Nothing Special   »   [go: up one dir, main page]

Preskočiť na obsah

Bystrík (svätec)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Svätý Bystrík)
Bystrík
biskup nitriansky
Bystrík
Biografické údaje
Varianty menamaď. Beszteréd
Narodenieasi 1003
Nitra
Úmrtie1046
Budapešť
Svätenia
Cirkevrímskokatolícka
Svätec
Kanonizácia1083
Gregor VII.
Sviatok24. september
V cirkváchrímskokatolícka, gréckokatolícka
Atribútymeč, čln, atribúty biskupa
Odkazy
Spolupracuj na Commons Bystrík

Svätý Bystrík (lat. Beztertus Nitriensis, Bestredius, Bestridus, Bestricus, Bistridus, Bistritus; maď. Beszteréd, Besztrik, Besztríd, Beszter) (* asi 1003 – † 1046, Budapešť) je slovenský mučeník a nitriansky biskup z prvej polovice 11. storočia.

Po dôkladnom rozbore jeho mena ho slovenský historik Jozef Kompánek na konci 19. storočia ako prvý nazýva Bystríkom.

Svätý Bystrík v historických prameňoch

[upraviť | upraviť zdroj]

Sv. Bystrík sa spomína nielen vo všetkých schematizmoch Nitrianskeho biskupstva, ale jeho meno figuruje i vo Vatikánskom apoštolskom archíve. Najstaršiu zmienku o ňom môžeme nájsť vo Väčšej legende o sv. Gerardovi, ktorá vznikla v 2. polovici 13. storočia. Legenda opisuje udalosti z čias uhorského povstania v roku 1046: umučenie čanádskeho biskupa Gerarda, jeho spolumučeníkov – biskupov Buldu a Bystríka i záchranu biskupa Benetu z rúk vzbúrencov. Väčšina uhorských kroník z neskoršej doby, ktoré preberali z legendy opis udalostí okolo umučenia biskupa Gerarda, prevzala aj opis umučenia svätého Bystríka. Sv. Bystríka uvádzajú tiež tieto kroniky: Uhorská kronika zo 14. storočia, Budínska kronika, Dubnická kronika, Viedenská obrázková kronika, Mníchovská kronika, nemecky písaná kronika Henricha z Mügelnu, veršovaná kronika Henricha z Mügelnu a kronika Jána z Turca. Postavu svätého Bystríka spomína i Anton Bonfini, ktorý napísal (1491 – 1496) dvadsaťosem zväzkov uhorských dejín.

Svätý Bystrík ako nitriansky biskup

[upraviť | upraviť zdroj]

Tradícia považujúca svätého Bystríka za nitrianskeho biskupa je stará, prvým dochovaným historickým prameňom dokazujúcim jeho pôsobenie v Nitre sú Annales ecclesiastici regni Hungariae Melchiora Inchofera pochádzajúce z roku 1644. Podľa súčasnej historiografie nemožno síce jednoznačne dokázať existenciu biskupstva v Nitre v prvej polovici 11. storočia, svätý Bystrík, ktorý však predtým pôsobil ako prepošt Nitrianskej kapituly, mohol mať podľa názoru R. Marsinu biskupské svätenie ad personam. Za nitrianskeho biskupa ho ustanovil kráľ Štefan I. pravdepodobne niekedy okolo roku 1034.

Mladosť svätého Bystríka

[upraviť | upraviť zdroj]

Presné miesto a čas narodenia sv. Bystríka nepoznáme, ako však tvrdia historické záznamy, pochádzal z vyššieho rodu z okolia Nitry, kde bolo silné kresťanské slovienské etnikum, ktoré si uchovalo svoju vieru od čias pôsobenia vierozvestov sv. Cyrila a Metoda a aj po zániku Veľkomoravskej ríše v roku 907.

