Medveď hnedý

Medveď hnedý
Medveď hnedý, Viiksimo, Fínsko
Stupeň ohrozenia
[1]
Vedecká klasifikácia
Doména eukaryoty Ríša (regnum) živočíchy (Animalia) Vývojový stupeň epitelovce (Eumetazoa) Skupina dvojstranovce (Bilateralia) Vývojová vetva druhoústovce (Dueterostomia) Kmeň (phylum) chordáty (Chordata) Podkmeň (subphylum) stavovce (Vertebrata) Nadtrieda (superclassis) čeľustnatce (Gnathostomata) Stupeň štvornožce (Tetrapoda) Trieda (classis) cicavce (Mammalia) Podtrieda (subclassis) živorodé (Theria) Nadrad (superordo) placentovce (Eutheria) Rad (ordo) mäsožravce (Carnivora) Podrad (subordo) suchozemské (Fissipedia) Čeľaď (familia) medveďovité (Ursidae) Podčeľaď (subfamilia) Ursinae Skupina (tribus) Ursini Rod (genus) medveď (Ursus) Druh (species) medveď hnedý ( Ursus arctos)
Vedecký názov
Ursus arctos Linnaeus, 1758
Rozšírenie medveďa hnedého (2010)
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
Biologický portál

Medveď hnedý^[2] (zastarano medveď obyčajný; lat. Ursus arctos) je druh cicavca z čeľade medveďovitých, všežravec a jediný zástupca svojej čeľade, ktorý sa vyskytuje aj na území Slovenska. Z celosvetového hľadiska má druh holarktický areál rozšírenia, v ktorom obýva predovšetkým zalesnené oblasti. Je to jeden z najväčších suchozemských mäsožravcov (skôr však príležitostných), ktorému konkuruje iba jeho najbližší príbuzný, medveď biely, ktorého miery sú naprieč populáciami oveľa konštantnejšie a ktorý je v priemere o niečo väčší. Medveď hnedý je pohlavne dimorfný. Dospelý samec býva až o 30 % väčší ako samica.

Všeobecne meria 100 – 220 cm, z toho chvost 5 – 20 cm, v kohútiku 90 – 150 cm a váži 100 – 350 kg. Do najväčších rozmerov rastú predovšetkým americké a severoázijské poddruhy medveďa hnedého, obzvlášť potom medveď kodiak, medveď grizly alebo medveď kamčatský (Ursus arctos beringianus). Podľa niektorých zdrojov môžu dosiahnuť dĺžku až tri metre a hmotnosť až jednu tonu.

Napriek všeobecným predstavám, že ide o nebezpečnú či krvilačnú šelmu, živí sa prevažne rastlinnou potravou. Ak sú však okolnosti priaznivé, vďaka svojim rozmerom dokáže skoliť aj také mohutné zviera, ako je zubor, los alebo pižmoň. V niektorých oblastiach Aljašky sa medveď hnedý živí prevažne lososmi. Na vrchole jesenného hodovania dokáže denne skonzumovať až 40 kg potravy. Zimu prečkáva v brlohu a hibernuje.

Po väčšinu roka je to samotárske zviera, ktoré sa účelne združuje iba v období rozmnožovania a pri výchove mláďat (samica s mláďatami). K páreniu dochádza na jar či v lete, od mája do júla, prípadne aj neskôr, čím severnejšie medvede žijú. Gravidita samica trvá šesť až deväť mesiacov a rodí jedno až tri medvieďatá, o ktoré sa stará 2,5 až 4 roky. Samec sa na starostlivosti o mláďatá nepodieľa. Medveď hnedý sa dožíva 25 až 30 rokov, zriedka aj viac. Vzhľadom na svoju veľkosť nemá okrem človeka veľa nepriateľov, ale veľkou konkurenciou sa stávajú iné dospelé medvede.

Medzinárodný zväz ochrany prírody (IUCN) považuje druh za najmenej ohrozený, hoci je naprieč celým areálom mnoho populácií stále vzácnych, a to najmä kvôli ľudským aktivitám (úbytku prostredia či lovu). Celková populácia je však stabilná. K roku 2019 počet medveďov hnedých na celom svete presahuje 200 000, z ktorých väčšina žije v Rusku (~100 000 jedincov), v Severnej Amerike asi 58 000 a v Európe približne 15 400 až 17 000 jedincov. Ak pominieme európsku časť Ruska, najväčšia populácia medveďov v Európe sa nachádza v Rumunsku. Výskyt na Slovensku bol v roku 2012 doložený na 32,7 % územia. Kriticky ohrozený je napríklad medveď stredoázijský (Ursus arctos isabellinus). Už vyhubený je medveď severoafrický (Ursus arctos crowtheri), jediný poddruh i čoby druh medveďa, ktorý žil v Afrike. V roku 2014 bol medveď hnedý spolu s vlkom, rysom, rosomákom a zubrom zvolený za jedného zo reprezentatívnych zástupcov Európy – tzv. európska veľká päťka.

