Cessna 150

Vývoj modelu Cessna 150 začal v polovici 50. rokov rozhodnutím spoločnosti Cessna Aircraft o výrobe nástupcu po populárnom modeli Cessna 140, ktorého produkcia bola ukončená v roku 1951. Hlavné zmeny v dizajne Cessny 150 boli v použití trojkolesového hlavného pristávacieho podvozku, ktorý je jednoduchšie sa naučiť používať ako pristávací podvozok s ostrohovým zadným kolesom, ktorým bola vybavená Cessna 140. Taktiež boli nahradené zaoblené konce krídiel, horizontálne a vertikálne stabilizátory modernejšími rovnými profilmi. Okrem toho úzke závesné jednoduché klapky na krídle modelu Cessna 140 boli nahradené väčšími a efektívnejšími Fowlerovými klapkami.

Prototyp Cessna 150 prvýkrát letel 12. septembra 1957 a výroba bola začatá v septembri v roku 1958 vo výrobnej fabrike Cessna vo Wichite, štát Kansas.^[2] 216 lietadiel bolo tiež vyrobených spoločnosťou Reims Aviation na základe licencie vo Francúzsku. Tieto francúzske modely 150-ky boli označené ako Reims F-150, kde F označuje, že boli vyrobené vo Francúzsku.

Americké modely Cessny 150 boli všetky vyrábané s motorom Continental O-200-A s výkonom 100 koní (75 kW), ale lietadlá vyrábané v Reims boli poháňané motorom Rolls-Royce s označením Continental O-200-As a niektoré verzie motorom s označením Continental O-240-A.

Všetky Cessny 150 majú veľmi účinné vztlakové klapky, ktoré je možné roztiahnuť s výchylkou až do 40 stupňov.^[3]

Najvýkonnejšími lietadlami vo verziách 150 a 152 sú Cessny vyrobené v roku 1962 s označením Cessna 150B a v roku 1963 s označením Cessna 150C. Vďaka ich ľahkej 680 kg celkovej hmotnosti a s aerodynamickejšie čistejším zadným trupom letúnu môžu stúpať rýchlejšie, majú vyšší dostup a vyžadujú tiež kratšiu dráhu na vzlet a pristátie. Ich cestovná rýchlosť predstavuje 109 uzlov (202 km/h), čo je rýchlejšie ako ktorýkoľvek iný model 150, alebo 152.^[4]

Všetky modely od roku 1966 majú väčšie dvere a väčší batožinový priestor. S modelom z roku 1967 150G boli dvere sklonené smerom von z kabíny o 38 mm na každej strane, čím sa zabezpečil väčší priestor v kabíne na strane lakťov.

V Spojených štátoch bolo vyrobených celkový počet 22 138 modelov Cessna 150, vrátane vyrobených 21 404 modelov Commuter a 734 modelov Cessna Aerobat. Spoločnosť Reims Aviation dokončila 1 764 modelov F-150 z ktorých 14 286 boli model Commuter a 336 boli model Aerobat. Štyridsať sedem F-150 bolo zhotovených pobočkou Reims v Argentíne, pričom bolo vyrobených 38 modelov Commuter a 9 modelov Aerobat.

Zo všetkých modelov Cessna 150 – 152, najrozšírenejší model je z roku 1966 s počtom vyrobených 3 067 ks. V tomto roku bola prvýkrát použitá šípová chvostová plocha, bol zväčšený batožinový priestor a nainštalované elektronicky ovládané vztlakové klapky.

Po modely Cessna 150 v lete v roku 1977 nasledovala výroba súvisiaceho modelu Cessna 152. Model 152 je ekonomickejší v prevádzke kvôli zvýšenému času medzi generálnymi opravami motoru Lycoming O-235. 152ka mala výchylku klapiek na 30 stupňov v porovnaní so 40 stupňovou výchylkou u 150ky čo umožnilo lepšie stúpanie s plnými klapkami a maximálnou certifikovanou celkovou hmotnosť, ktorá sa zvýšila zo 726 kg (1 600 lb) u Cessny 150 na 757 kg (1 670 lb) u Cessny 152. Výroba modelu 152 skončila v roku 1985 keď bola pozastavená výroba všetkých lietadiel Cessna s jednomotorovými piestovými motormi. V roku 2007 spoločnosť Cessna oznámila výrobu nástupcu modelov 150 a 152 označovaného ako Model 162 Skycatcher.

