Antonio Canova

Po vyučení u Torrettiho sa Canova roku 1775 osamostatnil. Jeho diela, ako napríklad Orfeus a Eurydika z roku 1776 (dnes v Museo Correr) vznikli na objednávku benátskych patricijov.

Roku 1779 odišiel Canovas do Ríma, kde bol hosťom benátskeho veľvyslanca. Tam tvoril diela s prevažne antickými a mytologickými témami. Po obsadení Ríma francúzskou armádou v roku 1798, odišiel späť do Benátok. Od roku 1802 bol vrchným kustódom umeleckých zbierok Cirkevného štátu.

Jeho zákazníkmi a patrónmi boli príslušníci rodiny Bonaparte, neskorším významným klientom a ochrancom VI. vojvoda z Bedfodu.

Nahota bola v dielach Canovas, umelca výrazne ovplyvneného gréckou plastikou, úplne bežná. Keď sa však jeho modelom stala Paulina Borghese, najmladšia sestra Napoleona Bonaparte, vtedy už cisára Napoleona I., a pózovala mu celkom nahá, vyvolala táto udalosť spoločenský škandál.

• Thesseus ako víťaz nad Minotaurom, mramor, 158 cm, 1781 – 1783, Múzeum Viktórie a Alberta, Londýn
• Amor a Psyché, 1793, mramor, výška 155 cm, Louvre, Paríž
• Náhrobok pre arcivojvodkyňu Máriu Kristínu Sasko-tešínsku, 1801 – 1805, mramor, Augustiniánsky kostol, Viedeň.
• Tri Grácie, 1812 – 1816, mramor, výška 173 cm, National Gallery of Scotland, Edinburgh. To isté, 1817 – 1822, Múzeum Viktórie a Alberta, Londýn.
• Paolina Borghese ako ležiaca Venuša, 1805 – 1808, Museo e Galleria Villa Borghese, Rím
• Kajúca sa Mária Magdaléna, 1809, Ermitáž, Petrohrad
• Tanečnica, 1809 – 1812, Bode Museum, Berlín
• Hebe, 1800 – 1805, Ermitáž, Petrohrad
• Hebe, 1816 Pinacoteca Civica, Forlì
• Napoleon ako Mars Uzmierovateľ, 1808, bronz, Accademia di Brera, Miláno

•   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Antonio Canova