Druh opísal švédsky prírodovedec Carl Linné vo svojom diele z roku 1758 Systema naturae, pod dodnes platným vedeckým názvom Ursus arctos. Tento názov je zložený z latinského a gréckeho slova pre medveďa.

Medveď hnedý je jedným z ôsmich recentných druhov z čeľade Ursidae (medveďovitých), zo šiestich recentných druhov z podčeľade Ursinae a jedným zo štyroch žijúcich zástupcov rodu Ursus, kam sa radí aj medveď biely, medveď baribal a medveď ušatý. Ako druh sa medvede vyvinuli pred asi 5 miliónmi rokov a prešli si rozsiahlou hybridizáciou.^[3] Zrejme najstarším známym zástupcom tohto rodu je vyhynutý Ursus minimus, čo by relatívne malý medveď vážiaci okolo 50 kg, ktorý žil v období pliocénu až pleistocénu.^[4] Za predka medveďa hnedého je považovaný Ursus etruscus pôvodom z Eurázie, ktorý žil v ranom pleistocéne a ktorý sa podobal dnešným medveďom, až na trochu primitívnejší chrup.^[5][6] Najstaršie známe fosílne nálezy samotného medveďa hnedého sú staré asi 500 000 rokov a pochádzajú z Ázie, z jaskynného systému Čou-kchou-tien v Číne.^[7][8] Asi pred 250 000 rokmi sa tento druh dostal do Európy, kde na niekoľkých miestach zdieľal stanovište spoločne s medveďom jaskynným (Ursus spelaeus), s ktorým sa tiež rozmnožoval, a ktorý bol o niečo málo väčší ako dnešný medveď hnedý a mohol dosahovať hmotnosť 250 – 500 kg.^[6][9][10] Výskumy z odborov molekulárnej biológie a genetiky ukazujú, že súčasný medveď hnedý má stále podiel svojho genómu v množstve 0,9 až 2,4 % zodpovedajúci genómu medveďa jaskynného.^[9] Onedlho potom, čo medveď hnedý prenikol do Európy sa objavil aj v Afrike, kde dnes už vyhynul.^[6][11] Počas poslednej (weichselskej) doby ľadovej, asi pred 50 000 až 14 000 rokmi migroval medveď hnedý do Severnej Ameriky cez vtedy pevninskú Beringovu úžinu a stal sa predchodcom dnešného grizlyho alebo kodiaka, a než bol vytlačený späť človekom, dostal sa aj do oblastí dnešného Ontária, Kentucky, Labradoru alebo severného Mexika.^{[7][12][13][14]} Je tak možné, že za vyhynutím severoamerického druhu Arctodus simus, ktorý žil v období medzi 3 miliónmi – 10 000 rokov, stál invázny medveď hnedý, pretože mohol predstavovať silného potravinového konkurenta.^[15]

Za najbližšieho príbuzného medveďa hnedého je považovaný medveď biely (pozri tiež kladogramy nižšie), ktorý sa vyvinul pomerne nedávno, pravdepodobne v strednom pleistocéne (pred 600 000 až 150 000 rokmi^[16][17][18]). S týmto druhom zdieľa medveď hnedý hneď niekoľko spoločných znakov, ako napríklad podobnú chemicko-biologickú štruktúru mozgu, alebo je hostiteľom rovnakých črevných parazitov.^[19] Výskumy tiež ukázali, že niektoré populácie medveďov hnedých sú z hľadiska genetiky podobnejšie s populáciami ľadových medveďov, ako s populáciami iných medveďov hnedých.^[20] Z kladistického hľadiska je teda medveď hnedý čoby parafyletickým druhom, ktorého jednou z jeho vnútorných línií je medveď biely.^[21] V tradičnom ponímaní sú však oba druhy považované za samostatné taxóny. Blízku príbuznosť s ľadovým medveďom podporuje aj skutočnosť, že sa oba druhy medveďov krížia a plodia životaschopných potomkov. Jeden z prvých dôkazov sa objavil v roku 2006 na Banksovom ostrove, kde bol zastrelený medveď s hnedastou ale neobvykle svetlou srsťou, podobnú medveďovi bielemu. Neskoršia analýza DNA ukázala, že zabité zviera bolo prekvapivo krížencom ľadového medveďa a medveďa grizlyho. Odvtedy bolo v rovnakej oblasti nájdených ďalších najmenej sedem hybridov, pričom všetci pochádzali z jedinej samice medveďa bieleho.^[22]

