The Orb

Vďaka ich produkcii extatických zvukov sa okolo skupiny Orb vytvoril kult, ktorý bol obdivovaný vymetačmi klubov, ktorých hlavným spúšťačom boli drogové zážitky.^[1] The Orb si udržiavali svoju povesť s ich spájaním pocitov drogových psychedélií a vplyvom predstáv atmosféry science fiction a, nesporne, boli zaujímavými aj neustálymi obmenami v zostave, ktoré začali odchodom Cautyho, či fluktuáciou ďalších členov, ako boli Kris Weston, Andy Falconer, Simon Phillips, Nick Burton a Andy Hughes. Jediným permanentným členom The Orb je Paterson, ktorý spolupracuje pod touto značkou so švajčiarsko-nemeckým producentom Thomasom Fehlmannom a, neskôr, s Martinom Gloverom z post-punkovej kapely Killing Joke a Timom Branom z kapely Dreadzone.^[2]

Alex Paterson často skladá hudobnú produkciu The Orb priamo na koncertoch, tým že manipuluje neautorizované zatemnené vzorky z diel iných autorov bez oficiálne prezentovanej spojitostí s ich originálmi. Tieto jeho praktiky sú predmetmi rôznych autorských sporov ako napríklad s Rickie Lee Jonesom.^[3] Na koncertoch v 90. rokoch sa využívali audio pásky, ktoré boli optimalizované pre priame mixovanie a samplovanie. Po postupnej zmene metód prezentácie sa The Orb okrem zvukových efektov zamerali na pestré svetelné show a psychedelickú imagináciu svojich vystúpení. Ich vizuálne intenzívne performancie provokovali kritikov aby ich začali prirovnávať ku kapele Pink Floyd.^[4]

Komerčný úspech a uznanie kritiky v Spojenom kráľovstve si The Orb získali začiatkom 90. rokov po tom, ako vydali albumy The Orb's Adventures Beyond The Ultraworld a U.F.Orb, z ktorých druhý sa v roku 1992 dostal na vrchol britkých rebríčkov hudobných albumov. Tento úspech ich vyprovokoval k neslávnemu vystúpenie v programe Top of the Pops,kde skupina predstavila svoj ​​nepredvídateľný štýl tým, že hrala šach a na pozadí tej hry znel ich singel „Blue Room“. V polovici 90. rokov boli albumy The Orb britskou kritikou vnímané rôzne, no pozitívny ohlas mali napríklad od amerického magazínu Rolling Stone. Na svojich nasledujúcich dvoch albumoch kapela experimentovala s vokalistami, no kritika tieto pokusy opísala ako nevýrazné a bez inšpirácie. Potom sa The Orb pod vplyvom Thomasa Fehlmanna preorientovali na štýl známy ako minimal techno a svoj nový materiál vydali u hudobného vydavateľstva Kompakt.

V októbri roku 2010 vydali cez hudobného vydavateľa Columbia Records The Orb dvojalbum Metallic Spheres, na ktorom nahral spev a sólovú gitaru líder kapely Pink Floyd, David Gilmour.^[5]

Ústredná osobnosť skupiny The Orb, Alex Paterson, na začiatku čerpal vplyvy, ktoré zahŕňajú osobnosti ako King Tubby, Alice Cooper, Prince, Kraftwerk, a T.Rex.^[6] Medzi nimi najviac vyzdvihuje kapelu Kraftwerk, ktorí podľa jeho názoru sú jednými z tvorcov, ktorí vytvorili základ princípov produkcie modernej tanečnej hudby.^[1] Počas mladosti bol v Brixtone Paterson spolu s Martinom Gloverom vystavený dosť obsiahlym dávkam hudby reggae napríklad od The Mighty Diamonds, The Abyssinians a Boba Marleya.^[1] Vplyv reggae je výraznejšie cítiť zo skladieb „Perpetual Dawn“ a ďalšej, ktorá pochádza z albumu U.F.Orb, piesne „Towers of Dub“. Prvé Petersonove kontakty s ambientnou hudbou začali niekedy v roku 1979, keď pôsobil ako roadie s kapelou Killing Joke. Kým bol so skupinou v Neuss, pod vplyvom LSD počúval album Music for Films od Briana Ena a videl v diaľke explóziu oceliarne v Porúrí, poznamenal, že takáto scéna sa dá skvelo použiť aj v hudbe.^[7] Okrem Krafwerku, mala na neho vplyv aj hudba kapely Cluster, či nemeckej formácie Can a skladateľa Karlheinza Stockhausena.^[8]

