Bristol Britannia

 

 

 

 

 

Dňa 22. decembra sa do letových skúšok zapojil druhý prototyp G-ALRX (prvý medzitým už mal nalietaných vyše 200 letových hodín). Boli na ňom už zapracované všetky zmeny, ktoré boli testované na G-ALBO (úpravy v ovládaní výškovky, zmena profilu vonkajšej časti krídla, inštalácia iných koncových oblúkov, nové motorové gondoly či montáž motorov Proteus 705). Tiež už vcelku zodpovedal budúcemu sériovému prevedeniu, bolo inštalované pretlakovanie trupu a klimatizácia, kabína cestujúcich bola vybavená 90 sedadlami. Ale už pri 24. skúšobnom lete, 4. februára 1954, došlo k poruche reduktoru pravého vnútorného motora. Nasledovalo pretočenie odľahčeného motora, deštrukcia turbíny a požiar. Pegg s lietadlom vykonal núdzové pristátie na brucho v rozbahnenom ústí rieky Severn, pritom bol požiar motora uhasený. Stroj pritom utrpel pomerne malé škody, ale než sa ho podarilo vyslobodiť bol pri prílive sčasti zaplavený slanou morskou vodou, ktorá konštrukciu draku narušila do tej miery, že musel byť ako neopraviteľný odpísaný. Naďalej už nelietajúci stroj neskôr vo Filtone slúžil ako učebná pomôcka pri zoznamovaní a výcviku nových posádok Britannií. Potom bol aj prvý prototyp ďalej upravený na úroveň odpísaného G-ALRX a ďalej na ňom pokračovali letové skúšky (aj skúšky prevádzky za vyšších teplôt, v tropickom klimatickom pásme). Prvá sériová Britannia (Series 102, G-ANBA, výr. číslo 12 902) bola zalietavaná od 5. septembra 1954, ale prototyp aj naďalej slúžil na rôzne testy, okrem iného na ňom bolo skúšané nové odmrazovanie vstupných kanálov k motorom, neskôr tiež bol použitý ako lietajúca skúšobňa – firma Bristol vyvíjala nové, výkonnejšie motory Orion, ktoré mali poháňať neskoršie verzie stroja (ty sa nakoniec neuskutočnili, iba v Kanade boli vyrábané stroje vyvinuté na základe typu Britannia, na ktorý Kanaďania zakúpili licenciu; išlo o vojenské stroje Canadair CL-28 Argus, poháňané piestovými motormi Wright R-3350, a Canadair CL-44, vyrábané ako nákladné CL-44D a dopravné CL-44J, tie ale poháňali turbovrtuľové motory Rolls-Royce Tyne). Práve pri letových skúškach Orionu poslúžil prvý prototyp, ktorý ho dostal na miesto ľavého vonkajšieho motora Proteus (na vývoj nakoniec nenadviazala sériová výroba, nešlo pritom ani tak o problémy technického alebo ekonomického charakteru, ale vyslovene politického; firma Bristol pritom mala s uplatnením mena Orion vyslovene smolu, prvýkrát bolo použité v polovici 40. rokov pre práve vyvíjaný dvojhviezdicový zážihový osemnásťvalcový motor, s očakávaným výkonom na úrovni 4000 hp, teda 2982 kW, ale kvôli očakávanej konkurencii lopatkových motorov bol vývoj zastavený ešte pred dokončením prototypu tohto motora). Lietadlo definitívne dolietalo v decembri 1960 (to už malo na svojom konte vyše 1800 letových hodín), kedy bol vyčiarknutý z registra – dňa 30. decembra 1960 preletel z Filtonu na stanicu RAF St. Athan (v tej dobe mal vnútorné motory Proteus 705, pravý vonkajší Proteus 755 a ako ľavý vonkajší bol namontovaný prototyp motora Bristol Orion), kde bol s evidenčným číslom 7708M používaný ako nelietajúca učebná pomôcka pri výcviku pozemného personálu. V lete 1968 bol zošrotovaný.

Dve lietadlá Britannia 318, prenajaté od kubánskej spoločnosti Cubana de Aviación, používali od roku 1962 aj Československé aerolínie, ktoré s nimi lietali na Kubu. Ich linka bola prvým leteckým spojením Kuby s Európou a bola vedená cez írsky Shannon a kanadský Gander. Prvá Britannia (OK-MBA) patrila pôvodne Eagle Airlines (G-APYY) a potom Cubane (CU-T668). Do služby u ČSA vstúpila 3. februára 1962 vo farebnom prevedení ČSA, ale už 28. februára 1963 bola vrátená pôvodnému používateľovi. Druhá Britannia (OK-MBB), pôvodne stroj Cubany s registráciou CU-T671, na linke lietala vo farebnom prevedení Cubany s československými doplnkami od 7. mája 1962 až do mája 1969, potom bola na linke nahradená typom Iľjušin IL-62.

Súčasťou dohody medzi ČSA a Cubanou bolo aj vykonávanie väčších prehliadok Britannií na Kube. V prípade, že sa prehliadka pretiahla, poskytovala kubánska strana pre linku Havana – Praha svoje lietadlo. To viedlo k tomu, že posádky ČSA v skutočnosti lietali s tromi Britanniami, pravidelne dvoma zaregistrovanými v československom registri a občas s treťou registrovanou na Kube. Okrem pravidelnej linky do Havany uskutočnili Britannie od ČSA aj niekoľko zvláštnych letov do Mexika.

 

• Počet cestujúcich: 61–90 (podľa usporiadania kabíny)
• Rozpätie: 43,36 m
• Dĺžka: 34,75 m
• Nosná plocha: 192,70 m²
• Hmotnosť prázdneho lietadla: 39 916 kg
• Vzletová hmotnosť: 70 307 kg
• Maximálna rýchlosť: 623 km/h
• Cestovná rýchlosť: 571 km/h
• Dostup: 10 058 m
• Dolet: 4 425 – 7 371 km
• Pohon: 4 × turbovrtuľový motor Bristol Proteus 705
• Výkon motora: 2908 kW

• Počet cestujúcich: 73–139 (podľa usporiadania kabíny)
• Rozpätie: 43,36 m
• Dĺžka: 37,87 m
• Výška: 11,43 m
• Nosná plocha: 192,70 m²
• Hmotnosť prázdneho lietadla: 41 957 kg
• Vzletová hmotnosť: 83 915 kg
• Maximálna rýchlosť: 639 km/h
• Cestovná rýchlosť: 575 km/h
• Dostup: 10 515 m
• Dolet: 5 625 – 7 145 km
• Pohon: 4 × turbovrtuľový motor Bristol Proteus 755
• Výkon motora: 3072 kW

 

• Počet cestujúcich: 82–139 (podľa usporiadania kabíny)
• Rozpätie: 43,36 m
• Dĺžka: 37,87 m
• Výška: 11,43 m
• Nosná plocha: 192,70 m²
• Vzletová hmotnosť: 83 915 kg
• Maximálna rýchlosť: 652 km/h
• Cestovná rýchlosť: 575 km/h
• Dostup: 10 668 m
• Dolet: 6 872 – 8 578 km
• Pohon: 4 × turbovrtuľový motor Bristol Proteus 765
• Výkon motora: 3315 kW

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Bristol Britannia na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).

Letecký portál