Fylogenéza súčasných druhov medveďov znázornená v kladogramoch na základe kompletných sekvencií mitochondriálnej DNA podľa Yu et al. 2007 (prvý)^[23] a genetické štúdie podľa Kumar et al. 2017 (druhý)^[3]:

Ursidae   Ursinae       medveď biely     medveď hnedý           medveď baribal     medveď ušatý       medveď malajský         medveď pyskatý       medveď okuliarnatý       panda veľká

Ursidae   Ursinae       medveď biely     medveď hnedý       medveď baribal         medveď ušatý       medveď pyskatý     medveď malajský           medveď okuliarnatý       panda veľká

Vzhľadom na rozsiahly areál výskytu medveďov hnedých existujú značné rozdiely vo veľkosti a hmotnosti, tvare lebky, sfarbení srsti a ďalších morfologických znakoch naprieč populáciami. Z tohto dôvodu bolo opísaných niekoľko poddruhov, ktorých počet sa priebežne mení vinou rozdielov v odborných názoroch. V priebehu histórie výskumu boli tak opísané desiatky (spočiatku takmer 90) poddruhov. V moderných klasifikáciách sa obvykle rozlišujú nasledujúce poddruhy (celkom 22):^{[24][25][26][27][28]}

• Ursus arctos arctos – medveď (hnedý) európsky/medveď (hnedý) eurázijský: nominátny a najrozšírenejší poddruh v Európe, západnom Rusku a na Kaukaze^[29]
• Ursus arctos beringianus – medveď (hnedý) kamčatský (vrátane Ursus arctos mandchuricus – medveďa (hnedého) mandžuského): Kamčatka, Paramušir a okolité pobrežné oblasti. Možno patrí skôr k severoamerickému poddruhu Ursus arctos horribilis.^[30]
• Ursus arctos collaris – medveď (hnedý) (?-)sibírsky (vrátane Ursus arctos jeniseensis, Ursus arctos sibiricus, Ursus arctos kolymensis a Ursus arctos baikalensis): takmer celá Sibír^[31]
• † Ursus arctos crowtheri – medveď (hnedý) severoafrický: Severná Afrika (pohorie Atlas), vyhynutý poddruh^[32]
• Ursus arctos gobiensis – púšť Gobi.^[33] Patrí skôr k poddruhu Ursus arctos isabellinus.
• Ursus arctos isabellinus – medveď (hnedý) stredoázijský: Himaláje (Nepál, India a Pakistan)^[34]
• Ursus arctos lasiotus – Rusko (vrátane Kurilských ostrovov), Čína, Japonsko a Kórejský polostrov.^[35] Niektoré autority sa domnievajú, že medvede vyskytujúce sa na ostrove Hokkaido a na ostrovoch Kunašir a Iturup v reťazci Kurilských ostrovov sú samostatným poddruhom Ursus arctos yesoensis – medveď (hnedý) japonský.^[35]
• Ursus arctos marsicanus – Národný park Abruzzo, Lazio a Molise a okolité oblasti v Taliansku.^[36][37] Patrí skôr k poddruhu Ursus arctos arctos.
• † Ursus arctos priscus –  Eurázia. Vyhynutý prehistorický druh alebo pravdepodobne poddruh medveďa hnedého, ktorý žil v pleistocéne alebo na začiatku holocénu, napríklad aj na Slovensku. Bol mäsožravejší ako väčšina dnešných medveďov hnedých. Dosahoval dĺžku 2,9 metra a hmotnosť až jednu tonu. Podľa niektorých odborníkov ide o neplatný poddruh.^[38][39][40]
• Ursus arctos pruinosus – medveď (hnedý) tibetský: Tibetská náhorná plošina^[41]
• Ursus arctos pyrenaicus – Pyrenejský polostrov (Kantábrijské pohorie, Galície a Pyreneje).^[42][43][44] Patrí skôr k poddruhu Ursus arctos arctos.
• Ursus arctos syriacus – medveď (hnedý) sýrsky (vrátane Ursus arctos meridionalis^[45] – medveďa (hnedého) kaukazského): Severné Arménsko, Azerbajdžan, Abcházsko v Gruzínsku, Irak, Irán, Turecko a Turkménsko. Napriek tomu, že sa v minulosti vyskytoval tiež v Sýrii (po ktoré je pomenovaný), v súčasnosti je v tejto krajine pravdepodobne vyhynutý.^[46][47]

