Ondrej Nepela

Nepela začal s krasokorčuľovaním ako sedemročný. Jeho trénerkou bola Hilda Múdra. Trénovala ho počas celej kariéry, ktorá trvala neuveriteľných 15 rokov. Pod jej vedením sa stal osemnásobným majstrom ČSSR, päťnásobným majstrom Európy, trojnásobným majstrom sveta a akademickým majstrom sveta. V roku 1972 na Olympijských hrách v Sappore získal zlatú medailu.

Nepela vynikal v krasokorčuľovaní najmä v povinných cvikoch. Voľné jazdy vedel tiež výborne odjazdiť, no jeho malým nedostatkom bola neschopnosť improvizácie na ľade.

Krasokorčuľovaniu obetoval celý život. Dlhé roky vstával skoro ráno, aby o šiestej hodine ráno už mohol byť na ľade. Potom nasledovala škola a zase tréning. Až do maturity chodil poctivo do školy a nemal žiadne výhody oproti ostatným spolužiakom. Študoval niekoľko semestrov na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Okrem krasokorčuľovania ho zaujímala jazda na koni.

Za svoje úspechy získal v roku 1971 ocenenie najlepší česko-slovenský športovec roka.

Po skončení športovej kariéry v roku 1973 účinkoval do roku 1986 ako profesionálny krasokorčuliar – sólista – v ľadovej revue Holiday on Ice. Získal aj trénerskú licenciu a trénoval v Nemecku. Medzi jeho zverencov patrila nemecká krasokorčuliarka Claudia Leistner, ktorá sa v roku 1989 stala majsterkou Európy.

Nepela zomrel vo veku 38 rokov. Lekárska správa z nemocnice v Mannheime uvádza ako príčinu úmrtia rakovinu lymfatických uzlín. Neskôr sa však začali objavovať informácie, že podľahol ťažkostiam spojenými s ochorením AIDS.^[1]

Nepela nebol nikdy ženatý a svoju pravú orientáciu údajne skrýval. Homosexualitu Nepelu potvrdil neskôr vo svojej knihe aj krasokorčuliar Toller Cranston, v ktorej opísal svoj milenecký vzťah s Nepelom.^[2]

21. decembra 2000 bol Nepela vyhlásený za najúspešnejšieho slovenského športovca 20. storočia. Cenu za neho prebrala v tom čase 74-ročná trénerka Hilda Múdra.

Zimný štadión v Bratislave nesie jeho meno. Na jeho počesť sa tu koná od roku 1993 medzinárodná krasokorčuliarska súťaž „Nepela Memorial“.

V roku 2019 bol uvedený do Svetovej krasokorčuliarskej Siene slávy vo World Figure Skating Hall of Fame vo World Figure Skating Museum v Colorado Springs, USA.

14. januára 2024 prezidentka Slovenskej republiky Zuzana Čaputová udelila Nepelovi Rad Ľudovíta Štúra I. triedy in memoriam za mimoriadne zásluhy o rozvoj Slovenskej republiky v oblasti športu.^[3]

Olympijské hry

• 1964 – 22. miesto
• 1968 – 8. miesto
• 1972 – 1. miesto

Majstrovstvá sveta

• 1964 – 17. miesto
• 1966 – 8. miesto
• 1969 – 2. miesto
• 1970 – 2. miesto
• 1971 – 1. miesto
• 1972 – 1. miesto
• 1973 – 1. miesto

Majstrovstvá Európy

• 1965 – 8. miesto
• 1966 – 3. miesto
• 1967 – 3. miesto
• 1968 – 3. miesto
• 1969 – 1. miesto
• 1970 – 1. miesto
• 1971 – 1. miesto
• 1972 – 1. miesto
• 1973 – 1. miesto

Majstrovstvá Československa

• 1965 – 1969: 1. miesto
• 1971 – 1973: 1. miesto

• Dokument 2008 Radosť zo života
• Alena Čisáriková, Roman Slušný, Peter Valo: Nezostalo po nich ticho - 12 osobností očami ich blízkych, Forza Music, 2009, ISBN 978-80-89359-12-7 (12 osobností: Jaro Filip, Stano Radič, Pavol Juráň, Elena Galanová, Ondrej Nepela, Vladimír Dzurilla, František Dibarbora, Ivan Krajíček, Zora Kolínska, Karol Duchoň, Vladislav Müller, Gustáv Valach)

•   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ondrej Nepela