150

Prvá verzia letúnu Cessna 150 neobsahovala žiadne písmeno ako príponu pre označenie verzie. Označované boli iba ako "150", alebo modernizovaná verzia niesla označenie „Commuter“. Táto verzia bola vybavená motorom Continental O-200 s výkonom 100 konských síl (75 kW), jeho celková hmotnosť bola 680 kg a vztlakové klapky boli ovládané manuálne s pákou medzi sedadlami. Výroba tejto verzie začala koncom roku 1958 s označením modelového roku 1959.

Cena štandardného modelu Cessna 150 predstavovala sumu 6 995 USD, pre cvičný letún 7940 USD a cena za verziu Commuter bola 8545 USD.^[2]

U verzii Commuter pre model z roku 1960 bol zavedený 35 ampérový generátor. V roku 1960 bola tiež predstavená verzia s označením „Patroller“. Išlo o štandardný model Cessny 150 s akrylovými oknami na spodných dverách, mali 132 litrové palivové nádrže pre dlhší dolet a šachtu pre zhadzovanie balíkov počas letu na zem.

V roku 1958 bolo vyrobených 122 modelov tohto variantu, v roku 1959 bola výroba zvýšená na počet 648 letúnov a v roku 1960 bolo vyrobených 354 kusov.^[5]

150A

Na modely z roku 1961 už bolo prevedených mnoho zmien oproti variantu Cessna 150, čím bolo opodstatnené pridanie príponového písmena pre rozlíšenie a tak bol tento variant označený ako “150A”.

Variant "A" mal posunutý hlavný podvozok smerom dozadu o 5 cm, čím sa eliminoval problém preťaženia chvosta letúnu pri nastupovaní ľudí do letúnu a nakladaní batožiny. Týmto sa tiež zlepšila účinnosť predného kolesa pri zatáčaní počas rolovania.

Variant "A" má tiež o 15 % väčšie zadné stranové okná a nové nastaviteľné sedadlá. Celkový počet vyrobených ich predstavovalo 344.^[5]

150B

Variant 150B bol model z roku 1962. Letún bol vybavený novou vrtuľou, čím sa zvýšila cestovná rýchlosť o 2 uzle (3,6 km/h) a možnosti pridania dvojmiestneho detského sedadla do batožinového priestoru. Bolo vyrobených 331 modelov s označením "B".^[5] Verzia Commuter stála US$8,995.^[6]

150C

Model z roku 1963 bol označený písmenom "C" a ktorý predstavoval variant s väčšími 6,00×6 palcovými pneumatikami, ktoré nahradzovali štandardné 5,00×5 palcové pneumatiky u 150B a tiež bol vybavený rýchlou drenážou paliva. Bolo dokončených 472 lietadiel tohto variantu.^[5]

150D

Model z roku 1964 niesol označenie "D" a priniesol prvé dramatické zmeny pre Cessnu 150. To zahrňovalo zavedenie zadného okna, ktoré nieslo marketingový názov Omni-Vision. Zadné okno zmenilo vzhľad Cessny 150 a znížila sa tým cestovná rýchlosť o 4,8 km/h. Týmto sa tiež zväčšil batožinový priestor a zväčšila sa tiež maximálna dovolená hmotnosť zaťaženia nákladu z 36 kg na 54 kg. Pre ďalšie 2 ročníky modelu bola zachovaná nešípová zvislá chvostová plocha ako u modelov z predchádzajúcich rokov. Zväčšilo sa hmotnostné vyváženie výškového a smerového kormidla k zníženiu možnosti vzniku flutteru spôsobeného menej "aerodynamicky čistým" zadným trupom lietadla. Tiež sa zvýšila celková hmotnosť lietadla na 730 kg, pričom by táto hmotnosť zotrvala až do zavedenia letúnu Cessna 152. Bolo vyhotovených 804 modelov s označením 150D.^[5]

