Pearl Jam

Kapela bola založená členmi skupiny Mother Love Bone (Ament, Gossard), ktorých spevák Andrew Wood zomrel v roku 1990 na predávkovanie heroínom. Spolu s gitaristom Mike McCready a bubeníkom Daveom Krusenom, vytvorili zopár demo nahrávok a už ostávalo len nájsť speváka. Tým sa stal surfér zo San Diega Eddie Vedder. Čoskoro vznikli základy prvých piesní Pearl Jam („Alive“, „Once“).

Ich debutový album Ten vyšiel v roku 1991 a bol obrovským úspechom skupiny. Nasledovali albumy Vs., Vitalogy... Pearl Jam sa tak zaradili spolu s kapelami ako Nirvana, Alice in Chains a Soundgarden do úspešnej grunge vlny 90. rokov, a ako jediná z kapiel tohto žánru fungujú bez prestávky dodnes a stále majú široký okruh poslucháčov.

Album Ten začala skupina nahrávať v marci 1991 v Seattli. Vyšiel 27. augusta 1991. Aj keď sa spočiatku predával pomaly, dodnes sa ho po celom svete predalo vyše 15 miliónov. Album obsahuje 11 skladieb (z toho je jedna koncertná verzia skladby „Alive“) a je doslova nabitý hitmi. Skladby „Alive“, „Even Flow“, „Jeremy“ a „Oceans“ vyšli aj ako single. Veľmi obľúbený je skladba „Black“, skupina sa ale rozhodla neurobiť z neho singel, pretože táto sklaba bola podľa nich "príliš osobná na to, aby sa to zničilo videom, alebo vydaním singlu". Námety piesní sú zväčša temné a vyjadrujú pocity ako úzkosť, samota, depresie... Text piesne „Alive“ je odrazom životnej udalosti Eddieho Veddera, keď sa ako teenager dozvedel, že jeho skutočný otec nie je ten, o kom si myslel.

V roku 1992 kapela vystupovala v MTV Unplugged.

Ďalší album skupiny, Vs., vyšiel 19. októbra 1993. Len počas prvého týždňa sa z neho predalo 950 378 nosičov. Najznámejšími skladbami tohto albumu sú „Go“, „Dissident“, „Daughter“, „Rearviewmirror“, „Animal“ a „Elderly Woman Behind The Counter In A Small Town“. Po masovom úspechu grunge štýlu, ktorý začal úspechom albumu Nevermind od Nirvany v roku 1991, sa hudobné spoločnosti snažili vyťažiť čo najviac. Z tohto obdobia je známy boj Pearl Jam proti predraženým lístkom na koncerty so sieťou Ticketmaster. Kapela na protest zrušila letné turné v roku 1994.

Tretí album Vitalogy vyšiel 6. decembra 1994 (na vinylovej platni o dva týždne skôr). Po dokončení tohto albumu skupinu opustil bubeník Dave Abbruzzese a nahradil ho Jack Irons. Medzi Abbruzzesem a ostatnými členmi kapely boli názorové nezhody, napr. Abbruzzese nesúhlasil s bojkotom Ticketmaster. Album v čiernom obale (knižke), Vitalogy, obsahoval 14 skladieb a mnohé z nich hovoria a ťarche slávy, ktorá už dlhší čas padala na kapelu. Druhá skladba z albumu, „Spin The Black Circle“, vyhrala v roku 1996 Grammy. Vitalogy tiež obsahuje známe skladby „Not For You“, „Corduroy“, „Immortality“ a „Better Man“. O piesni „Immortality“ prevládal všeobecný názor, že témou jej textu je smrť Kurta Cobaina, ale Eddie Vedder to poprel. Pearl Jam pokračovali v bojkote firmy Ticketmaster aj počas turné Vitalogy v roku 1995. Nehrávali na ich podujatiach a tak na dlhšiu dobu nekoncertovali v Amerike vôbec.

Nasledujúce albumy skupiny neboli až takým horúcim tovarom ako prvé tri. Album No Code vyšiel 27. augusta 1996. Pôvodný zvuk kapely sa zmenil, a aj keď sa album vyšplhal na prvé miesto v Billboard 200, udržal sa na ňom len dva týždne a rýchlo padol dole. Bol to zároveň ich posledný album, ktorý dosiahol túto pozíciu. Album je viac experimentálny, badať na ňom východné vplyvy, hovorené slovo a jemnú harmonickosť. No Code obsahuje single „Hail, Hail“, „Who You Are“, a „Off He Goes“. Pre pokračujúci bojkot Ticketmastra kapela koncertovala len veľmi málo na podporu tohto albumu, na konci roka 1996 sa vydali na európske turné.

Piaty album Yield vyšiel 3. februára 1998. Napriek tomu, že sa pri ňom vrátili k pôvodnému zvuku z obdobia Ten, stal sa prvým ich albumom, ktorý nedosiahol prvé miesto v Billboard. Najznámejšou skladbou albumu je „Given to Fly“, ďalšie známe sú „Wishlist“a „Do the Evolution“. Krátko po vydaní albumu, v júni 1998, odišiel z kapely bubeník Jack Irons. Nahradil ho bubeník Matt Cameron zo Soundgarden, ktorá v tom čase už ako kapela neexistovala.