The Orb boli často označovaní za „Pink Floyd 90. rokov“,^[9] no Paterson hovorí, že jeho tvorba je skôr inšpirovaná experimentálnou elektronickou hudbou, ako progresívnym rockom 70. rokov.^[1] Poznamenal, že album kapely Pink Floyd Meddle bol pre neho veľmi veľkou inšpiráciou v 70. rokoch, v čase jeho detstva.^[10] Podoba Patersonovej tvorby s progresívnym psychedelickým rockom navádza zas kritiku k tomu, aby The Orb označovali za obnovovateľov hnutia hippie,^[11] na čo Paterson reaguje silným odmietaním a vyhlasovaním, že „v mladosti patril ku tej skupine punkerov, ktorá nenávidela hippies“.^[12]

Počas produkovania projektov Cydonia a Bicycles & Tricycles bola Patersonovou inšpiráciou tvorba v štýle drum and bass a trip hop, ktokú je možné počuť v skladbách „Ghostdancing“, „Thursday's Keeper“ a „Aftermath“.^[13] Najnovšou inšpiráciou pre The Orb sú nemeckí techno producenti akým je napríklad Triola, ktorý zas za svoju inšpiráciu považuje skoršiu tvorbu od The Orb.^[14] Paterson cituje hudbu od Kompakt ako svoju primárnu inšpiráciu a to najlepšie, čo sa dá počuť z modernej ambientnej hudby.^[15]

Dôležitou súčasťou tvorby The Orb je obraznosť.^[16] Viditeľné to je na ich koncertoch, na ktorých počas hrania na obrazovkách, či plátnach využívajú projekcie surrealistických obrazov. Sú nimi meniace sa tváre, futuristické obrazy miest a všadeprítomné záhadné odkazy.^[17] Ich umelecké performácie sú asociované s absurdnou symbolikou s obrázkami lietajúci svíň,^[13] ktoré majú prenesené aj vo svojich hudobných videoklipoch, ktoré sú priestorové žiarivo farebné montáže surreálnych obrázkov s astronautmi, mrakmi a neónovými delfínmi. Vďaka ich používaniu psychedelických obrazov a show, sú The Orb prirovnávaní s Pink Floyd, ktorí sa tiež vo svojich pódiových performáciách prezentujú imagináciami a projekciou filmových sekvencií.^[17] Paterson tiež rád cituje ako svoju primárnu inšpiráciu pre imaginácie svojich koncertov film Koyaanisqatsi od Godfreya Reggia a Philippa Glassa.^[18]

The Orb sú tiež známi svojimi originálnymi výtvarnými spracovaniami obalov hudobných albumov, ktoré sú harmonizované s tým, čo k nim prezentujú na koncertných pódiách. Ich prvé grafické návrhy obalov albumov ako Adventures Beyond the Ultraworld, U.F.Orb, či edícií ich sprievodných singlov, tvorilo známe grafické štúdio The Designers Republic.^[19] Na nasledujúcom albume s názvom Live 93 si The Orb urobili srandu z porovnávania s kapelou Pink Floyd tým, že naň vyobrazili letiacu ovcu ponad Battersea Power Station. Parodovali tým Thorgersonov populárny obal albumu Animals.^[20] Aj Paterson fušoval dizajnérom do ich práce tým, že navrhol obal projektu, ktorý vyšiel na nosiči s názvom Okie Dokie It's The Orb on Kompakt.^[21]

Veľmi dôležitým motívom nahrávok The Orb sú témy vesmíru a science fiction, ako aj návštevy mimozemských votrelcov, Kozmických letov a ovládanie myšlienok. Zahrňujú aj ich používanie samplov, ktoré pochádzajú zo serióznych zdrojov ako je napríklad NASA. Prenášajú ich aj do komediálnych klipov podobných snímke Sleeper od Woodyho Allena. Titul U.F.Orb výrazne vyjadruje fascináciu The Orb mimozemskými civilizáciami nielen názvom, ale aj svojimi bizardnými zvukovými slučkami.^[22]

• 1991 - The Orb's Adventures Beyond The Ultraworld
• 1992 - U.F.Orb
• 1994 - Pomme Fritz
• 1995 - Orbus Terrarum
• 1997 - Orblivion
• 2001 - Cydonia
• 2004 - Bicycles & Tricycles
• 2005 - Okie Dokie It's the Orb on Kompakt
• 2007 - The Dream
• 2009 - Baghdad Batteries (Orbsessions Volume III)
• 2010 - Metallic Spheres
• 2011 - C Batter C
• 2012 - The Orbserver in the Star House
• 2013 - More Tales from the Orbservatory
• 2015 - Moonbuilding 2703 AD
• 2016 - COW / Chill Out, World!
• 2018 - No Sounds Are Out of Bounds
• 2020 - Abolition of the Royal Familia
• 2023 - Prism

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku The Orb na anglickej Wikipédii.

•   Commons ponúka multimediálne súbory na tému The Orb