T-55

Tanky T-54/55 boli vyvinuté v 40. rokoch ako náhrada za zastarávajúce tanky T-34. Vývoj sa začal v Charkovskej konštrukčnej kancelárii O.O. Morozova v roku 1943, keď sa začali práce na vylepšenej verzii T-34M. Úsporou hmotnosti, lepším motorom a ďalšími zmenami mohli konštruktéri na nový podvozok inštalovať silnejší pancier. Nový tank bol označený T-44. Prvé tanky T-54 boli vyrobené v roku 1945 a v roku 1947 nahradili vo výrobe nástupcu tankov T-34, ktorým bol typ T-44. Tento však stále používal vežu tanku T-34/85, do ktorej nebolo možné inštalovať nový silnejší kanón, ktorý by podstatne prekonával nemecký 88 mm kanón tanku Tiger, či dlhý 75 mm kanón tanku Panther. Séria prototypov viedla k výrobe tanku T-54 so 100 mm kanónom D-10, rovnakým akým boli vyzbrojené samohybné delá SU-100.

V roku 1947 sa začala sériová výroba vo fabrike Uralvagonzavod (UVZ) v Nižnom Tagile. Od roku 1948 v Charkovskom závode na výrobu lokomotív V.O. Malyševa. Od roku 1951 začala modernizácia aj tohto nového typu. Bol inštalovaný lepší optický zameriavač, filtre paliva, oleja a vzduchu. Nový typ označený ako T-55 bol prvý tank schopný nasadenia v oblastiach zasiahnutých zbraňami hromadného ničenia. Stroj bol tiež vybavený automatickým protipožiarnym systémom. V roku 1958 začala výroba typu T-55 a prestavba T-54 na T-55. Výroba skončila až v roku 1981. Vzniklo mnoho variánt s rôznymi modifikáciami. V ZSSR bolo vyrobených okolo 50 tisíc kusov. Licenčne sa tank vyrábal aj v Česko-Slovensku, Poľsku, v Číne ako typ 59. Mnoho strojov bolo exportovaných do zahraničia.

V Česko-Slovensku bol tento tank v 70. rokoch modernizovaný a vybavený mikroprocesorovým systémom riadenia paľby Kladivo.

Následníkom tankov T-55 bol typ T-62 zo začiatku 60. rokov. T-62 využíval veľa komponentov svojho predchodcu.

Tanky T-54 a T-55 sa zúčastnili mnohých konfliktov a kríz hlavne počas studenej vojny. Na začiatku svojho nasadenia prekonával všetky nepriateľské konštrukcie. Najnebezpečnejší tank USA M48 Patton stroje T-55 prekonávali svojim pancierovaním aj palebnou silou. Použili ich sovietske sily a jednotky krajín Varšavskej zmluvy pri intervencii v Maďarsku roku 1956, ČSSR v roku 1968. Intenzívnych bojov sa tanky zúčastnili vo vojnách na Blízkom východe, vo Vietname, Afganistane a inde. Dodnes slúžia tieto tanky asi v 50 štátoch. Tisíce týchto tankov majú stále zakonzervované, a pripravené na opätovné uvedenie do prevádzky aj krajiny bývalého východného bloku.

Z výzbroje ČSĽA a teda aj na Slovensku boli tanky T-54 postupne sťahované od roku 1990. V rokoch 1992 - 1994 došlo podľa Zmluvy o konvenčných ozbrojených silách v Európe k ich likvidácii. Do súčasnosti sa na Slovensku zachovali len 2 kusy T-54M, ktoré sú v zbierkach Vojenského historického múzea v Piešťanoch^[2].

Tank má veľmi nízku siluetu, vďaka ktorej je menej zraniteľný a na bojisku je ťažšie spozorovateľný. Sila pancierovania sa pohybuje v rozmedzí 120 – 200 mm. Bez prípravy sa tank môže brodiť v hĺbke 1,4 m. Po krátkej príprave je schopný prekonať aj vodnú prekážku s hĺbkou 5,5 m. Nevýhodou je omedzený priestor pre posádku, vodič, strelec aj veliteľ sedia vo vozidle v rade za sebou. Prípadný zásah tak môže v momente vyradiť väčšinu posádky.

Po nasadení nového amerického tanku M60 a britského typu Centurion so 105 mm kanónom, ktoré dokázali preraziť pancier T-55 na vzdialenosť 2 km sovietska armáda začala T-55 nahradzovať modernizovaným typom T-62.

Stroje boli nasadené po úpravách ruskou aj ukrajinskou stranou počas vojny na Ukrajine.^[3]

•   Commons ponúka multimediálne súbory na tému T-55

• Štefan Bukovan: T-54 - prvý tank studenej vojny, Dostupné online; www.valka.cz, ISSN 1803-4306; (Vydané: 15.06.2011; Prístup: 26.04.2016)

• Hlavní takticko-technická data tankové a automobilové techniky ČSLA, Naše vojsko, Praha, 1978, s. 39 - 48