Môžeme predpokladať, že sv. Bystrík absolvoval učilište sv. Hippolyta na Zobore, založené ešte za čias Veľkej Moravy. O rehoľníkoch a žiakoch zo zoborského kláštora, ako pokračovateľoch štafety sv. Cyrila, sv. Metoda a sv. Gorazda, vieme, že sa snažili o šírenie slovienskej liturgie. Po zániku Veľkej Moravy sa o christianizáciu dnešného Maďarska starali okrem nemeckých kňazov aj kňazi zo spomínaného učilišťa sv. Hypolita na Zobore. Okrem sv. Bystríka k nim patrili Astrik, sv. Benedikt, sv. Maurus (Nitra), Prokop, Radla a sv. Svorad.

Situácia v Uhorsku počas pôsobenia sv. Bystríka

[upraviť | upraviť zdroj]

Politická, hospodárska, kultúrna a náboženská situácia v uhorskom kráľovstve v prvej polovici 11. storočia bola veľmi zložitá. Nástupcom sv. Štefana, ktorý zomrel bez potomka v roku 1038 (jeho jediný syn Imrich zomrel v roku 1031), sa na kráľovskom tróne stal jeho synovec Peter Orseolo z Benátok. Proti nemu však povstal príbuzný Samuel Aba, ktorý vyhnal Petra z Uhorska. Po viacerých vojnových stretnutiach nemecký cisár Henrich III. v roku 1044 opäť dosadil Petra na uhorský trón, ktorý spravoval ešte tri roky. V Uhorsku považovali Petra za votrelca a v roku 1046 vypuklo proti nemu povstanie. Povstalci pozvali na trón synov Vazula, nešťastného bratranca kráľa Štefana, ktorého oslepili na Nitrianskom hrade, pretože pripravoval vzburu. Za Vazulom vtedy stála pohanská časť národa. Nastalo obdobie poznačené vnútornými náboženskými nepokojmi, ktoré vyústilo do krvavých zrážok. Vazulovi synovia Ondrej, Belo a Levente boli ešte za čias kraľovania Štefana poslaní do vyhnanstva na Kyjevskú Rus. Ondrej, ktorý sa stal neskorším uhorským panovníkom, sa dal v Kyjeve pokrstiť.

Umučenie sv. Bystríka

[upraviť | upraviť zdroj]
Alexander Buzna: Sv. Bystrík a spoločníci

Keď vypuklo na jar roku 1046 v Uhorsku povstanie proti kráľovi Petrovi Orseolovi, k nespokojencom sa pripojili i pohanskí vzbúrenci pod vedením vodcu Vatu, ktorí odolávali pokresťančovaniu v Zadunajsku a v Potisí, kde ničili kostoly, kláštory a iné kresťanské pamiatky. Z tohto územia zasiahnutého povstaním utiekli do bezpečia na západ krajiny čanádsky biskup Gerard a biskupi Buldus a Benetus. Biskupi, ku ktorým sa pridal i sv. Bystrík, sa zhromaždili v opevnenom Stoličnom Belehrade (maď. Székesfehérvár).

Po správe, že sa kráľoviči Ondrej a Levente blížia k Pešti, sa biskupi rozhodli, že ich pôjdu privítať. Keď sa blížili k Pešti dostihlo ich pri Dunaji vojsko pohanského Vatu, ktoré na nich zaútočilo. Gerarda priviazali na voz, ktorý spustili z hory do Dunaja, a keďže po páde do hlbiny ešte žil, rozrazili mu hlavu o kameň a hruď prebodli kopijou.