Mnohé autority uznávajú v Severnej Amerike len dva žijúce poddruhy, medveďa grizlyho (U. a. horribilis) a medveďa kodiaka (U. a. middendorffi).^[48][49][50]

• Ursus arctos alascensis – pevninská časť Aljašky. Patrí skôr k poddruhu Ursus arctos horribilis.^[51]
• † Ursus arctos californicus – medveď (hnedý) kalifornský: Kalifornia, vyhynutý poddruh^[52][53]
• Ursus arctos dalli – Dall Island. Patrí skôr k poddruhu Ursus arctos horribilis.^{[54][55][56][57]}
• Ursus arctos gyas – medveď (hnedý) aljašský: Aljašský polostrov a ostrov Unimak na Aleutských ostrovoch. Patrí skôr k poddruhu Ursus arctos horribilis.^[58]
• Ursus arctos horribilis – medveď (hnedý) grizly: západná Kanada a USA (Aljaška, Idaho, Montana, Washington a Wyoming)^[59][60][61]
• Ursus arctos middendorffi – medveď (hnedý) kodiak: súostrovie Kodiak^[62]
• † Ursus arctos nelsoni – medveď (hnedý) mexický: severné regióny Mexika a juhozápad USA (Arizona, Nové Mexiko, Texas). Vyhynutý poddruh, ktorý patrí k Ursus arctos horribilis.^[63][64][65]
• Ursus arctos sitkensis – ostrovy Admiralty, Baranof a Chichagof (takzvané ostrovy ABC) v Alexandrovom súostroví. Patrí skôr k poddruhu Ursus arctos horribilis.^[19][57][66]
• Ursus arctos stikeenensis (vrátane Ursus arctos pervagor) – Britská Kolumbia. Patrí skôr k poddruhu Ursus arctos horribilis.^[19][53][67]

Genetické štúdie ukazujú, že okrem nedávnej fragmentácie pôvodných biotopov spôsobenej človekom a následnej priestorovej izolácie^[68] sú medvede hnedé v Severnej Amerike súčasťou jedného prepojeného populačného systému, s výnimkou poddruhu alebo populácie na súostroví Kodiak (pozri medveď kodiak), ktorá je pravdepodobne izolovaná od konca poslednej doby ľadovej.^[19][53][69] Tieto údaje naznačujú, že U. a. alascensis, U. a. dalli, U. a. gyas, U. a. horribilis, U. a. sitkensis a U. a. stikeenensis nie sú odlišné skupiny, ale len ekotypy (ekotyp je genetická podjednotka druhu, ktorá vznikla ako výsledok selektívneho procesu v prírodnom prostredí a vykazuje prispôsobivosť tomuto prostrediu). Z tohto dôvodu by bolo možné rozpoznať len jediný poddruh U. a. horribilis a jeho regionálne subpopulácie (ostatné poddruhy okrem medveďa kodiaka).^[53][69] Napríklad medvede hnedé žijúce pri pobreží Aljašky sú bližšie príbuzné so susednými medveďmi grizly ako so vzdialenými populáciami medveďov hnedých.^[69]

Avšak, nedávna štúdia celého genómu (2023) naznačuje, že niektoré aljašské medvede hnedé, vrátane medveďa kodiaka a medveďa grizlyho z Aljašského polostrova, sú členmi euroázijskej línie medveďov hnedých, ktorá je bližšie príbuzná medveďom kamčatským ako ostatným severoamerickým medveďom hnedým.^[70] História medveďov na Alexandrových ostrovoch je tiež nezvyčajná. Tieto ostrovné populácie nesú DNA medveďa bieleho, ktorý tu bol prítomný na konci pleistocénu, ale odvtedy sa premiešala s priľahlými pevninskými populáciami v dôsledku pohybu iných medvedích samcov do takej miery, že ich jadrový genóm je teraz z viac ako 90 % tvorený predkami medveďa hnedého.^[71]

