Ľudmila Podjavorinská

Narodila sa v učiteľskej rodine Karola Rudolfa Riznera a jeho manželky Márie rodenej Klimáčekovej. V roku 1910 sa rodina presťahovala do Nového Mesta nad Váhom. Vzdelanie získala v Bzinciach. Jej prvé literárne ambície podporovali strýko Ľudovít Rizner a miestny evanjelický farár a spisovateľ Ján Pravoslav Leška. Neskôr pracovala krátko ako úradníčka Červeného kríža, ako nevydatá pomáhala otcovi v škole, no väčšinu života žila len zo skromných príjmov za literárnu prácu v periodikách.

Svoje prvé práce uverejňovala v peštianskych Slovenských novinách a časopise Vlasť a svet v rokoch 1887 – 1888. Na Slovensku jej prvé diela vychádzali od roku 1892 v Národných novinách a Slovenských pohľadoch, neskôr spolupracovala s detskými časopismi Zornička a Dětský máj. Začínala vydávaním básní, no už čoskoro sa rozhodla venovať i próze. Vo svojich dielach zobrazovala trpké osudy obyčajných ľudí, no tiež hlboko nazrela do ľudských duší. Vo svojich dielach z vidieckeho a malomestského prostredia opísala s kritickým nadhľadom každodenné rodinné starosti. I keď v začiatkoch literárnej kariéry využívala často komickosť postáv i situačnú komiku, neskôr vyostrila konflikty, či už sociálne alebo etické, čím sa jej diela stali hlbšími, vážnejšími a postavy tragickejšími. Svojou tvorbou sa od začiatku radí do obdobia realizmu, kde sa približuje kvalitou takým autorom, ako sú Svetozár Hurban Vajanský, Martin Kukučín alebo Jozef Gregor Tajovský. Vo svete slovenskej literatúry sa však zapísala najmä ako zakladateľka modernej slovenskej literatúry pre mladších.

• 1892 – Kmotrovia figliari
• 1892 – Za neistými túžbami, humoreska
• 1893 – Sokovia, humoreska
• 1893 – Protivy
• 1894 – Rôznymi cestami
• 1895 – Dozvuky
• 1895 – Z vesny života, zbierka lyrických veršov
• 1896 – „Ideál“
• 1896 – Pozde
• 1897 – Za šťastím
• 1897 – Ondráš
• 1898 – Z domova
• 1899 – Fako Ďura Kotúlku, humoreska
• 1899 – Pod svietňom ,
• 1900 – Postupne
• 1903 – Po bále, veršovaná novela (Slovenské pohľady)
• 1905 – Na bále, veršovaná novela (Slovenské pohľady)
• 1905 – V otroctve, novela
• 1906 – Blud, novela
• 1906 – Kde sa vzal
• 1909 – Dvaja bratia a Nešťastie pôvodcom šťastia
• 1910 – Žena, novela
• 1914 – Otrok
• 1915 – Prelud, veršovaná novela (Slovenské pohľady)
• 1930 – Balady, poézia
• 1932 – Baránok boží - končí samovraždou dieťaťa alebo tragickou nehodou a smrťou dieťaťa, po pokuse napadnúť nožom dospelú ženu ako následok dlhodobého psychického týrania dieťaťa
• 1937 – Mária z Magdali, poézia
• 1942 – Piesne samoty, poézia
• 1946 – Balady a povesti, poézia
• 1951 – Smrť, balada

• 1908 – Slovenská chalúpka, báseň
• 1909 – Oráč, báseň
• 1909 – Sadaj, slnko, sadaj, báseň
• 1921 – Kytka veršov pre slovenské dietky, zbierka veršov pre deti
• 1930 – Zajko Bojko, veršovaná rozprávka
• 1930 – Veršíky pre maličkých
• 1930 – Medový hrniec
• 1931 – Čarovné skielka, knižka rozprávok a poviedok
• 1939 – Škovránok
• 1942 – Zvonky
• 1943 – Čin-čin, veršovaná rozprávka
• 1947 – Klásky

• v roku 1947 získala titul Národný umelec

Jedna z balád Podjavorinskej bola zhudobnená ako kantáta. Dielo českej skladateľky Vítězslavy Kaprálovej má názov Ilena, op. 15, pre sóla, zbor, recitátora a orchester.

•   Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Ľudmila Podjavorinská
•   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ľudmila Podjavorinská