John von Neumann
John von Neumann (po maďarsky Neumann János, po nemecky Johann von Neumann) (* 28. december 1903, Budapešť, Maďarsko – † 8. február 1957, Washington, USA) bol maďarský matematik židovského pôvodu, ktorý značnou mierou prispel k vedným odborom ako sú kvantová fyzika, funkcionálna analýza, teória množín, ekonomika, informatika, numerická analýza, hydrodynamika, štatistika a mnoho ďalších matematických disciplín.
| John von Neumann | |
 maďarský matematik | |
| Narodenie | 28. december 1903 Budapešť, Maďarsko |
|---|---|
| Úmrtie | 8. február 1957 (53 rokov) Washington, USA |
| Odkazy | |
| Commons |  John von Neumann |
Bol jedným z najväčších matematikov dvadsiateho storočia, vypracovaním princípov fungovania počítačov mal rozhodujúci vplyv na vývoj sveta. Je považovaný za otca jednej z najdôležitejších oblastí dnešných ekonomických vied a matematiky, a tým je teória hier.
Iné jeho známe objavy sú aplikácia operačnej teórie v kvantovej mechanike (takzvaná Von Neumannova algebra) a celulárny automat.
Spolu s Edwardom Tellerom a Stanislawom Ulmanom sa zaoberal aj jadrovou fyzikou a vytvorili základné predpoklady termonukleárnych reakcií a vodíkovej bomby.
Jeho osobnosť a myslenie - spoločne s jeho priateľmi: L.Szilárdom, E.Wignerom, E.Tellerom, P.Erdősom a ďalšími, výrazne prispeli k vzniku zvláštnej legendy, podľa ktorej mimozemšťania pristáli v centre Budapešti a pohybovali sa po svete ako maďarskí vedci. Ich americkí kolegovia ich preto prezývali "The Martians" (Marťania).
Životopis
upraviťNarodil sa ako prvorodený syn Maxa Neumanna (po maď. Neumann Miksa) a Margaret Neumannovej. S rodičmi a pestúnkou komunikoval po maďarsky a po nemecky, v škole sa naučil po grécky, latinsky, anglicky a francúzsky[1], sám sa naučil hebrejčinu.
Von Neumann mal dvoch bratov: prvý (* 1907) sa stal lekárom v Chicagu a druhý (* 1911) sa stal právnikom vo Philadelphii. Von Neumann mal 10 rokov, keď jeho otcovi udelil šľachtický titul cisár František Jozef I.. Jeho otec bol skvelý bankár a právnik, svoje deti podporoval vo všestrannom vzdelaní. Ako šesťročný z hlavy delil osemciferné čísla a ako osemročný už ovládal diferenciálny a integrálny počet.
Roku 1913 ho rodičia zapísali na známe nemecké luteránske gymnázium, dnes nazývané Fasori Evangélikus Gimnázium. Matematiku ho tam učil László Rátz.
Neskôr študoval na univerzitách v Zürichu (vo Švajčiarsku) a v Budapešti, vo svojich 23 rokoch sa stal doktorom, v roku 1929 bol už profesorom univerzity v Hamburgu a v Berlíne.
V roku 1930 dostal pozvanie na univerzitu v Princetone. V roku 1931 bol jedným z profesorov matematiky, ktorí v roku 1933 založili Ústav pre pokročilé štúdie v Princetone - The Institute for Advanced Study (ďalšími boli J.W. Alexander, Albert Einstein, M. Morse, O. Veblen a Hermann Weyl). Tu von Neumann pracoval až do konca svojho života. Počas 2. svetovej vojny sa, podobne ako mnoho iných vedcov, zúčastnil na vývoji nových zbraní a pravidelne cestoval do Los Alamos, kde sa vyvíjala prvá atómová bomba.
V roku 1945 publikoval nedokončenú 101 stranovú správu The First Draft Report on the EDVAC, v ktorej popísal základné prvky dnešných počítačov:
- pamäť, v ktorej sú uložené inštrukcie (program) i dáta,
- aritmetickú jednotku, vykonávajúcu logické i aritmetické operácie s dátami,
- riadiacu jednotku, vykonávajúcu inštrukcie v slede, závislom od výsledkov predchádzajúcich inštrukcií,
- vstupy, a výstupy a pomalé externé zariadenia.
Správa vznikla aj ako výsledok návštev von Neumanna tvorcov počítača EDVAC J. W. Mauchlyho a P. Eckerta na Univerzite Pennsylvania ktoré, von Neumann absolvoval ako konzultant vedeckej rady Army's Ballistic Research Laboratory.[2] Von Neumann správu písal rukou počas svojich ciest vlakom do Los Alamos a listy posielal poštou do Philadelphie. Správu prepísal a zostavil a 30. júna 1945 distribuoval v 24 kópiách Herman Goldstine, bezpečnostný dôstojník pre iný utajovaný projekt ENIAC. Tým sa stala správa (vedeckou) publikáciu a zabránil tomu, aby bola daná architektúra patentovaná,[3] čo mu ostatní vyčítali aj preto, že neuviedol žiadneho spoluautora okrem seba. Táto "Von Neumannova architektúra" sa používa v počítačoch dodnes. Podľa jeho neskoršieho vyjadrenia počítač nie je majetkom jedného alebo viacerých ľudí, ale vlastníctvom celého ľudstva[4].