Šiesty album Binaural uzrel svetlo sveta 16. mája 2000. Nachádzajú sa na ňom piesne vydané ako single „Nothing As It Seems“ a „Light Years“. Z albumu sa predalo len niečo vyše 700 000 nosičov. Po vydaní albumu nasledovalo turné, ktoré sa skončilo tragédiou na Roskilde festivale v Dánsku 30. júna 2000. Pre zvukové problémy sa dav asi 50 000 rozvášnených fanúšikov snažil natlačiť čo najviac dopredu. Po trištvrte hodine kapela hranie prerušila a Eddie Vedder vyzval masu aby ustúpila viac dozadu, ale už bolo neskoro. Na zablatenú zem od predchádzajúceho dažďa niektorí fanúšikovia spadli a 9 ľudí bolo udupaných alebo udusených na smrť, ďalších 30 skončilo v nemocnici. Zostávajúce dva koncerty Európskeho turné boli zrušené a kapela vážne zvažovala koniec svojho pôsobenia.

Po teroristických útokoch 11. septembra 2001 sa Eddie Vedder a Mike McCready spojili s Neilom Youngom, aby predstavili skladbu „Long Road“ na benefičnom koncerte 21. septembra 2001.

Nasledujúci album Riot Act vyšiel 12. novembra 2002. Albumu bol pre mnohých fanúšikov sklamaním a predalo sa ho len 500 000 nosičov. Hudobne je album viac experimentálny s prvkami folku. Skladba „Arc“ je poctou deviatim ľuďom, ktorí zomreli na festivale Roskilde. Na túto tragédiu odkazuje aj skladba „Love Boat Captain“, kde sa spieva "Lost 9 friends we'll never know... 2 years ago today (stratili sme 9 priateľov, ktorých sme nikdy nepoznali...2 roky dozadu). Keď kapela hráva túto skladbu na koncertoch, Vedder upravuje pasáž tak, aby časovo sedela s dobou tragédie (v roku 2006: "...6 years ago today").

V roku 2003 kapela opustila Epic Records. Prvý singel, ktorý bez nich vydali, bola skladba „Man of the Hour“ k filmu Big Fish od Tima Burtona, ktorá bola neskôr nominovaná na cenu Golden Globe.

V novembri 2003 vyšiel dvojalbum B-strán a rarít s názvom Lost Dogs a DVD z vystúpenia na Madison Sqare Garden v júli 2003 s názvom Live at the Garden. V roku 2004 vydala kapela koncertný album Live at Benaroya Hall a v tom istom roku prvýkrát povolili svoju skladbu v TV seriáli; úryvok z „Yellow Ledbetter“ bol použitý v poslednej epizóde seriálu Priatelia. 16. novembra 2004 vyšla kompilácia Rearviewmirror, kolekcia najväčších hitov z rokov 1991 až 2003.

Ďalší štúdiový album s názvom Pearl Jam vyšiel 2. mája 2006. Skladba „World Wide Suicide“, ktorá kritizuje vojnu v Iraku, sa vyšplhala na 1. miesto v Billboard Modern Rock Chart; to bolo prvýkrát od roku 1996, čo Pearl Jam dosiahli túto pozíciu. Po vydaní albumu nasledovalo turné po Severnej Amerike, Austrálii a aj Európe, kde nehrali už šesť rokov. Kapela bola headlinerom dvoch festivalov – Reading a Leeds napriek tomu, že sa po roskildskej tragédii rozhodli nehrať už na žiadnych. Eddie Vedder začal oba koncerty prosbou k publiku, aby brali na seba vzájomný ohľad.

• Jeff Ament – basová gitara (od 1990)
• Eddie Vedder – spev, gitara (od 1990)
• Stone Gossard – gitara (od 1990)
• Matt Cameron – bicie (od 1998)
• Mike McCready – gitara (od 1990)
• Boom Gaspar – klávesy (od 2002)

• Dave Krusen – bicie (1990 až 1991)
• Matt Chamberlain – bicie (1991)
• Dave Abbruzzese – bicie (1991 až 1994)
• Jack Irons – bicie (1994 až 1998)

• 1991 – Ten
• 1993 – Vs
• 1994 – Vitalogy
• 1996 – No Code
• 1997 – Yield
• 2000 – Binaural
• 2002 – Riot Act
• 2006 – Pearl Jam
• 2009 – Backspacer^[1]
• 2013 – Lightning Bolt
• 2020 – Gigaton
• 2024 – Dark Matter

• 1998 – Live On Two Legs
• 2004 – Live at Benaroya Hall
• 2006 – Live in NYC 12/31/92
• 2006 – Live at Easy Street
• 2007 – Live at the Gorge 05/06
• 2007 – Live at Lollapalooza 2007
• 2011 – Live on Ten Legs

• 2003 – Lost Dogs
• 2004 – Rearviewmirror: Greatest Hits 1991-2003

1. ↑ PEARL JAM ANNOUNCES NORTH AMERICAN TOUR DATES IN SUPPORT OF THEIR NEW STUDIO ALBUM, BACKSPACER [online]. pearljam.com, [cit. 2009-07-25]. Dostupné online.

•   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pearl Jam

• Oficiálna stránka skupiny