Medveď hnedý je mohutná šelma so zavalitou stavbou tela, silnými končatinami a veľkou guľatou hlavou. Chvost je veľmi malý, rovnako ako nenápadné okrúhle uši. Zimná srsť je veľmi hustá a dlhá, najmä u severných poddruhov, a môže dosahovať 11 až 12 centimetrov v oblasti ramien. Letná srsť je oveľa kratšia a redšia, jej dĺžka aj hustota sa geograficky líšia. Rovnako aj sfarbenie srsti sa líši v závislosti od poddruhu a môže byť svetlohnedá až krémovo zlatá, tmavo čokoládová, medovo hnedá, gaštanová až tmavo gaštanová, so striebristým, sivastým nádychom a nakoniec čierna so svetlejšími škvrnami na hlave a krku. Mladí jedinci majú do druhého roku života biely pruh na hrdle.^[13][72] Výnimočne možno naraziť na svetlé až snehovo biele jedince, podobné medveďovi ľadovému alebo vzácnemu poddruhu medveďa baribala (Ursus americanus kermodei) – tzv. leucizmus, nejde o albínov (hoci aj s nimi sa možno stretnúť^[73]).^[74][75] Ani veľkosť nie je pevne stanovená a kolíše u jednotlivých populácií podľa typu a množstva dostupnej potravy, podobne ako hmotnosť v priebehu roka. Pohlavie sa od seba líši iba veľkosťou, samec je väčší ako samica.^{[13][76][77][78][79]} Viac nižšie, v podkapitole Fyzické parametre.

Medveď hnedý má veľké nestiahnuteľné pazúry, na predných labách väčší ako na zadných. Vrátane zakrivenia môžu dosahovať dĺžku 10 cm a v prípade väčších poddruhov pravdepodobne až 15 cm.^{[80][81][82][83][84]} Sú tak dlhšie ako u medveďa baribala či medveďa bieleho. Pazúry ľadového medveďa sú obzvlášť odlišné, typické pre hypermäsožravcov – výrazne kratšie, ale širšie so silným zakrivením a ostrejším hrotom.^[77][85][86] Medvedie pazúry sú nielen účinnou zbraňou, ale aj užitočným nástrojom na uchopenie a držanie potravy, napríklad rýb.^[87] Zadné laby medveďa hnedého meria na dĺžku 21 až 36 cm, predné bývajú o 40 % menšie.^[88][89] Zadná stopa môže pripomínať odtlačok ľudskej nohy, na rozdiel od nej má však viditeľné silné pazúry.

Dospelý medveď hnedý má mohutnú lebku – najširšiu zo všetkých žijúcich medveďov, široký ňufák a robustný krk.^[13][77] U ruskej populácie medveďov dosahuje lebka dĺžku 315 až 455 mm u samcov a 275 až 397 mm u samíc.^[80] Medveď hnedý má silné čeľuste a jeho chrup sa skladá z 42 zubov; zubný vzorec je ${\displaystyle {3 \over 3}{1 \over 1}{4 \over 4}{2 \over 3}}$ × 2.^[13][80][90] Pri stisku čeľustí môže medveď grizly vyvinúť tlak 8 MPa – 975 až 1160 psi = 68,5 až 81.6 kg/cm².^[91][92][93] Podľa niektorých zdrojov by dokázal rozdrviť bowlingovú guľu.^[91][94][95] Očné zuby sú veľké až 50 mm a silne zakrivené. Nie sú tak ostré ako u výlučných mäsožravcov a sú dôkazom ich oveľa rozmanitejšieho jedálnička.^[13][91][96] Na rozdrvenie tuhých častí rastlín mu slúžia črenové zuby, široké stoličky s hrboľatou korunkou a pohyblivé čeľustné kĺby.^[13][80] Charakteristickým znakom tohto druhu je svalnatý hrb v oblasti lopatiek. Je to adaptácia, ktorá zvyšuje jeho výkonnosť (silu) pri vyhrabávaní podzemných častí rastlín či malých hlodavcov z nôr, obracaní kameňov alebo pri stavbe brlohov.^[77] Oči sú malé, v lebke hlboko usadené, umiestnené po oboch stranách ňufáku. Tým, že smerujú dopredu, zaisťujú medveďovi binokulárne videnie, vďaka ktorému presne odhaduje vzdialenosť. Zrakom dokáže zachytiť pohyb a rozoznávať obrysy na vzdialenosť až 60 metrov. Vidí aj pri nízkej intenzite svetla, vďaka reflexnej vrstve na sietnici.^[13] Sluch je slabý, nie príliš vyvinutý (medveď sa preto ľahko vyľaká, ak prichádzajúceho, napríklad človeka, začuje až na poslednú chvíľu). Čuch je naopak veľmi citlivý.^[13] Medveď hnedý má jeden z najlepších čuchov v živočíšnej ríši.^[84][97][98] Podľa niektorých zdrojov je medvedí čuch až 7-krát citlivejší ako čuch priemerného bloodhounda (čo je veľmi dobrý stopársky pes^[99]) a až 2100-krát citlivejší ako čuch priemerného človeka.^{[97][98][100]} Dokáže detegovať ľudský pach aj 14 hodín po tom, čo ho človek svojou prítomnosťou zanechal (napr. na stezke, po ktorej prešiel),^[84] alebo zaregistrovať zápach mŕtveho zvieraťa až na vzdialenosť 28 km.^[101] Pre intenzívnejšie vnímanie okolitého pachu medveď zdvihne ňufák do vzduchu a otvorí papuľu.^[102]

