Kaolín

Kaolinické íly vznikajú viacerými spôsobmi. Najdôležitejší proces je kaolinizácia - proces zvetrávania hornín bohatých na živce (najmä draselné ortoklasy). Medzi takéto horniny patria najmä granitoidy, ortoruly a arkózy. Dôležitým faktorom vzniku je teplé a vlhké podnebie a kyslosť prostredia ^[2]. Niekedy vznikajú hydrotermálnou premenou podobných hornín. Môžu tiež vznikať preplavením lateritov bohatých na kaolinit v sladkovodnom prostredí a ich následnou sedimentáciou v terénnych depresiách. Môžu obsahovať prachovú alebo piesčitú prímes.

V surovom stave aj po vypálení má bielu farbu. Je žiaruvzdorný, mäkký, plastický, najmä pri styku s vodou. Na rozdiel od iných ílových minerálov nemá dobré sorpčné vlastnosti. Pre priemyselné použitie sa zväčša upravuje plavením, čím sa dosahuje vyšší obsah kaolinitu.

Kaolín je základná surovina pri výrobe porcelánu, keramiky, obkladačiek a žiaruvzdorných materiálov. Používa sa aj pri výrobe papiera a ako plnidlo v chemickom priemysle. Rozpustený vo vode sa môže používať ako náterová hmota.

Hlavným producentom kaolínu je USA (štát Georgia), medzi ďalších tradičných producentov patrí Uzbekistan, Južná Kórea, Spojené kráľovstvo, Brazília, Ukrajina a Česko, ktoré patrí medzi najväčších ťažiarov kaolínu na svete. Český kaolín sa ťaží v oblasti Karlovych Varov, Plzne a na južnej Morave^[1].

Kaolín sa na Slovensku vyskytuje v tzv. poltárskej formácii v Lučenskej a Žiarskej kotline. V oblasti Poltára a Rudníka sa aj ťaží.

1. ↑ ^{a b} Rojkovič, I., Lintnerová, O., Uhlík, P., Kraus, I., 2006. Nerastné suroviny. Univerzita Komenského, Bratislava, 179 s.
2. ↑ http://www.geology.cz

•   Commons ponúka multimediálne súbory na tému kaolín.