Pri útoku povstalcov zahynul i biskup Buldus, ktorého ukameňovali. Sv. Bystrík sa spolu s Benetom usilovali dostať člnom na druhý breh Dunaja, pretože tam už malo byť vojsko kráľoviča Ondreja prichodivšieho z Kyjevskej Rusi. Na druhom brehu boli však tiež povstalci, ktorí Bystríkovi mečom spôsobili smrteľné zranenia, na následky ktorých na tretí deň zomrel. (Scriptores rerum Hungaricarum, Budapest 1937: Legenda sancti Gerhardi episcopi: …Bestricum episcopum ad mortem vulneraverunt, qui tertia die postmodum mortuus est...Chronicon Rhytmicum H. de Mügeln:...Budlinus saxis, gladio Bezfridus cruciatur, sed in hoc stragis stadio Bentho presul servatur…). Podľa niektorých historikov sa tak udialo koncom augusta 1046, dva dni po smrti biskupa Gerarda, ktorý zahynul 29. augusta 1046. Väčšina historikov sa však domnieva, že sa udalosti umučenia sv. Gerarda odohrali až 24. septembra a sv. Bystrík teda podľa nich zomrel na tretí deň, t. j. 26. septembra 1046.

Svätorečenie a spomienka sv. Bystríka

[upraviť | upraviť zdroj]

Svätý Gerard, patrón Budapešti a vychovávateľov, bol kanonizovaný zásluhou kráľa Ladislava I. v roku 1083 pápežom Gregorom VII. a spolu s ním boli svätorečení aj jeho spoločníci sv. Buldus a sv. Bystrík. Ich dnešný spoločný sviatok 24. septembra stanovila Sabolčská synoda v roku 1092.

Spomienka sv. Bystríka pripadá v súčasnom kalendári Rímskokatolíckej cirkvi na Slovensku na 24. septembra, ale nie je veľmi uctievaná. V liturgickom kalendári u gréckokatolíkov pripadá jeho spomienka tiež na rovnaký deň (v niektorých starších gréckokatolíckych kalendároch je jeho spomienka 17. júla). V Maďarsku sa 24. septembra na sviatok sv. Gerarda pripomínajú i jeho spolumučeníci – teda sv. Buldus a sv. Bystrík.

Kult sv. Bystríka

[upraviť | upraviť zdroj]
Ulica na žilinskom sídlisku Vlčince

Úcta k sv. Bystríkovi je na Slovensku stále živá. Okrem dvoch desiatok jeho vyobrazení vo forme vitráží (Čunovo, Hronský Beňadik, Liptovský Mikuláš, Nitra, Terchová) či obrazov (Edita Ambrušová, Ľudovít Bebjak, Alexander Buzna, Alexander Bugan, Edmund Massányi, Vojtech Matušinec, Ivan Pavlisko) sa na Slovensku nachádza aj niekoľko kostolných malieb (Hajná Nová Ves, Lysá pod Makytou, Nemce, Nitra, Šurany, Zuberec).

V Čičmanoch sa nachádza exercičné a rekreačné zariadenie pre Nitriansku diecézu – Dom sv. Bystríka, v ktorom je aj kaplnka zasvätená tomuto svätcovi. Autorom oltárneho obrazu je Ján Mikoláš z Novej Bystrice. Patrocínium sv. Bystríka má aj kaplnka v obci Nemce a kostol v obci Hajná Nová Ves. V kostole v obci Vyšná Myšľa je zvon sv. Bystríka. V Katedrále sv. Emeráma v Nitre je zvon zasvätený sv. Emerámovi, sv. Bystríkovi a bl. Maurovi.

V Starej Bystrici na Kysuciach je socha sv. Bystríka umiestnená na tzv. slovenskom orloji. Na Slovensku pôsobí tiež Vydavateľstvo sv. Bystríka, ktoré vydáva náboženskú literatúru. Na počesť sv. Bystríka je pomenovaná: ulica na žilinskom sídlisku Vlčince a ulica v Nitre – Janíkovciach.