Medveď hnedý má jeden z najväčších mozgov spomedzi všetkých žijúcich mäsožravcov v pomere k veľkosti tela. Vyniká priestorovou orientáciou i motorickými schopnosťami a dokáže zručne (a účelne) manipulovať s predmetmi (s kameňmi, konármi atď.), podobne ako medveď biely.^[103]

Medveď hnedý je zo všetkých moderných medveďov najvariabilnejší vo veľkosti. Typická veľkosť závisí od toho, z ktorej populácie medveď pochádza, pretože väčšina uznaných poddruhov sa od seba výrazne líši. Je to spôsobené aj pohlavným dimorfizmom, keďže samce medveďa hnedého sú v priemere minimálne o 20–30 % väčšie a ťažšie ako samice. Existujú aj sezónne rozdiely, pričom najmenšiu hmotnosť dosahujú na jar kvôli pôstu počas hibernácie a najväčšiu hmotnosť koncom jesene, keď priberajú, aby boli dobre pripravené na ďalší zimný spánok.^{[13][104][105]} Plné fyzické vyspelosti medvede dosahujú vo veku 10 – 11 rokov.^[13]

• Dĺžka tela (vrátane chvosta): 100 – 220, zriedkavo až 280 cm^{[13][78][72][106][107]}
• Dĺžka chvosta: 5 – 20 cm^[78]
• Hmotnosť: 100 – 350 kg (zriedka 600 kg a viac)^{[13][78][72][106][107]}
• Výška po plecia: 90 – 150 cm^[13][78]
• Výška v stoji: 185 – 275 cm (vzácne okolo 300 cm)^{[108][109][110]}

Medvede hnedé sú vo všeobecnosti menšie, ako sa často predpokladá. Dosahujú približne rovnakú hmotnosť ako priemerný lev – okolo 180 kg (samce) a 135 kg (samice), ale v pobrežných oblastiach vážia približne dvakrát toľko.^[111] Do najväčších rozmerov rastú americké a severoázijské poddruhy medveďa hnedého, najmä medveď kodiak, medveď grizly a medveď kamčatský, a súperia o prvenstvo s medveďom bielym, ktorého mnohí autori považujú za najväčšiu žijúcu suchozemskú šelmu. Podľa niektorých zdrojov môže napríklad medveď girzzly alebo kodiak dosiahnuť dĺžku až tri metre a hmotnosť jednu tonu.^[13][72] Na druhej strane medveď eurázijský patrí k najmenším poddruhom; ak porovnáme jeho hlavu s robustnou hlavou medveďa kodiaka, je takmer o polovicu menšia.^[72] Úplne najmenší je medveď sýrsky, s maximálnou dĺžkou tela 140 cm a hmotnosťou 190 kg^[112] (podľa iných zdrojov najviac 250 kg).

Medvede hnedé sa do Ameriky dostali na konci pleistocénu cez vtedajší pevninský most Beringia, ktorý spájal Sibír a Aljašku. Po skončení poslednej doby ľadovej sa vyskytovali v Severnej Amerike (západné a stredné oblasti od Hudsonovho zálivu po severné Mexiko), Eurázii (všade okrem indického subkontinentu a juhovýchodnej Ázie) a severnej Afrike (pohorie Atlas).

V dôsledku lovu a ničenia ich biotopov sa areál výskytu medveďa hnedého výrazne zmenšil. Vyhynuli v mnohých regiónoch, ako napríklad vo Veľkej Británii (už v 10. storočí), v Česku (v priebehu 17. až 19. storočia, ale od 70. rokov 20. storočia sa tam opäť nachádza niekoľko medveďov), v Nemecku (v priebehu 17. až 19. storočia), v severoafrickom pohorí Atlas (v 19. storočí), v Mexiku a v mnohých oblastiach Spojených štátov (v 20. storočí). Ich počet výrazne klesol aj v juhozápadnej Ázii a v oblastiach severnej a východnej Európy. V západnej a strednej Európe prežívajú zvyčajne len reliktné populácie. V USA v súčasnosti obývajú len severozápadné oblasti krajiny. Najväčšie populácie sa dnes nachádzajú na Aljaške, v západnej Kanade a severnej Ázii.

