Bytča

Leží prevažne na pravom brehu Váhu, v Bytčianskej kotline. Zo severozápadu mesto ohraničujú Javorníky a z juhovýchodu Súľovské vrchy. Stredom námestia preteká potok Petrovička s miernym výskytom rýb (kapre).

• Mestské časti
  • Beňov
  • Hliník nad Váhom
  • Hrabové
  • Malá Bytča
  • Mikšová
  • Pšurnovice
  • Veľká Bytča
• Osady
  • Jabloňovský majer
  • Kypúsy
  • Šagáty
  • Tomborov Salaš

Podrobný prehľad udalostí po rokov, pozri článok Dejiny Bytče

Bytča bola vždy významným sídlom na Váhu. Prvá písomná zmienka je z roku 1234.

V Bytči pôsobili v stredoveku viaceré šľachtické rodiny, od Turzovcov, cez Esterháziovcov po posledných priemyseôníkov Popperovcov. V meste pôsobila a besnila Alžbeta Bátoriová.

V novodobom politickom zriadení má mesto pričlenených viacero obcí, dnes mestských častí. Niektoré sa osamostatnili (obec Hlboké nad Váhom, 1998). V roku 1996 sa mesto stalo okresom. V roku 2007 bola Bytča pripojená na diaľnicu D1.

Mestské zastupiteľstvo sa skladá zo 17 poslancov - 8 nezávislých, 4 za SMER – SD a KDH a jedného za SDKÚ - DS. Primátorom je od roku 2010 Miroslav Minárčik (SMER).^[7]

• 1990 – 1998 Peter Lalinský (nezávislý)
• 1998 – 2010 Peter Korec (HZDS)
• 2010 – súč. Miroslav Minárčik (HLAS-SD)

 

Mestský erb tvorí na zelenom štíte strieborný zámok na modrej rieke, na priečelí zámku je zelený terč, v ktorom je strieborná hlava Sv. Jozefa so zlatou gloriolou okolo hlavy a so zlatou hornou polovicou píly, po stranách tváre sú zlaté písmená S J, v horných rohoch štítu je zlatý polmesiac a hviezda.^[8]

Počet obyvateľov : 11296 (2016)

• Slováci – 98,27 %
• Česi – 0,58 %
• Rusíni – 0,02 %
• Maďari – 0,02 %
• Rómovia – 0,01 %
• iní

• rímski katolíci – 90,87 %
• bez vyznania – 4,35 %
• evanjelici a. v. – 1,51 %
• grécki katolíci – 0,11 %
• pravoslávni – 0,02 %
• iní

Centrum Bytče sa vyznačuje zachovaným historickým jadrom formovaným okolo štvorcového námestia s farským kostolom na jednej strane a areálom kaštieľa na ulici Sidónie Sakalovej. Tento priestor bol preto vyhlásený za mestskú pamiatkovú zónu v roku 1991.^[9]

• Rímskokatolícky kostol Všetkých svätých, jednoloďová pôvodne stredoveká stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a mierne predstavanou vežou, z polovice 15. storočia. Výraznou renesančnou úpravou prešiel v druhej polovici 16. storočia, keď Bytča patrila Turzovcom. V tomto období bol kostol evanjelický. Autorom renesančnej prestavby bol taliansky majster Ján Kilián a kamenársky majster Andrej Pocabello. Z tohto obdobia pochádza aj renesančný portál z roku 1590. V roku 1628 nový zemepán Mikuláš Esterházi kostol venoval katolíckym veriacim, prešiel barokovou úpravou. Súčasná podoba kostola je výsledkom prestavby z rokov 1937–1938 vedenej M.M. Harmincom.^[10] V tomto období bola zbúraná renesančná zvonica, ktorá pri kostole stála. V interiéri sa nachádza hodnotné barokové zariadenie. Hlavný oltár Všetkých svätých je ranobarokový z roku 1696, jeho donátorom bol biskup Andrej Matúšek. Kazateľnica je ranobaroková z roku 1694. Bočné oltáre Panny Márie z roku 1745 a oltár sv. Františka z Assisi z roku 1763 sú taktiež barokové. Krstiteľnica je klasicistická z prelomu 18. a 19. storočia. Fasády sú členené polkruhovo ukončenými okami so šambránami. Veža s predstavaným trojosovým portikom je ukončená rezonančnými otvormi s výraznými hodinami a ihlancovou helmicou.

