Nothing Special   »   [go: up one dir, main page]

Poltava (ukr. Полтава; rus. Полтава) je mesto na Ukrajine, dopravná križovatka, správne stredisko Poltavského rajónu a Poltavskej oblasti. Mesto leží na rieke Vorskla v severno-východnej časti krajiny. Má rozlohu 103 km² a 292 469 obyvateľov (2016). Križovatka na železničnej trati KyjevCharkov.[1]

Poltava
(Полтава)
mesto
vľavo hore: Regionálne múzeum, vpravo hore: Poltavský kláštor, v strede: Okrúhle námestie, vľavo dole: Biely altán, vpravo dole: Pamätník Maruse Čuraj
Vlajka
Erb
Oficiálny názov: Полтава – Poltava
Pôvod názvu: Po rieke Ltava
Štát Ukrajina Ukrajina
Oblasť Poltavská oblasť
Mestská rada Poltavská mestská rada
Rieka Vorskla
Nadmorská výška 156 m n. m.
Súradnice 49°35′22″S 34°33′05″V / 49,58944°S 34,55139°V / 49.58944; 34.55139
Rozloha 103,0 km² (10 300 ha)
Obyvateľstvo 292 469 (01.11.2016)
Hustota 2 839,5 obyv./km²
Založené 899
 - Prvá pís. zmienka 1174
Primátor Oleksandr Mamaj
Časové pásmo VEČ (UTC+2)
 - letný čas VELČ (UTC+3)
PSČ 36000—36499
Telefónna prevoľba +380-532(2)
Poloha mesta v rámci Ukrajiny
Poloha mesta v rámci Ukrajiny
Wikimedia Commons: Poltava
Webová stránka: rada-poltava.gov.ua
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Bolo založené koncom 9. storočia na rieke Ltava (teraz zaniknutá). 27. júna 1709 došlo pri meste k bitke medzi ruským vojskom Petra I. a švédskymi vojskami Karola XII., pri ktorej boli Švédi porazení.

Počas druhej svetovej vojny obsadili 18. septembra 1941 mesto Nemci. Počas okupácie nacisti zavraždili alebo deportovali okolo 18 000 obyvateľov mesta. Po priblížení frontu na jeseň 1943 Nemci mesto opevnili a tvrdo bránili. Ťažké boje si vyžiadali veľké obete na oboch stranách. Nemci z mesta ustúpili až v dôsledku hrozby obkľúčenia silami 5. gardovej a 53. armády, ktoré postupovali severne a južne od mesta.

V meste pôsobili N. V. Gogoľ a T. H. Ševčenko.

Osobnosti mesta

upraviť

Partnerské mestá

upraviť

Referencie

upraviť
  1. Bašovský, O. a kolektív: Malá zemepisná encyklopédia ZSSR. Obzor, Bratislava, 1977, s. 560 – 561.

Iné projekty

upraviť

Externé odkazy

upraviť