na doplnenie a reorganizáciu v máji 1943 do Francúzska bol poverený vedením 3. práporu. 30. januára 1943 bol povýšený do hodnosti SS-Obersturmbannführer. Jednotka bola následne nasadené na likvidáciu sovietskeho prielomu pri Charkove, ktorý sa po bitke pri Stalingrade sovietom podarilo vytvoriť. Úspešne viedol protiútok svojho práporu, ktorým sa podarilo vyslobodiť obkľúčenú 320. pechotnú divíziu. Počas bojových operácií v Charkovskej oblasti jednotka pod jeho vedením vypálila niekoľko sovietskych obcí a vyvraždila ich obyvateľov. 9. marca 1943 bol vyznamenaný Rytierskym krížom. V máji 1943 bol za svoje úspechy vyznamenaný Nemeckým krížom v zlate. V týchto bojoch si vybudoval dobrú povesť ako vojak a dôstojník. Neskôr sa zúčastnil bojov v Kurskom oblúku. Po nemeckých neúspechoch bola divízia SS Leibstandarte Adolf Hitler stiahnutá na Sicíliu aby vzdorovala Spojeneckému vylodeniu. V tejto oblasti bol zodpovedný za vraždu asi 20 civilistov v talianskej dedine Boves.

Na jeseň bola jeho jednotka opäť presunutá na východný front, kde bojval v oblasti Žitomiru.

V lete 1944 bola divízia stiahnutá do Francúzska. Počas spojeneckého vylodenia sa však nervovo zrútil a bol hospitalizovaný, oficiálne v dôsledku žltačky. V čase Ardenskej ofenzívy mal hodnosť podplukovníka a bol poverený vedením hlavného útoku ofenzívy. Velil údernej jednotke, ktorá sa stala nechválne známa práve pod jeho menom - Kampfgruppe Peiper. Podarilo sa mu uskutočniť najrýchlejší postup zo všetkých zúčastnených jednotiek, keď za 72 hodín postúpil o 100 km. Napriek tomu sa nevyhol obkľúčeniu, pričom jeho jednotka prišla o všetku ťažkú výzbroj a stratila vyše tri štvrtiny mužov.

Po kapitulácii Nemecka bol zajatý a súdený v Dachau. Prijal plnú zodpovednosť za svoje činy, vrátane Malmédskeho masakru. Napriek tomu nebol odsúdený na smrť a z väzenia ho prepustili v roku 1956. Bol tiež obžalovaný z vojnových zločinov spáchaných v Taliansku.

Zahynul 13. júla 1976 pri požiari svojho domu vo Francúzsku. Išlo o podpaľačský útok zápalnými fľašami. K útoku sa nikto neprihlásil a ani oficiálne vyšetrovanie nezistilo, kto bol vinníkom. Predpokladá sa, že bol uskutočnený francúzskymi odbojármi z 2. svetovej vojny, ktorí sa nechceli zmieriť s jeho prepustením na slobodu.

• Ailsby, Christopher: Waffen SS - nepublikované fotografie 1923-1945. Ottovo nakladatelství s.r.o, 2000, Praha. ISBN 80-7181-435-0
• Sutherland, Jon & Canwell, Diane: World War II, a source book. Flame tree publishing, 2003. ISBN 1-904041-45-0

•   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Joachim Peiper