Sv. Bystrík je uctievaný aj v zahraničí: v Pápežskom slovenskom ústave sv. Cyrila a Metoda v Ríme je vyobrazený na vitráži a na vitráži je znázornený aj v kanadskom Winnipegu. V Spojených štátoch amerických je sv. Bystrík vyobrazený v kostole sv. Cyrila a Metoda v Lakewood v Ohio. Autorom tohto vyobrazenia je Jozef Cincík. V Austrálii v slovenskom kostole v Lindcombe na predmestí Sydney zhotovil vitráž sv. Bystríka Boris Gašpar. V maďarskej obci Kunszentmiklós je sv. Bystrík na pomníku venovanom biskupom umučeným počas uhorského povstania v roku 1046. V poľskom Krakove je vyobrazený na mozaike v Kostole Božieho milosrdenstva. V Poľsku sa nachádza aj najstaršia dosková maľba s vyobrazením sv. Bystríka v barokovom Kostole sv. Jána Krstiteľa v Oravke z roku 1711. V obci Selenča vo Vojvodine v Srbsku je sv. Bystrík vyobrazený na nástennej maľbe v kostole.

Atribúty sv. Bystríka

[upraviť | upraviť zdroj]

Atribútmi svätého Bystríka sú kniha a všetky atribúty, ktoré označujú osobu biskupa: pluviál, pallium, mitra, barla, rukavice a biskupský prsteň. Býva vyobrazený s mečom a palmovým listom, ktorý je symbolom mučeníkov. Podľa historickej udalosti je vyobrazovaný na loďke spolu so spoločníkmi, prebodnutý šípmi.

Základná literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • BUGAN, Bystrík: Biskup Bystrík v slovenských dejinách. In: Bobák, J. a kol.: Historický zborník č. 15, 1/2005. Martin : Vydavateľstvo Matice slovenskej, 2005, s. 13 – 25
  • BUGAN, Bystrík: Svätý Bystrík. Bratislava : Lúč, 2007, 204 s. ISBN 978-80-7114-660-5
  • BYSTRÍK, sv. In: Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska. 1. vyd. Bratislava : Lúč, 2000. 852 s. ISBN 80-7114-300-6. S. 172 – 174.
  • ZRUBEC, Laco: Osobnosti našej minulosti. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1991, s. 83 – 85

Ďalšia literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • BAGIN, Anton: Sv. Štefan a sv. Bystrík. Svätci Slovenska. Slovenský denník, č. 220 r. 1992, s. 4
  • BOLLANDI, Joannes: Acta Sanctorum Ungariae, Continuatoribus, Aliísque Scriptoribus excerpta, et Prelegomenis, ac Notix illustrata. Semestre Secundum. Tyrnaviae, 1744
  • BONFINI, Antonio: Rerum Ungaricarum decades quatuor cum dimidia. Decadis II. Liber II. Viennae 1581
  • HEVENESI, Gabriel: Ungaricae Sanctitatis Indicia. Trnava, 1692
  • INCHOFER, Melchior: Annales ecclesiastici regni Hungariae. Tomus I. Vol. IV. Rím, 1644, s. 255
  • JUDÁK, Viliam: Bystrík – biskup, mučeník. Historická revue 6/1994, s. 31
  • "24. september, Sv. BYSTRÍK, biskup a mučeník." In: Daniel Dian – Viliam Judák: Každý deň so svätými : II. diel. Trnava : Spolok svätého Vojtecha, 2007. s. 98. ISBN 978-80-7162-679-4
  • kol. autorov: Encyklopédia Slovenska I. zväzok. Bratislava : VEDA, 1977, s. 289
  • PFLEIDERER, Rudolf: Atribúty světců. Praha : Unicornis, 1998, s. 111
  • PÖSTENYI, Ján: Svätý Bystrík, biskup, mučeník. Pútnik Svätovojtešský 1941, s. 35 – 36
  • SZENTPÉTERY, Emmerich: Scriptores rerum Hungaricarum – Tempore ducum regumque stirpis Arpadianae gestarum. Volumen I. Budapestini 1937, s. 166; Volumen II. Budapestini 1938, s. 503

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
  • sv.bystrik.szm.sk – spolok svätého Bystríka, životopis, vyobrazenia sv. Bystríka