Luise Rainerová

Narodila sa v Düsseldorfe do židovskej rodiny podnikateľa Heinricha Rainera a jeho ženy Emmy Koenigsbergerovej. Detstvo strávila v Düsseldorfe a vo Viedni, kde chodila do školy. Záľubu našla v tanci a v maľovaní. Vo veku šestnástich rokov predviedla svoj divadelný debut v umeleckej škole v Düsseldorfe. Prijala úlohu Wendly vo Wedekindovej hre Frühlings Erwachen, čím nahradila chorú herečku. Čoskoro na to dostala ponuku od Louisa Dumonta a Gustava Lindemanna, ktorí jej nakoniec dali angažmán v Dumontovom divadle. Tam začala pôsobiť od roku 1928. Hrávala v hrách od Ibsena (Peer Gynt), Shakespeara (Oko za oko), a tiež Pirandella (Šesť postáv hľadá autora). Keď sa rozhodla hosťovať v divadle Ha-Bima, jej otec bol silne proti. Ani on, ani nikto z jej rodiny na predstavenia nechodil, pretože to bolo pre nich ponižujúce. Rainerová si nakoniec vybrala Maxa Reinhardta a jeho umeleckú skupinu. Predstavenia sa konali vo Viedni, Berlíne a v iných európskych mestách. Zažila požiar budovy Ríšskeho snemu v Berlíne 27. februára 1933, čo bolo považované za nástup nacizmu v Nemecku. Rainerová neváhala a chytila ​​sa príležitosti vycestovať do Spojených Štátov. Jej rodičia ju neskôr nasledovali.

Ešte pred odchodom hrala v niekoľkých nemeckých filmoch. Hľadač talentov z MGM, Bob Ritchie, si všimol Rainerovú v jednom z predstavení Dreiserovho románu Americká tragédia. Po vystupňovaní napätia v Európe a ponuke od MGM, vycestovala do USA. Prvé mesiace bývala v plážovom domčeku, ktorý jej platilo štúdio. Popri čakaní na svoju prvú americkú filmovú ponuku si krátila čas tým, že sa učila anglický jazyk. Po prvotných dezilúziách a rozpakoch získala v roku 1935 rolu v romantickom filme Escapade, v ktorom jej partnera robil William Powell.^[2].

 

Po podpísaní päťročného kontraktu so štúdiom MGM a po filmovej premiére filmu Escapade dostala prezývku „nová Garbo“. Druhá šanca prišla v podobe hudobného filmu The Great Ziegfeld, kde stvárnila Annu Heldovú, prvú manželku broadwayského impresária Florenza Ziegfelda. V snímke jej sekundovali William Powell a Myrna Loyová. Film získal troch Oscarov, jedného z nich získala Luise Rainerová za najlepšiu herečku v hlavnej úlohe, čo bol jej prvý Oscar.^[3]. Hneď ďalšou snímkou, drámou The Good Earth, zlomila rekord. Stala sa prvou ženou, ktorá získala druhého Oscara a prvým hereckým umelcom, ktorému sa to podarilo dva roky po sebe. V tomto dramatickom filme hrala čínsku farmárku O-Lan. Partnera jej robil Paul Muni.

V roku 1937 nakrútila ešte snímku Big City so Spencerom Tracym. O rok neskôr jej Mayer ponúkol hlavnú úlohu v romantickej dráme Dramatic School a v muzikáli The Great Waltz. Po týchto krátkych, hoci úspešných roliach sa kariéra Rainerovej blížila ku koncu. Po päťročnej prestávke ešte natočila vojnovú snímku Hostages s Paulom Lukasom.

Sporadicky sa však objavila ešte v niekoľkých televíznych filmoch a v roku 1997 získala rolu v holandskej snímke The Gambler.

Ešte pred odchodom do USA v januári 1935, prišla o svojho snúbenca pri leteckej nehode.

Prvé z dvoch manželstiev uzavrela so scenáristom Cliffordom Odetsom 8. januára 1937. O tri roky neskôr sa však rozviedli. Druhým manželom sa v roku 1945 stal newyorský nakladateľ Robert Knittel, s ktorým žila až do jeho smrti v roku 1989 vo Švajčiarsku. Mali spolu jednu dcéru, Francescu Knittel-Bowyerovú.

Po smrti druhého manžela sa presťahovala do Londýna, kde zomrela vo veku 104 rokov na zápal pľúc, dva týždne pred oslavou 105. narodenín.

 

V roku 1935 opustila Európu a plavila sa na lodi Ile de France, ktorá plávala z Francúzska do New Yorku, kde jej robil spoločnosť ruský spevák Fiodor Ivanovič Šaľapin.

Počas svojho života sa stretávala s Albertom Einsteinom, Ernestom Hemingwayom a jej obľúbenou herečkou bola Julia Robertsová.^[4]

Od roku 1960 má hviezdu na Hollywoodskom chodníku slávy.^[5]

V roku 2003 bola na 75. ročníku udeľovania Oscarov, ako jedna z držiteľov Ceny Akadémie.

V septembri 2011 sa po mnohých rokoch vrátila do rodného Nemecka, aby sa v Berlíne zúčastnila odovzdania pocty v podobe hviezdy na pamätníku Boulevard der Stars.^[6]

 

• 1932 – Sehnsucht 202
• 1932 – Madame hat Besuch
• 1933 – Heut kommt's drauf an
• 1935 – Escapade
• 1936 – The Great Ziegfeld
• 1937 – The Good Earth
• 1937 – The Emperor’s Candlesticks
• 1937 – Big City
• 1938 – The Toy Wife
• 1938 – The Great Waltz
• 1938 – Dramatic School
• 1943 – Hostages
• 1988 – A Dancer
• 1997 – The Gambler
• 2003 – Poem – Ich setzte den Fuß in die Luft und sie trug

• 1949 – The Chevrolet Tele-Theatre (1 epizóda)
• 1951 – Faith Baldwin Romance Theatre (1 epizóda)
• 1952 – Schlitz Playhouse of Stars (1 epizóda)
• 1950/1953 – Lux Video Theatre (2 epizódy)
• 1954 – Suspense (1 epizóda)
• 1965 – Combat! (1 epizóda)
• 1984 – Love Boat (1 epizóda)

• 1937: Najlepšia herečka v hlavnej úlohe – The Great Ziegfeld (cena)
• 1938: Najlepšia herečka v hlavnej úlohe – The Good Earth (cena)

1. ↑ Luise Rainer: Oldest Living Oscar winner turns 103 today
2. ↑ Escapade (1935), Luise Rainer, From Vienna, Makes Her Hollywood Debut in 'Escapade,' the New Film at the Capitol.
3. ↑ The Great Ziegfeld (1936) Awards
4. ↑ Luise Rainer: Hollywood survivor
5. ↑ Hollywood Walk of Fame
6. ↑ Local reader helps film legend Luise Rainer get spot on 'Boulevard of Stars'

• OSBORNE, Robert A.. 80 years of the Oscars. New York : Abbeville Press Publishers, 2008. 440 s. ISBN 978-0-7892-0992-4. (po anglicky)

•   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Luise Rainerová

• Luise Rainerová v Internet Movie Database (po anglicky)
• Luise Rainerová v Česko-Slovenskej filmovej databáze
• Luise Rainerová v Encyclopædia Britannica
• Stránky venované k jej pocte

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Luise Rainerová na českej Wikipédii.