Von Neumann sa podieľal aj na vypracovaní teoretických základov uvoľnenia atómovej energie, podieľal sa tým na vývoji atómovej bomby a využití atómových elektrární.
Von Neumann a štyria ďalší vedci a ďalší vojenskí zamestnanci boli členmi výberovej komisie, ktorá bola zodpovedná za výber japonských miest Hirošima a Nagasaki za prvé ciele atómovej bomby. Von Neumann dohliadal na výpočty týkajúce sa očakávanej intenzity výbuchov bômb, odhadovaného počtu obetí a vzdialenosti nad zemou, v ktorej by mali byť bomby odpálené pre optimálne šírenie rázovej vlny a tým aj maximálny účinok.[5] Jeho výsledok bol, že explózia má nastať 548 (1 800 stôp) metrov nad miestom výbuchu. Bol osobne prítomný pri prvom testovacom výbuchu atómovej bomby Trinity. Robert Oppenheimer o ňom neskôr povedal, že fyzici vtedy spoznali svoj hriech, keď videli výbuch so silou 25 kiloton TNT (ekvivalent TNT), pričom práve Von Neumann zaviedol ako prvý v roku 1944 používanie jednotku jedna kilotona TNT ako miery výbušnosti.[5]
Od roku 1953 až do svojej smrti bol vedúcim Výboru pre atómovú energiu (United States Atomic Energy Commission-AEC), čo je najvyššia vládna funkcia pre vedca. Až do svojej smrti v roku 1957 sa tak stal najvplyvnejším vedcom USA. Zomrel na rakovinu, ktorá mohla byť dôsledkom ožiarení pri pokusoch počas vývoja atómovej bomby.
Diela
upraviť- The First Draft Report on the EDVAC (Moore School of Electrical Engineering University of Pennsylvania June 30, 1945)
- The Monte Carlo method, spoluautor S. M. Ulam
- Theory of Games and Economic Behavior, spoluautor O. Morgenstern
- The computer and the Brain (Yale University Press New Haven 1958), maď.preklad A számológép és az agy (Gondolat Bp. 1964)
- John von Neumann Collected Works. Vol. I.-VI. Ed. A. Taub (Pergamon Press Oxford 1961-63)
- Self-Reproducing Automata Ed. A. W. Burks (University of Illinois Press Urbana, Illinois 1966)
Pozri aj
upraviťIné projekty
upraviťCommons ponúka multimediálne súbory na tému John von Neumann
Externé odkazy
upraviť- ↑ Thompson, Gerald L. : "von Neumann, John (1903–1957)." The New Palgrave Dictionary of Economics. Second Edition. Eds. Steven N. Durlauf and Lawrence E. Blume. Palgrave Macmillan, 2008.
- ↑ "BRL's Scientific Advisory Committee, 1940". U.S. Army Research Laboratory. Retrieved January 12, 2018.
- ↑ Penn Special Collections-Mauchly Exhibition 9 [online]. web.archive.org, 2007-04-16, [cit. 2023-08-01]. Dostupné online. Archivované 2007-04-16 z originálu.
- ↑ djp.tvn.hu (po maďarsky) [online]. [Cit. 2007-04-12]. Dostupné online. Archivované 2005-10-25 z originálu.
- ↑ a b Macrae, Norman (1992). John von Neumann: The Scientific Genius Who Pioneered the Modern Computer, Game Theory, Nuclear Deterrence, and Much More. Pantheon Press. S 205, 242, 245. ISBN 978-0-679-41308-0.
- Významní matematikové v historii Archivované 2006-10-27 na Wayback Machine (česky)
- Ki volt Neumann János? (maďarsky)
- M. D. Godfrey, D. F. Hendry, The Computer as von Neumann Planned it Archivované 2011-08-25 na Wayback Machine
- Howard Rheingold, Tools for Thought, The People and Ideas of the Next Computer Revolution (Simon & Schuster 1985)
- Wiliam Aspray, John von Neumann and the Origins of Modern Computing (MIT 1990), maď. preklad Neumann János és a modern számítástechnika kezdetei (Vince kiadó Bp. 2004)
- J. J. O'Connor, E. F. Robertson, John von Neumann
- J. A. N. Lee, John von Neumann
- In Memoriam Neumann János (Financial Times 24. dec. 1999)
- György Marx, A Marslakók érkezése. Magyar tudósok, akik Nyugaton alakították a 20. század történelmét / Príchod Marťanov. Maďarskí vedci vytvárajúci na Západe históriu 20. storočia (Akadémiai kiadó Bp. 2000)
- Neumann János válogatott írásai / Vybrané diela J. N. Ed. László Ropolyi, Péter Szegedi (Typotex Bp. 2003)