Bansko

Pôvod názvu mesta nie je úplne známy, existujú ale dve hlavné teórie. Podľa prvej meno mesta pochádza od termínu „ban“, ktorý označuje vládcu, alebo správcu nejakej oblasti a podľa druhej z teórií názov pochádza od minerálnych prameňov vyvierajúcich pri neďalekej obci Baňa (bulh. Баня).^[2]

Mesto leží v Razložskej kotline na rieke Glazne.^[2] Nachádza sa na severnom úpätí severného Pirinu v nadmorskej výške približne 925 m n. m. Je vzdialené 56 kilometrov od oblastného centra Blagoevgradu, 145 kilometrov od Plovdivu a asi 150 kilometrov od Sofie. Klíma je horská a snehová pokrývka sa v meste zvyčajne drží od decembra do apríla.^[3] Mesto funguje ako východiskový bod do pohoria Pirin.^[4]

O tom, že okolie mesta bolo osídlené už v dávnych časoch svedčia mnohé archeologické nálezy a vykopávky, ktoré pochádzajú z tráckeho obdobia, z antiky aj zo stredoveku. V okolí mesta sa nachádza viac než 100 objektov zapísaných v archeologickej mape Bulharska.^[5] Najvýznamnejším z týchto objektov je pravdepodobne Sitan kale (bulh. Ситан кале) – bývalá pevnosť v pohorí Pirin približne 4 km západne od Banska stojaca na mieste zvanom Kaľata (bulh. Калята), ktoré bolo obývané už Trákmi a fungujúca ako pevnosť až do obdobia stredoveku najmä v období Druhej bulharskej ríše. Medzi ďalšie objekty v blízkosti mesta patria napríklad zvyšky ranokresťanskej baziliky postavenej medzi 4. a 6. storočím po Kr., zvyšky stredovekého kostola a dediny, ako aj nekropola s približne 130 hrobmi, ktoré sa nachádzajú na mieste zvanom Šipotsko (bulh. Шипотско) približne 1 km západne od Banska, ďalej zvyšky Tráckej pevnosti približne 12 km južne od Banska v mieste zvanom Julen (bulh. Юлен), alebo miesto zvané Sveti Ivan (bulh. Свети Иван) približne 1 km východne od Banska, kde sa nachádza bývalá trácka svätyňa ako aj zvyšky ďalšej ranokresťanskej baziliky.^[6]

Samotné Bansko vzniklo niekedy v období stredoveku spojením niekoľkých osád do jednej dediny. Prvá písomná zmienka o Bansku pochádza z osmanských registrov pastierov oviec z roku 1576.^[5]

Bansko sa neskôr rýchlo vyvíjalo, stalo sa centrom mnohých remesiel a neskôr aj jedným z hlavných ohnísk Bulharského národného obrodenia, narodil sa tu Pajsij Chilendarski, ktorý je považovaný za jeho iniciátora. Počas národného obrodenia bolo v Bansku postavaných veľa významných budov vrátane bulharského pravoslávneho kostola, školy a iných kultúrnych inštitúcií. V 60. rokoch 19. storočia sa v Bansku objavili protestantskí misionári a 6. 8. 1968 tu bola ustanovená Bulharská evanjelická cirkevná správa, čim sa Bansko stalo prvým pôsobiskom evanjelickej cirkvi na území Bulharska.^[5]

Po oslobodení Bulharska a následnom Berlínskom kongrese v roku 1878 ostalo Bansko v časti (Macedónia), ktorá ostala pod správou Osmanskej ríše, ale stalo sa, ako najväčšie obývané miesto v okolí, centrom národno-oslobodzovacieho boja. Už v roku 1878 prebehlo v okolí Kresnensko-Razložské povstanie, ktorého sa aktívne zúčastnila väčšina obyvateľstva a ktoré si vytýčilo za cieľ oslobodenie Razložskej kotliny od osmanskej nadvlády, ale po čase bolo krvavo potlačené. V roku 1896 počas učiteľského pôsobenia Goce Delčeva sa Bansko stalo regionálnym centrom Vnútornej macédonsko-odrinskej revolučnej organizácie (bulh. Вътрешната македоно-одринска революционна организация). Ďalšie stupňovanie aktivít národno-oslobodzovacieho hnutia viedlo v roku 1903 k Ilindensko-Preobraženskému povstaniu, ktorého sa opäť zúčastnilo veľké množstvo obyvateľov Banska. Aj toto povstanie však bolo potlačené. 5. októbra 1912 bolo Bansko konečne oslobodené a stalo sa súčasťou Bulharska.^[5]

Bansko je bohaté na pamiatky, celkovo až okolo 150 stavieb má priznaný štatút kultúrnej pamiatky.^[4] Medzi najvýznamnejšie patria:

• Chrám svätej Trojice (bulh. Църква "Света Троица") – obrodenecký kostol s oddelenou zvonicou postavený v roku 1835^[7]

• Chrám Zosnutia Bohorodičky (bulh. Църква “Успение Богородично”) – postavený na mieste staršieho chrámu, v dnešnej podobe z prelomu 18. a 19. storočia^[8]

• Beľanovov dom (bulh. Велянова Къща) – predstavuje typický obytný dom v Bansku z obdobia národného obrodenia vrátane vnútornej výbavy^[9]

• Historicko-etnografické múzeum „Radonovov dom“ (bulh. Историко-етнографски музей "Радонова къща") – typická obrodenecká budova zo začiatku 19. storočia, dnes sídlo historicko-etnografickej expozície venovanej mestu a regiónu^[10]

• Dom múzeum Nikolu Vapcarova (bulh. Къща музей "Никола Вапцаров") – rodný dom Nikolu Vapcarova, od roku 1952 funguje ako múzeum venované jeho osobe^[11]

• Dom múzeum Neofita Rilského (bulh. Къща-музей "Неофит Рилски") – masívna ohradená budova z 18. storočia a rodný dom Neofita Rilského, dnes múzeum venované jeho osobe^[12]

Bansko je najväčší a najrýchlejšie sa rozvíjajúci zimný rezort na Balkánskom polostrove a funguje ako stredisko zimných športov medzinárodného významu. Mimo zimnej sezóny funguje ako východiskový bod a turistické centrum pre pohorie Pirin. V meste sú pomerne dobre zachované miestne tradicíe, folklór a tradičná miesta kuchyňa, čo tiež prispieva k rozvoju turistického ruchu. Nachádza sa tam aj niekoľko múzeí a obľúbené sú aj termálne minerálne kúpele v susednom blízkom meste Dobrinište.^[4]

• Neofit Rilský (1793 – 1881), bulharský svätec
• Paisij Chilendarski (1722 – 1773), bulharský národný buditeľ
• Nikola Vapcarov (1909 – 1942), bulharský básnik

•   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bansko