Medveď hnedý je najrozšírenejším druhom medveďa, na ktorého možno naraziť aj v nadmorskej výške 5 000 m (Himaláje).^[47][88] V závislosti od potravy a domova sa výrazne líši jeho veľkosť. v Severnej Amerike na prežitie potrebuje veľké otvorené plochy, čo vysvetľuje životaschopné populácie na izolovaných územiach v Yukone a na Aljaške, zatiaľ čo v Európe a Ázii žije skôr v lesoch.

Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov medveď hnedý patrí medzi najmenej ohrozené druhy, lebo celková populácia je dnes vďaka ochrane skôr na vzostupe a stabilná.^[1][113]

Na severnej pologuli žije viac ako 200 000 medveďov hnedých, ktoré sú rozdelené do 44 subpopulácií. Väčšina medveďov žije v Rusku (~100 000) a Severnej Amerike (~58 000).^[47]

Celoeurópsky areál zahŕňa asi 22 až 23 štátov s celkovou populáciou 15 400^[47] – 17 000^[114] jedincov.^[47] Najviac medveďov sa vyskytuje v rumunských Karpatoch^{[47][114][115]} – približne 8 000 jedincov,^[116][117] ak nepočítame európsku časť Ruska, kde žije asi 36 000 medveďov.^[114][118]

Zo 429 mapovacích kvadrátov DFS sa celkovo vyskytol v 141 (32,7 % rozlohy Slovenska, do roku 1964 len v 58, 13,5 %) v nadmorských výškach 170 (Veľké Zálužie Gulakov) – 1 840 m n. m. (Solisko vo Vysokých Tatrách).^[2]

Ekosozologický status od roku 2001 LR - menej ohrozený.^[119][120]

Odhadovaná veľkosť populácie v rokoch 2007 – 2012 bola 700 – 900 jedincov (alpský bioregión). Krátkodobý trend za posledných 12 rokov (2000 – 2012) aj dlhodobý trend od roku 1988 (1988 – 2012) boli stúpajúce. Kvalita biotopov bola vyhodnotená ako dobrá, rozloha vhodných biotopov z krátkodobého aj dlhodobého pohľadu takisto ako stúpajúca.^[121]

Z pohľadu výskytu v Karpatoch bol v rámci projektu Bioregio^[122] v roku 2014 vypracovaný návrh ekosozologického statusu za celé pohorie ako aj za Slovensko VU - zraniteľný.^[123]

Odhadovaná veľkosť populácie v rokoch 2013 – 2018 bola 900 – 1 300 (alpský bioregión). Krátkodobý trend veľkosti populácie za posledných 12 rokov (2007 – 2018) bol stúpajúci.^[121]

Podľa najnovších oficiálnych údajov z rokov 2020 – 2021 na Slovensku žije približne 1 050 medveďov (1 012 až 1 275 jedincov).^{[124][125][126]} No podľa niektorých poľovníkov ich je 2 500 až 3 000,^[127] ale podľa niektorých ďalších odborníkov by ich mohlo byť dokonca aj 8 000.^[128] Hustota populácie bola stanovená na 10 jedincov na 100 km².^[124][125] Najväčšiu populáciu evidujú v Chránenej krajinnej oblasti Poľana, kde sa pohybuje asi 278 medveďov.^[124][125]

Už v roku 2017 Najvyšší súd konštatoval, že medveď hnedý je na území Slovenskej republiky zrejme premnožený, na čo poukazuje aj Národné lesnícke centrum či LESY Slovenskej republiky, podľa ktorých sa populácia medveďov zvýšila na približne 3 000 jedincov, a že to súvisí so skutočnosťou, že medveď hnedý nie je regulovaný.^[129] Zoológ Tibor Pataky v rozhovore pre Seznam.cz odhadol populáciu na 1 500 až 1 800 jedincov, ale tiež zastáva názor, že medvede už nemajú dostatok priestoru na žitie, takže bude zrejme pribúdať aj útokov na ľudí. Ak by bola celková populácia rovnomernejšie rozložená po celom Slovensku, za optimálny počet považuje približne 1 200 až 1 500 medveďov. Ďalej vysvetlil, že medvede u nás nerastú do takých enormných rozmerov ako napríklad v Rumunsku – s najväčšou populáciou medveďov v Európe, kde len za tri roky (v rokoch 2018 až 2021) zabili najmenej 23 ľudí. Za toľko smrteľných prípadov môže práve aj veľkosť týchto šeliem; medvede v Rumunsku sú údajne raz také veľké ako na Slovensku. Podobná situácia, že medvede rastú do väčších rozmerov a dochádza k častejším smrteľným incidentom, by však mohla nastať aj na Slovensku, ak sa ich populácia ešte viac rozrastie a neprijme sa žiadne opatrenie, ako napríklad legalizácia lovu.^[127]