Pre mnoho ľudí je variant 150D oveľa „vzdušnejší“ a komfortnejší, vzhľadom na väčšie svetlo vo vnútri letúnu.^[7]

150E

Modely z roku 1965 niesli označenie Cessna 150E. Tento variant priniesol iba pridanie nových sedadiel hoci štandardná prázdna hmotnosť letúna sa zvýšila o 18 kg na hmotnosť 460 kg. Model "E" zaznamenal nárast produkcie na 1 637 lietadiel.^[5]

150F

Model z roku 1966 zaznamenal veľké zmeny v dizajne Cessny 150. Zvislá chvostová plocha bola skosená smerom dozadu o 35 stupňov tak, aby zodpovedala návrhu chvostovej plochy u typu Cessna 172 a ostatných modelov. Dvere kabíny boli o 23 % širšie, boli zavedené nové brzdy a pneumatiky o veľkosti 6,00×6 boli dodávané ako štandard k typu 150F. Pôvodne manuálne vztlakové klapky boli ovládané elektronicky prostredníctvom spínača polohy klapiek namontovaného na palubnej doske. Starý elektronický varovný systém pádovej rýchlosti bol nahradený typom pneumatickým. Batožinový priestor bol zväčšený o 50 %. Bolo vyrobených celkový počet 3087 lietadiel s označením Cessna 150F.^[5]

V roku 1966 bola tiež začatá výroba lietadiel s označením F-150 spoločnosťou French Reims, pričom bolo postavených 67 lietadiel označených ako F150F.^[8]

150G

Model z roku 1967 mal prebudovaný prístrojový panel. Dvere boli "sklonené" smerom von, čím sa zväčšil priestor o 8 cm a čo bolo veľmi žiadané vzhľadom na úzkej pilotnej kabíne. Model "G" bol tiež zavedený s novou prednou hydraulikou s krátkym zdvihom, čím sa znížil odpor vznikajúci prednou podvozkovou nohou. Pôvodný generátor bol nahradený 60 ampérovým alternátorom, čo vyžadoval najmä väčší počet avioniky, ktorou boli tieto varianty vybavené.

Model "G" bol tiež prvý certifikovaný variant Cessny 150 s plavákovým podvozkom. Bolo vyrobených 2114 modelov typu "G", plus 152 modelov vyrobených v Reims a označených ako F150G.^[5]

150H

Model z roku 1968 bol označený s písmenom "H". S týmto variantom bola zavedená nová stredová konzola, čím sa dosiahlo zväčšenia miesta na nohy. Táto verzia Cessny 150 mala tiež nový elektronický spínač ovládania vztlakových klapiek s ich automatickým zaťahovaním, ale nie vyklápaním. Celkovo bolo vyrobených 2007 lietadiel tejto varianty vo Wichite a 170 lietadiel v Reims s označením F150H.^[5]

150I

Model s označením Cessna 150I sa vôbec nevyrábal, nakoľko spoločnosť nechcela dosiahnuť zbytočnej zámeny s názvom Cessna 1501. To však nezabránilo pomenovaniu variantu "I" lietadla typu Cessna 172.^[5]

150J

Variant s označením 150J priniesol v roku 1969 nový kľúčom ovládaný štartér, ktorým bol nahradený zastaraný „ťahový“ štartér. Nový štartér bol už na spôsob automobilového zapaľovania, ale jeho spoľahlivosť nebola taká vysoká ako u pôvodného štartéra a taktiež bol nákladný na opravu.

Ako možnosť k tejto verzii bol tiež dostupný pomocný napájací konektor spolu s elektronickými prepínačmi. Bolo skonštruovaných 1714 lietadiel variantu "J",^[5] plus 140 ich bolo vyrobených v Reims ako F150J.

