Venuša (soška)

Venuša je mladopaleolitická soška zobrazujúca (spravidla nahú) ženskú postavu so zvýraznenými niektorými pohlavnými znakmi a zvyčajne so zanedbanými črtami tváre/hlavy a nôh. Najviac ich spadá do aurignacienu a gravettienu, objavené boli od Španielska po Sibír. Sošky sú vytvorené z kameňa, pálenej hliny, kostí, parohov či mamutoviny.

Ako pri väčšine pravekých kultúrnych artefaktov nie je zmysel existencie týchto figúrok známy. Archeológovia väčšinou iba špekulujú, že by mohli byť emblémami bezpečnosti, úspechu, ikonami plodnosti, pornografickými predstavami, či len priamou prezentáciou veľkého božstva, kultu materstva či iných rozličných miestnych modiel. Zjavná obezita figúrok naznačuje, že v období ich tvorby (keď dominoval lov a neexistoval chov hospodárskych zvierat, či poľnohospodárstvo, a človek tak nemal plynulo zabezpečenú potravu) bola obezita jedným z kritérií na prezentáciu túžby po hojnosti a bezpečí. Mohla tiež znamenať túžbu po tehotenstve a potomkoch.

Prvá venuša sa našla v roku 1894 pri Brassempouy.

Zo Slovenska je známa Moravianska venuša. Z Česka je známa najmä Věstonická venuša, ale aj nálezy iných plastík z pálenej hliny zo susedného Pavlova a Předmostí u Přerova, ďalej Landecká (Petřkovická) venuša, či soška venuše z Vedrovíc pri Moravskom Krumlove. Za jednu z najdokonalejších sošiek z obdobia paleolitu sa považuje Willendorfská venuša z Rakúska. Vo francúzskom Lespuque bola objavená venuša vyrobená z kla mamuta. Nálezy podobných figúrok staršej doby kamennej sa vyskytli aj v iných krajinách, ako je Španielsko, Belgicko, Nemecko, Taliansko, Ukrajina či Rusko.

Zoznam hlavných pravekých venúš:

• Venuša z Lespugue (mamutovina, okolo 27 000 rokov stará)
• Věstonická venuša (keramika od 25 000 do 29 000 rokov stará)
• Willendorfská venuša (vápenec, okolo 24 000 až 26 000 rokov stará)
• Moravianska venuša (mamutovina, okolo 22 800 rokov stará)
• Landecká venuša (hematit, okolo 23 000 rokov stará)
• Venuša z Brassempouy (mamutovina, okolo 22 000 rokov stará)
• Venuša z Lausselu (vápencový reliéf, okolo 20 000 rokov stará)
• Hrádocká Venuša - neolitická soška Venuše, z Nitrianskeho Hrádku (keramika 3500-5000 rokov stará)