•  
  Kostol Všetkých svätých
•  
•  
•  
  Renesančný portál
•  
  Interiér kostola

• Rímskokatolícky kostol sv. Barbory, jednoloďová pôvodne renesančná stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a mierne predstavanou vežou, z prvej polovice 17. storočia. Klasicisticky bol upravovaný v roku 1813. Neskôr prešiel obnovou v roku 1861 a 1939, keď bola pristavaná veža. Poslednou obnovou prešiel v roku 2002. Interiér je zaklenutý krížovými hrebienkovými klenbami. Nachádza sa tu oltár z roku 1901 od R. Hanela z Nového Jičína a klasicistická kazateľnica z prvej polovice 19. storočia. Na stenách sú viditeľné fragmenty malieb Mučenie Krista a Nanebovstúpenie Krista z roku 1629.^[11] Fasády sú členené opornými piliermi a polkruhovo ukončenými oknami s kamennými kružbami. Veža je ukončená ihlancovou helmicou.

• Židovská synagóga, historizujúca trojloďová stavba na pôdoryse písmena T s polygonálnym záverom, z roku 1907. Donátorom stavby bol barón Leopold Popper.^[12] Fasády synagógy sú členené lizénami a polkruhovo ukončenými oknami s profilovanými neorománskymi suprafenestrami. Korunná rímsa je dekorovaná zuborezom. Vstupná prevýšená časť má na os umiestnený polkruhový portál lemovaný románskymi stĺpmi, nad ním je rozetové okno, ukončená je sedlovou strechou s nárožnými vežicami ukončenými kupolami.

• Zvonica v časti Hliník nad Váhom, ľudová stavba na pôdoryse štvorca ukončená stanovou strechou. Na fasáde je nika lemovaná šambránou.

•  
  Kostol sv. Barbory
•  
  Synagóga
•  
•  
  Portál synagógy
•  
  Detail rozetového okna

• Kaštieľ Turzovcov, dvojpodlažná renesančná štvorkrídlová stavba s vnútorným nádvorím a nárožnými vežami, z rokov 1571-1574. Kaštieľ samotný je dominantnou časťou rozsiahlejšieho areálu. Staviteľom kaštieľa vzniknutého na mieste stredovekého hradu bol František Turzo, ktorý panstvo kúpil v roku 1563. V prácach pokračoval jeho syn Juraj Turzo, uhorský palatín. Projekt kaštieľa je pripisovaný staviteľovi Kiliánovi z Milána. Obnovou prešiel v rokoch 1966-1976.^[13] V súčasnosti tu sídli oblastný archív. Do kaštieľa sa vstupuje podvežím monumentálnej veže dekorovanej sgrafitom. Vnútorné nádvorie je lemované arkádami, na prízemí pilierovými, na poschodí stĺpovými. V interiéri sa nachádzajú pôvodné renesančné klenby. Fasády kaštieľa sú členené oknami s renesančnými osteniami s rímsovými suprafenestrami, tie lemujú široké sgraffitové obdĺžniky. Polkruhovo ukončený portál je dekorovaný maskarónom a reliéfnymi erbami Turzovcov a Zrínskych, uprostred ktorých je umiestnená nápisová tabuľa pripomínajúca staviteľa kaštieľa. Stredná veža je ukončená zvonovitou helmicou s laternou, nárožné veže majú ihlancové helmice.

•  
  Turzovský kaštieľ
•  
•  
  Nádvorie kaštieľa
•  
  Portál s erbmi
•  
  Erby na fasáde

• Sobášny palác, dvojpodlažná renesančná stavba na pôdoryse obdĺžnika s valbovou strechou, z roku 1601. Stavebníkom paláca bol palatín Juraj Turzo, ktorý ho vybudoval pre organizovanie slávností a svadieb pre svojich sedem dcér. Objekt vyhorel v roku 1856. Úpravami prešiel v roku 1886.^[14] Obnovou a reštaurovaním prešiel v roku 2008. V súčasnosti sa tu nachádzajú expozície Považského múzea. Fasády paláca sú členené oknami s kamennými osteniami, ktoré lemujú bohato dekorované sgrafitové pásy. Nad portálom sa nachádza polychrómovaný erb Juraja Thurzu a jeho manželky Alžbety Czoborovej.