150K

V roku 1970 spoločnosť predstavila variant A150K Aerobat, verziu Cessna 150K s limitovanými akrobatickými schopnosťami. Lietadlu sa zachoval motor Continental O-200 s výkonom 100 koní (75 kW) u všetkých použitých typov Cessny 150, ale líšil sa od základného modelu 150K v použití draku s väčšou štrukturálnou pevnosťou, ktoré malo limitujúce možné preťaženie +6/-3 g. Ďalšími „akrobatickými“ znakmi bolo obsiahnutie štvorbodového bezpečnostného pásu pre pasažierov, dvojitých stropných svetlíkov pre lepšiu viditeľnosť smerov hore (ktoré, boli štandardom u Cessny 140, ale neboli súčasťou návrhu Cessny 150), odhoditeľných dverí, športovejším náterom v šachovnicovom striedaní farieb a zosaditeľnými chrbtovými opierkami, čo umožnilo nosenie padákov. V roku 1970 predstavovala cena za Aerobat 12000 USD v porovnaní s cenou modelu 150K Commuter, ktorá bola 11450 USD.^[9]

Nový variant Cessny 150K Aerobat, ale i neakrobatická verzia bola tiež vybavená novými klenutými koncami krídel. Bolo vyrobených 832 lietadiel verzie "K", vrátane A150Ks.^[5] V Reims ich bolo vyrobených 129 ako F150K a 81 ako FA150K.

150L

Verzia Cessny s označením 150L mala najdlhšiu výrobnú produkciu zo všetkých modelov Cessna 150, ktorá bola vyrábaná v rokoch 1971 – 1974.

Novinkou u tejto verzii z roku 1971 bol rúrovité nohy pristávacieho podvozku o 16% väčšou šírkou (1,98 m až 2,31 m) pre lepšiu obsluhu a manipuláciu lietadla na zemi. Tie nahradili predchádzajúce ploché, oceľové, listovo-pružinové podvozky. Tiež boli u tejto verzii premiestnené pristávacie a rolovacie svetlá z nábežnej hrany krídla do prednej časti lietadla k lepšiemu osvetleniu povrchu pri rolovaní a pristávaní. Hoci to predstavovalo vylepšenie, životnosť žiaroviek bola týmto premiestnením znížená vzhľadom na zvýšenú teplotu a vibrácie z hľadiska ich polohy. Opäť boli premiestnené na nábežnú hranu krídla na modely z roku 1984 u verzii Cessna 152.

U verzii "L" tiež bola posunutá chvostová plocha ďalej od zadného okna. Tento krok bol vykonaný viac kvôli dizajnu lietadla ako kvôli aerodynamickým vlastnostiam a tým sa prázdna hmotnosť lietadla zvýšila o 4,5 kg oproti verzii "K". V roku 1971 bolo vyrobených 879 tejto verzie.

Verzia Cessny 150L z roku 1972 bola vybavená novými palivovými uzávermi k zníženiu presakovania vlhkosti a tiež novými sedadlami a vodiacimi lištami sedadiel. V roku 1972 bolo vyrobených 1100 tejto verzie.

S verziou Cessny 150L z roku 1973 boli predstavené nové nižšie položené sedadlá k poskytnutiu väčšieho priestoru pre vyšších pilotov. roku 1973 bolo vyrobených 1460 tejto verzie.

Posledný model "L" bol vyrábaný v roku 1974. Jedinými zmenami u tohto modelu bola nová vrtuľa na modely A150L Aerobat a nový profil krídla Clark Y, s čím vzrástla cestovná rýchlosť o 6,4 km/h. V roku 1974 bolo vyrobených 1080 tejto verzie.^[5]

Celkovo bolo vyrobených 4519 modelov verzie "L", plus 485 ich bolo postavených v Reims s označením F150L a 39 modelov FA150L Aerobat. Ďalších 39 bolo vyrobených v Argentíne závodom DINFIA ako A-150L.

FRA150L Aerobat

Vo fabrike Reims bol vyrábaný variant FA150L Aerobat s motormi Rolls-Royce Continental O-240-A a celkovo ich bolo postavených 141.

