Nezbudská Lúčka

Obec Nezbudská Lúčka leží na okraji pohoria Malá Fatra, s obcou Strečno na druhom brehu rieky Váh ju spája železničný most, most pre peších a kompa.

Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje.

Obec Nezbudská Lúčka sa spomína po prvýkrát v roku 1439 ako VAPENA LUCSKA a v roku 1511 ako POCCESSIA LWCHA. Vznik obce bol spätý s výrobou vápna na stavebné účely Starého hradu i Strečna, panských, cirkevných, neskôr i meštianskych murovaných objektov v blízkom i vzdialenejšom okolí. Preto sa v roku 1439 uvádza s prívlastkom Vápenná. Aj dnes je v chotári obce názov Za vápenye, kde sa pálilo vápno.

Archeologické nálezy dokázali stopy po osídlení človeka v obci už v mladšej dobe železnej – staršej rímskej dobe. V Nezbudskej Lúčke sa nachádzajú zvláštne výrobné objekty zo staršej doby rímskej pri starom ihrisku – zvyšky železnej trosky, prepálenej zeminy i črepy púchovskej kultúry.

Z obdobia slovanského osídlenia nie je v obci známy žiadny archeologický nález, ale je pravdepodobné, že Slovania sa v tomto priestore usadzovali od 8. – 9. storočia. Zo začiatku stredoveku pochádza pravdepodobne malé opevnenie. Z obdobia feudalizmu je známe, že v roku 1397 správca Starého hradu Peter Wangel dal na príkaz kráľa Žigmunda Pavlovi Bolešovi do dedičného richtárstva majetok Lúčku a Rozbehy (Rozbehom). Pavol Boleš okrem slobôd, aké poskytovalo žilinské právo, dostal aj ojedinelú fojtovskú výsadu – slobodne pltničiť na Váhu. Na základe uvedenej listiny sa nedá vysvetliť vznik a vývoj oboch osád pred ich spustením, ktoré sa spomína v roku 1397. Je však pravdepodobné, že Lúčka (Nezbudská) bola podhradskou dedinou Starého hradu už v prvej polovici 13. storočia. Roku 1439 kráľ Albrecht daroval svojej manželke Alžbete viaceré mestá a panstvá v Trenčianskej stolici. Medzi inými to boli strečnianske a starohradské panstvá, pod ktoré spadali aj Vápenná (Nezbudská) Lúčka a ostatné obce.

Pôvodná jednoradová cestná forma bola diktovaná ľavobrežnou líniou Váhu. Drevené domy boli orientované užšou stranou (priečelím) k ceste kopírujúcej breh Váhu. Domy niesli znaky bývania roľníckych rodín, pltníkov, želiarov a sociálne príbuzných skupín obyvateľstva. Obyvatelia sa venovali poľnohospodárstvu, práci s drevom a pltníctvu. Dominantou obce je Starý hrad.

Obec zasiahla 2. svetová vojna. V neďalekej Strečnianskej úžine sa viedli počas SNP prudké boje medzi povstaleckými jednotkami ustupujúcimi zo Žiliny a nemeckými okupačnými jednotkami. Ozbrojené stretnutie je známe ako bitka v Strečnianskej tiesňave.

•  
  Lom Nezbud, zatopený lom prírodného asfaltu
•  
  Zvonica
•  
  Obec zo severo-východu

•   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Nezbudská Lúčka

• Oficiálny web