•  
  Sobášny palác
•  
•  
  Portál
•  
  Detail portálu
•  
  Interiér Sobášneho paláca

• Meštiansky dom, vstupná budova areálu kaštieľa, dvojpodlažná pôvodne renesančná stavba na pôdoryse obdĺžnika s troma rizalitmi, z rokov 1571-1574. Úpravami prešla v 17. storočí a najmä na konci 19. stroočia, keď získala súčasnú neorenesančnú podobu.^[15] V súčasnosti tu sídli Okresný úrad. Fasády budovy sú členené troma rizalitmi, centrálnym prechádza vstupná brána do areálu kaštieľa. Parter je členený polkruhovo ukončenými oknami s profilovanými šambránami s klenákmi a bosážou. Poschodie je členené pilastrami, okná majú profilované šambrány a dekoratívne segmentové suprafenestry. Rizality sú ukončené neorenesančnými štítmi s volútami a prelamovanou rímsou.

• Kúria v časti Hliník nad Váhom, bývalý hostinec, jednopodlažná jednotraktová renesančná stavba na pôdoryse písmena L z roku 1575. Úpravami prešla na začiatku 20. storočia a v rokoch 1992-1994.^[16] Fasády kúrie sú členené oknami s profilovanými šambránami s klenákmi. Ku kúrii je pripojená segmentovo ukončená brána vedúca do dvora.

• Kaštieľ v časti Hrabové, dvojpodlažná dvojtraktová renesančná stavba na pôdoryse písmena L s párom polkruhových arkierov, z roku 1690. Stojí na mieste staršej stavby, ktorej hmota mohla byť inkorporovaná do súčasného objektu. Miestnosti prízemia sú zaklenuté valenými klenbami s lunetami.^[17] Obnovou prešiel v rokoch 1950-1951, keď bol adaptovaný na domov dôchodcov, 1965 a v roku 2002.^[18] Fasády sú v parteri členené pásovaním, od poschodia ho oddeľuje kordónová rímsa. Poschodie je členené oknami so šambránami s rímsovými suprafenestrami. Veže sú ukončené ihlancovými helmicami.

• Židovský cintorín

•  
  Vstup do kaštieľa
•  
  Areál kaštieľa
•  
  Park kaštieľa

V Bytči dominuje najmä strojársky priemysel (výroba ložísk, kovových konštrukcií, strojov). Významné zastúpenie má aj drevospracujúci a pekárenský priemysel.^[19] Dôležitými zamestnávateľmi sú aj supermarkety Billa, Lidl a COOP Jednota.

Významné firmy:

• Kinex a. s.
• Technometal, spol. s r. o.
• Drevoindustria Súľov, s. r. o.
• Leader Gasket of Slovakia, s. r. o.
• Premat, s. r. o.
• RP HUJO, s. r. o.
• Harinel s. r. o.

V meste sa nachádza 5 materských škôl, z toho dve sú priamo v meste a ostatné sú v mestských častiach. Pôsobia tu aj súkromné subjekty, s menším počtom žiakom. Základné vzdelávanie poskytujú tieto subjekty (podľa abecedy):^[20]

• Spojená škola internátna
• Základná škola na Ul. Eliáša Lániho
• Základná škola na Ulici Mieru

Na Štefánikovej ulici sídli štátne gymnázium. Súkromná stredná škola (2021 bez žiakov) sa nachádza na ulici Sidónie Sakalovej.

Na ulici Zámok aj Základná umelecká škola Bytča.

Najdôležitejším dopravným koridorom je diaľnica D1, ktorá vedie po ľavom brehu Váhu a dá sa z nej zísť križovatkou Bytča. Mestom ďalej prechádzajú cesty I. triedy I/10 (súčasť európskej cesty 442) do Makova a I/61 z Trenčína do Žiliny. Okrem toho vedie cez mesto ešte cesta II/507 zo Žiliny do Považskej Bystrice.

Mesto leží na trati 120 Bratislava - Žilina, ktorá bola do Bytče dovedená v roku 1883. Stanica sa nachádza dosť ďaleko od centra mesta, v mestskej časti Hrabové na ľavom brehu Váhu. V rámci projektu modernizácie úseku Považská Teplá - Žilina bola stanica v rokoch 2014-2015 rekonštruovaná.^[21] Zastavujú tu osobné vlaky a regionálne expresy z Trenčína do Košíc.