150M

Posledným modelom Cessny 150 bola verzia s označením 150M. Predstavila vynovenú zostavu označenú ako "Commuter II", ktorá obsahovala mnoho predtým voliteľnej avioniky a vyvažovacích položiek ako štandard. S verziou "M" bola tiež zväčšená výška zvislej chvostovej plochy o 150 mm. Tým bola zväčšená plocha smerového kormidla a zvislej chvostovej plochy o 15%, čím sa vylepšili vlastnosti lietadla pri prevádzke v bočnom vetre. "M" bola vyrábaná počas rokov 1975 až 1977.

Modelový rok 1975 prišiel s možnosťou úpravy so samonavíjacími bezpečnostnými pásmi. V roku 1975 bolo vyrobených 1269 tejto verzie.

V roku 1976 bol u "M" zabudovaný súbor elektrických ističov, ktorý nahradil predtým používané elektrické poistky. Tiež boli vybavené plne kĺbovo-nastaviteľných sedadiel ako štandardná výbava (tieto sedadlá boli voliteľnou výbavou u niektorých z predchádzajúcich modelov). Celkovo ich bolo postavených 1399.

Modelový rok 1977 bol posledným pre Cessnu 150. Bolo pridané iba "prednastavenie" vztlakových klapiek, čo umožňovalo pilotovi nastaviť určitú polohu klapiek a následne si lietadlo ovládalo pozíciu klapiek bez nutnosti ručného zásahu pilota. Bolo postavených iba 427 modelov 150M vzhľadom na to, že bola ich produkcia presunutá na výrobu vylepšeného modelu Cessna 152 na začiatku roku 1977.

Mnoho začlenených vylepšení do verzie 150 za roky ich produkcie stálo lietadlo veľa užitočného zaťaženia. Úplne prvá verzia 150 mala prázdnu hmotnosť 436 kg, pričom posledná verzia "M Commuter II" mala prázdnu hmotnosť už 512 kg.Tento nárast prázdnej hmotnosti lietadla o 76 kg bol kompenzovaný nárastom celkovej hmotnosti zvýšenej iba o 45 kg v roku 1964.^[3] Cessna 152 priniesla tiež potrebný nárast celkovej hmotnosti o 32 kg na 760 kg.

Celkový počet vyrobených lietadiel verzie "M" bolo 3097 počas trojročnej produkcie.^[5] Ďalších 285 ich bolo postavených závodom v Reims označených ako F150M a 141 ako FA150M Aerobat. Reims tiež vyrobil 75 modelov A150L s modifikáciou F150M.

FRA150M

Vo farbike v Reims bol vyrábaný variant FRA150L Aerobat s motorom Rolls-Royce Continental O-240-A s rovnakými vylepšeniami ako F150M. Bolo ich postavených 75 lietadiel.

Cessna 150 je jednoduché, robustné a ľahko ovládateľné lietadlo. Z týchto dôvodov sa stalo jedným z najobľúbenejších lietadiel pre výcvik na svete.

Viditeľnosť z kabíny pilota je všeobecne veľmi dobrá okrem viditeľnosti priamo nad lietadlo, kde je výhľad znemožnený krídlom. Toto obmedzenie je osobitým problémom hornoplošných lietadiel v prípade vykonávania vnútorných zatáčok, kedy je blokovaný výhľad v smere zatáčky. Ako čiastočnú nápravu možno považovať pár stropných svetlíkov u niektorých Cessien 150 a v rámci všetkých Aerobatov.

Kvôli ľahkej hmotnosti lietadla a ľahkému plošnému zaťaženiu krídla je lietadlo veľmi citlivé na turbulencie.^[3]

Vyberanie pádov u Cessny 150 je ľahko kontrolovateľné. Taktiež techniky pre vyberanie špirál a vývrtiek sú veľmi účinné.

