Henry Cavendish

Medzi rokmi 1749 a 1753 študoval na Univerzite v Cambridgei, tu však nezískal univerzitný diplom. V štúdiu však mohol naďalej pokračovať vďaka obrovskému dedičstvu. Počas jeho života bolo málo jeho prác publikovaných.

Cavendish bol tichý samotár, považovaný za mierne výstredného, ktorý okrem svojej rodiny nenadväzoval blízke vzťahy. Hovorí sa, že vo svojom dome mal zadné schodisko, ktoré používal, aby sa vyhol svojej domácej, pretože sa cítil nesvoj v spoločnosti žien. Toto správanie v jeho súkromnom živote viedlo niektorých vedcov, napríklad Olivera Sacksa ku špekuláciám, že Cavendish trpel Aspergerovým syndrómom.

Pre svoju povahu často nepublikoval výsledky svojej práce a o časti svojich záverov dokonca nehovoril ani svojím kolegom. Až po jeho smrti koncom 19. storočia jeho práce začal študovať James Clerk Maxwell, ktorý zistil, že zásluhy za objavenie, ktoré medzitým získali iní vedci, majú byť pripísané Cavendishovi. K týmto objavom patrí napríklad Ohmov zákon, Daltonov zákon parciálnych tlakov, podstata elektrickej vodivosti alebo Charlesov zákon.

Cavendish zanechal po sebe značný majetok, ktorý bol v roku 1871 použitý na založenie a vybavenie ústavu Cavendish Laboratory na Univerzite v Cambridgei.

Cavendish je všeobecne považovaný za objaviteľa vodíka, pretože v roku 1766 publikoval článok On Factitious Airs (O umelých plynoch), v ktorom opísal hustotu zápalného plynu z ktorého spaľovaním vznikala voda. Jeho experiment neskôr zopakoval Antoine Lavoisier, ktorý tento prvok pomenoval hydrogène (vodík).

Cavendish tiež v 1789 ako jeden z prvých vedcov presne spočítal hmotnosť Zeme. Použil k tomu Cavendishovu váhu, s ktorou zmeral gravitačnú silu pôsobiacu medzi olovenými guľami. Z nich odvodil gravitačnú konštantu a určil hmotnosť Zeme. Jeho výpočty boli spresnené až v 20. storočí. V súčasnosti najlepší odhad hmotnosti Zeme je asi 5,973 zetta ton (čiže 5,973×10²⁴ kg), čo je odchýlka od Cavendishovho merania asi 1 %.

Cavendish urobil niekoľko zaujímavých objavov v odbore elektriny, ale tie sa nemôžu považovať za význačné, pretože ich nikdy nepublikoval. Známe sa stali až o storočie neskôr vďaka Maxwellovi, ktorý zhrnul a publikoval Cavendishove poznatky. Niektoré z Cavendishových objavov sú tieto:

• Koncept elektrického potenciálu, ktorý nazval stupeň elektrizácie
• Jedna z prvých jednotiek kapacitancie platňového kondenzátora
• Vzorec pre kapacitanciu platňového kondenzátora
• Koncept dielektrickej konštanty (dnes: permitivita) materiálu
• Vzťahu medzi elektrickým potenciálom a prúdom, dnes Ohmov zákon.
• Zákony pre delenie prúdu v paralelnom obvode (objav prisúdený Charlesovi Wheatstoneovi
• Zákon o úbytku zmeny elektrickej sily so štvorcom vzdialenosti (dnes Coulombov zákon)

Cavendish do istej miery určil aj zloženie Zemskej atmosféry. Vypočítal, že 79,167 % tvorí vzduch s flogistónom (dnes vieme, že je to dusík a argón) a 20,833 % je vzduch bez flogistónu (dnes vieme, že ide o kyslík zo zastúpením 20,95 %). Tiež určil, že asi 1/120 tvorí iný plyn (až o 100 rokov neskôr určil William Ramsay a Lord Rayleigh, že ide o argón).

•   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Henry Cavendish