V Bytči sa nachádza autobusová stanica, z ktorej jazdia autobusy do okolitých obcí. Stanica bola výrazne zmenšená a zmenená jej orientácia, pretože ustúpila komerčnému supermaketu s parkoviskom. Autobusy prevádzkuje SAD Žilina. Mestská hromadnú dopravu sa pokúsilo mesto zriaďovať krátkodobo, zväčša ako dopravu k zdravotnému zariadeniu, no táto služba bola zrušená.

Bytča má futbalový klub MFK Bytča, ktorý hrá piatu najvyššiu súťaž na Slovensku. Vznikol v roku 2017 po tom, ako predchádzajúci klub FO Kinex Bytča skrachoval.

Cenné úspechy však dosahuje mesto najmä v mládežníckej ženskej hádzanej. V sezóny 1985/86 sa staršie dorastenky Bytče stali federálnymi majsterkami ČSSR. Súčasná mladá generácia v posledných rokoch na tento úspech úspešne nadviazala. Mládežnícke celky MHK Bytča získali v rokoch 2007 – 2010 štyri tituly majsteriek Slovenska. Dvakrát mladšie dorastenky (2008 a 2009), raz staršie žiačky (2007) a najčerstvejší titul z roku 2010 zaknihovali staršie dorastenky. Medzi veľké talenty ženskej hádzanej na Slovensku patria aj hráčky z Bytče, predovšetkým brankárky Adriana Baginová a Lenka Janešíková, spojky Iveta Mičiníková, Eva Minarčíková, Alica Kostelná, Nikola Ďuriníková a krídla Darina Šichmanová, Martina Vaninová

• Imrich Turzo (* 1598 – † 1621), šľachtic, oravský župan,
• Alexander Lombardini (* 1851 - † 1897), publicista a historik
• Sidónia Sakalová (* 1876 - † 1948), spisovateľka
• Milan Alexander Getting (* 1878 – † 1951), politik a novinár, jeden zo signatárov Pittsburskej dohody
• Jozef Tiso (* 1887 - † 1947), rímskokatolícky kňaz, prezident vojnovej Slovenskej republiky
• Stanislav Biroš (* 1901 – † 1983), sochár
• Ján Červeňanský (* 1905 - † 1977), lekár, považovaný za zakladateľa modernej slovenskej ortopédie
• Pavol Biroš (* 1906 – † 1927), huslista
• Ivan Minárik (* 1909 - † 1967), spisovateľ

• Juraj VII. Turzo (* 1567 - † 1616), hlavný župan Oravy a palatín Uhorska, zakladateľ samostatnej evanjelickej cirkvi v Uhorsku
• Eliáš Láni (* 1570 - † 1617), spisovateľ, evanjelický farár, superintendent (biskup) bytčianskeho dištriktu
• Samo Chalupka (* 1812{ - † 1883), básnik
• Viliam Pauliny-Tóth (* 1826 - † 1877), politik, básnik a publicista
• Ladislav Treskoň (* 1900 – † 1923), maliar

•   Karolinka, Česko
•   Opoczno, Poľsko

1. ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
2. ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
3. ↑ www.Bytca.sk: História mesta Bytča
4. ↑ MOŠ/MIS
5. ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
6. ↑ JÚĽŠ. Bytčan v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava: Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online.
7. ↑ Výsledky v obci Mesto Bytča - Komunálne voľby 2018 [online]. [Cit. 2020-04-13]. Dostupné online.
8. ↑ VZN o mestských symboloch a ich používaní [online]. [Cit. 2020-04-13]. Dostupné online. Archivované 2021-05-11 z originálu.
9. ↑ Zásady ochrany PZ Bytča [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
10. ↑ História [online]. Rímskokatolícka cirkev farnosť Bytča. Dostupné online.
11. ↑ Bytča – Kostol sv. Barbory [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
12. ↑ Bytča - Synagóga [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
13. ↑ Bytča [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
14. ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
15. ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
16. ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
17. ↑ Hrabové (Bytča) [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
18. ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
19. ↑ Priemysel a výroba - Bytča - Zoznam firiem [online]. www.vsetkyfirmy.sk, [cit. 2020-04-13]. Dostupné online.
20. ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2021-10-12]. Dostupné online. Archivované 2021-10-23 z originálu.
21. ↑ ŽST Bytča | ŽSR [online]. www.zsr.sk, [cit. 2020-04-13]. Dostupné online. Archivované 2020-06-17 z originálu.

•   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bytča

• Zoznam ulíc a námestí v Bytči
• Zoznam kultúrnych pamiatok v Bytči

• Oficiálny web
• Oficiálna stránka MHK Bytča