Existuje niekoľko stoviek dostupných úprav pre Cessnu 150. Niektoré z najčastejšie inštalovaných úprav zahŕňa:

• Vírové generátory a úpravy STOL, ktoré znižujú pádovú rýchlosť lietadla.^[10]
• Tesnenia medzier klapiek k zníženiu odporu a zvýšeniu vertikálnej rýchlosti pri stúpaní.^[10]
• Rôzne ukončenia krídiel, ktoré majú zaručiť zvýšenie cestovnej rýchlosti a zníženie pádovej rýchlosti.^[10]
• Väčšie motory, až do výkonu 180 koní.^[10]
• Zadné pristávacie ostrohové koleso.^[10]
• Pomocné palivové nádrže pre ich väčšiu kapacitu.^[10]
• Nové uzávery dvier, ktoré nahradzujú pôvodné výrobné a ktoré často v prevádzke zlyhávajú.^[10]
• Vypúšťací ventil na spodnej strane trupu lietadla k vypúšťaniu paliva z najnižšieho bodu v palivovej sústave.^[10]
• Certifikát STC paliva pre autá, ktorý umožňuje použitie automobilového paliva miesto oveľa drahšieho leteckého paliva.

 

• 8. augusta, v roku 1964, dvojica obchodných pilotov vletela s Cessnou 150 do Meteorického Kráteru v Arizone. Po prelietnutí okraja kráteru, neboli schopní udržovať vodorovný let. Pilot sa pokúsil o nárast rýchlosti lietadla tým, že začal krúžiť v tomto kráteri a stúpať až cez jeho okraj. Počas pokusu o dostúpanie, lietadlo dosiahlo pádovú rýchlosť, zrútilo sa a začalo horieť. Bežne je uvádzané v spravách, že lietadlu došlo palivo, ale tento záver je chybný. Obaja pasažieri boli vážne zranení, ale túto nehodu prežili.^[11] Malá časť trosiek, ktorá nebola odstránená z miesta nehody je stále viditeľná až do dnešného dňa.^[12]
• V lete v roku 1980 preletela Cessna 150F z Londýna vo Veľkej Británií až do mesta Darwin v Austrálií s 32 úsekmi letu, ktorú pilotovala pilotka Janette Schönburg. Schönburgová vykonala tento let pri príležitosti 50.výročia prvého letu pilotky Amy Johnson, ktorá v roku 1930 ako prvá žena vykonala let medzi dvomi mestami. Toto lietadlo s britskou registráciou G-AWAW bolo niekoľko rokov použité ako statická ukážka v Lodnýnskom Múzeum Vedy. V máji v roku 2010, bolo venované do amerického klubu Cessna 150-152 Club a odoslané na Floridu, kde bolo opravené a znovu sprevádzkované členmi klubu.^[13]
• 12. septembra v roku 1994, pilot Frank Eugene Corder zámerne havaroval s Cessnou 150L na Južný trávnik Bieleho Domu oproti jeho južnej stene, čo vykonal ako očividnú samovraždu. Corder zahynul, ale nikto iný neutrpel žiadne zranenia a poškodenie na majetku bolo minimálne.
• V roku 1966, Cessna 150 preletela zo Spojených štátov do Južnej Afriky cez Atlantický oceán s niekoľkými medzipristátiami. Na lietadlo bola nainštalovaná prídavná 60 galónová palivová nádrž (oproti štandardným 22,5 galónom). Lietadlo vzlietlo s hmotnosťou o 230 kg presahujúcu povolenú celkovú hmotnosť.^[14]

 

Cessna 150 je veľmi obľúbeným lietadlom v leteckých školách, ale taktiež i u súkromných vlastníkov a aerokluboch pre svoje letové charakteristiky a ovládateľnosť. V súčasnosti je na Slovensku registrovaných 5 lietadiel (2x150M, 2xF150M, 1xFA150K) u civilných prevádzkovateľov.

V Spojených štátoch sa každoročne koná medziuniverzitná súťaž leteckých škôl usporiadaná organizáciou NIFA (National Intercollegiate Flying Association. Tím z leteckej univerzity Embry-Riddle Aeronautical University, ktorá prevádzkuje dve Cessny 150E, vyhral od roku 1933 osem národných šampionátov v tejto medziuniverzitnej súťaži.^[15]

 

• Vzdušné sily štátu Burundi 3 x FRA150L^[16]

• Vzdušné sily Konžskej demokratickej republiky 15 x FRA150M^[17]

• Ekvádorské vzdušné sily 24 x A150^[18]

• Haitské vzdušné sily

• Vzdušné sily Pobrežia Slonoviny 3 x F150L^[19]

