Iliada
Iliada alebo Ilias alebo Ílias (koreň pri skloňovaní je v slovenčine vždy Iliad- resp. Íliad-; starogr. Ἰλιάς - Ilias/iný prepis Ílias, Ilion - Trója) je prvá z dvoch veľkých epických básni (eposov), ktorých autorstvo sa pripisuje Homérovi. Homérovym druhým veľkým eposom je Odysea.
Predpokladá sa, že Iliada bola napísaná niekedy v rozpätí rokov 800 – 750 pred Kr. Obsahuje 15 696 hexametrových veršov (veršov, ktoré sa skladajú spravidla zo šiestich daktylských a spondejských stôp) a dejovo sa dotýka posledných 51 dní desaťročnej vojny s retrospektívami, z ktorých sa dozvedáme o celkovom priebehu bojov.
Slovenské vydania a názvy
upraviťPrvé (čiastočné) preklady pochádzajú od J. Hollého, Juraja Palkoviča a S. Rožnaya.
Novšie preklady sú tieto:
- v roku 1962 (preklad M. Okál) pod názvom Ílias
- v roku 1986 (preklad M. Okál) pod názvom Ílias - 24 spevov
- v roku 1973 (prerozprávanie Rudo Sloboda) pod názvom Ílias
- v roku 1995 (preklad M. Okál) pod názvom Ilias. Odysea Výber
- v roku 2003 (prerozprávanie Rudo Sloboda) pod názvom Ílias
Pravidlá slovenského pravopisu kodifikujú tvar Iliada. Prepis názvu z gréčtiny znie Ilias alebo Ílias.
Obsah
upraviťV 24 spevoch sa opisuje priebeh trójskej vojny - dobývanie maloázijského mesta Trója (gréckeho Ilia, 1. pád Ilion). Z desaťročného obliehania však v 16 000 veršoch zachytil len krátky úsek celej vojnovej histórie , na ktorej počiatku bola odvetná výprava za únos krásnej Heleny, manželky spartského kráľa Menelaa. Pretože autor predpokladal všeobecnú znalosť povesti, zmienil sa o nej len zbežne a do popredia sa dostala epizóda o nedorozumení v gréckom tábore. Bohovia, ktorí boli raz na jednej, raz na druhej strane znepriatelených bojovníkov, dej ešte komplikovali.
V prvom speve dochádza k sporu medzi Agamemnónom, vrchným veliteľom gréckych vojsk, a najudatnejším bojovníkom Achillom, pretože mu Agamemnón zobral jeho vojnovú korisť, krásnu zajatkyňu Briseovnu. Boje pred Trójou pokračujú, ale Achilles sa ich nezúčastní. Hrdý Achilles trvá na svojom rozhodnutí a privolí len na to, aby si jeho milenec Patroklos obliekol jeho zbroj a išiel namiesto neho pozdvihnúť morálku Grékom. Trójania získavajú postupne v boji prevahu a zastaví ich až Patroklos. Keď ho však trójsky bojovník Hektor zabije, pretože si myslí, že je to sám Achilles, Achilles – zasiahnutý strašnou správou i výčitkami svedomia – sa rozhodne pomstiť milenca. Zaženie trójske vojská späť do mesta, zabije Hektora a zneuctí jeho telo.
Pohrebom Hektora sa Iliada, odohrávajúca sa iba 51 dní, končí. V jednotlivých epizódach eposu sú postupne predstavovaní urodzení bojovníci v gréckom i trójskom vojsku a sú spomínané predchádzajúce vojnové udalosti a pripomínané niektoré mytologické príbehy. V obidvoch Homérových eposoch (Ilias, Odysea) je človek podriadený vôli bohov.
Achillov skon ani lesť, ktorá priviedla Tróju ku skaze, pôvodný text nespracovával. Epizóda s trójskym koňom bola zakomponovaná až do neskorších textov, zaznamenávajúcich doplnky mladších prednášačov, rapsódov, ktorí homérske epopeje obohacovali o novšie príbehy.
Pozri aj
upraviťIné projekty
upraviťCommons ponúka multimediálne súbory na tému Iliada
Externé odkazy
upraviť- Rozhlasové čítanie Iliady s komentármi (číta Dušan Jamrich), dost. 4. február 2018