• Libérijská armáda 1 x 150K^[20]

• Mexické námorné letectvo 2 x 150J^[21]

• Paraguajské námorné letectvo 2 x 150M^[22]

• Vzdušné sily Somálska 2 x FRA150L^[23]

• Vzdušné sily Srí Lanky 10 x 150^[24]

• United States Air Force – Letecký tím Akadémie vzdušných síl Spojených štátov (angl. United States Air Force Academy) prevádzkuje 3 Cessny 150 označených ako T-51A (1 model 150L, 2 modely 150M) pre výcvik a letecké súťaže.^[25] Pre lepšie letové výkony sú tieto lietadlá vybavené 110 kW motorom Lycoming O-320-E2D. Sú prevádzkované 557.výcvikovou letkou (angl. 557th Flying Training Squadron).

• 27.marca 1968. Ozark Airlines Let 965, lietadlo Douglas DC-9-15 sa zrazilo s Cessnou 150F s registráciou N8669G počas pristátia na medzinárodnom letisku Lambert-St.Louis. Cessna sa zrútila, pričom zomreli obaja členovia posádky, ale DC-9 bezpečne pristála.^[26][27]
• 9. januára 1971. American Airlines Let 30, lietadlo Boeing 707-323C sa zrazilo s Cessnou 150 s registráciou N60942 počas pristátia na letisku Newark. Cessna sa zrútila, pričom zomreli obaja členovia posádky, ale Boeing bezpečne pristál.^[28][29]
• 4. augusta 1971. Continental Air Lines Let 712, lietadlo Boeing 707-324C sa zrazilo s Cessnou 150J s registráciou N61011 pri pristátí na letisku Los Angeles. Cessna sa zrútila, pričom sa zranili obaja členovia posádky, ale Boeing bezpečne pristál.^[30][31]
• 9. januára 1975. Golden West Airlines Let 261, lietadlo de Havilland Canada DHC-6 Twin Otter sa zrazilo s Cessnou 150 s registráciou N11421 v meste Whittier, štát Kalifornia počas priblíženia na medzinárodné letisko Los Angeles. Zahynulo všetkých 14 ľudí v oboch lietadlách.^[32][33]

 

• Posádka: 1
• Kapacita: 1 pasažier (plus dve deti, limitované na 60 kg s nepovinnou zadnou detskou sedačkou)
• Dĺžka: 7,3 m
• Rozpätie krídeľ: 10,2 m
• Výška: 2,6 m
• Plocha krídla: 15 m²
• Prázdna hmotnosť: 504 kg
• Užitočné zaťaženie: 220 kg
• Maximálna vzletová hmotnosť: 730 kg
• Pohonná jednotka: Plochý štvorvalcový motor Continental O-200-A s výkonom 100 hp (75 kW) pri 2750 ot./min.
• Priemer vrtule: 1,8 m

• Neprekročiteľná rýchlosť letu: 141 uzlov (259 km/h)
• Cestovná rýchlosť: 107 uzlov (198 km/h)
• Pádová rýchlosť: 42 uzlov (78 km/h)
• Dolet: 366 NM (678 km)
• Dostup: 14 000 stôp (4 300 m)
• Rýchlosť stúpania: 670 stôp/min. (3,4 m/s)
• Kĺzací pomer: 7
• Spotreba paliva: 23 L/hod. paliva Avgas
• Minimálny pomer výkonu k hmotnosti: 100 W/kg (0,063 hp/lb)
• Maximálne plošné zaťaženie krídla: 49 kg/m² (10 lb/ft²)
• Dopredná rýchlosť pri najlepšej rýchlosti stúpania: 122 km/h
• Rýchlosť pri maximálnej kĺzavosti: 128 km/h

• Cessna 140
• Cessna 172
• Cessna 182

• Airliners.net - Údaje o lietadle - Cessna 150 & 152
• Cessna 152 Aerobat Archivované 2013-02-10 na Wayback Machine Webová stránka Smithsonian National Air and Space Museum
• Vývoj modelu Cessna 150 a 152

Letecký portál

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Cessna 150 na anglickej Wikipédii.