Označiť medvede za premnožené zvieratá je ale všeobecne problematické. „Premnoženie znamená, že populácia prekračuje kapacitu prostredia, teda že zvieratá vo svojom areáli nemajú dostatok potravy. To je u medveďa ako všežravca veľmi zložité určiť“, tvrdí Pavel Hulva z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Karlovej. Rastúci počet útokov odborníci zdôvodňujú nie počtom medveďov, ale skôr zmenou ich správania, vyvolanou pôsobením človeka. „Nezabezpečené kontajnery, návnady pri posedoch, pestovanie kukurice v podhorských oblastiach či urbanizácia prírodného prostredia zapríčinili, že sa medvede zdržujú vo väčšej blízkosti ľudských obydlí a strácajú plachosť,“ uviedol riaditeľ slovenskej Štátnej ochrany prírody Dušan Karaska. Podľa slovenského zoológa Michala Haringa je kľúčom k spolužitiu medveďov a ľudí prevencia. „Krásny príklad je mesto Vysoké Tatry. Stačilo, keď sme tam zabezpečili odpad, a dnes už tam medvede nechodia,“ uviedol. Ďalej vysvetľuje, že plošný odstrel nezaistí, že sa zníži riziko stretu s medveďom. „Nemá význam vystrieľať náhodne vybrané nevinné medvede, ktoré len v pokoji žijú svoj život," upresnil Haring.^[130]

Medveďom sa často pripisuje nočná aktivita, najaktívnejšie sú však v ranných a skorých večerných hodinách, pri východe a západe slnka, a po zvyšok dňa zvyčajne odpočívajú v hustom poraste. Štúdie tiež ukázali, že medvede môžu byť nakoniec aktívne v ktorúkoľvek dennú alebo nočnú hodinu, pričom medvede, ktoré žijú v blízkosti ľudí, sú zo strategických dôvodov, aby sa vyhli riziku stretnutia s človekom, najaktívnejšie v noci.^{[131][132][133]} Väčšinu dňa trávia hľadaním a príjmom potravy.^[13] V lete a na jeseň môžu až zdvojnásobiť svoju hmotnosť, aby prežili zimu.^{[13][72][134]} V najchladnejších mesiacoch sú pomerne letargické, ukrývajú sa na bezpečnom a tichom mieste a žijú zo svojich tukových zásob. Ako brlohy môžu slúžiť jaskyne, korene a duté kmene stromov, diery vo svahu, hromada balvanov alebo len nakopená hromada chrastia. Vnútro svojich brlohov vystielajú machom alebo vetvičkami.^{[72][13][107][135][136]}

Medvede hnedé sú väčšinou samotárske, menšie skupiny tvoria len samice s mláďatami. S výnimkou obdobia párenia sa zhromažďujú asi len pri potravných príležitostiach (napr. v lesoch, pri skládke odpadu alebo pri rieke plnej lososov) a vytvárajú sociálnu hierarchiu založenú na veku a veľkosti.^[137][138] Dospelé medvedie samce sú pomerne agresívne a preto sa im ostatní samci, predovšetkým dospievajúce medvede, alebo samice s mláďatami (kvôli infanticíde), radšej vyhýbajú. V agresivite im konkurujú len samice starajúce sa o svoje medvieďatá, keď ich chránia pred nebezpečenstvom, ale osamelé samice sú oveľa tolerantnejšie. Najmenej agresívne bývajú mladé dospievajúce samce a pomerne dobre znášajú prítomnosť iných, podobne starých medveďov.^{[13][139][140][141]}

Dominantné postavenie medzi medveďmi sa potvrdzuje sústredeným pozeraním, vycerenými špičákmi a naťahovaním alebo potriasaním hlavou, na čo podriadený reaguje odvrátením pohľadu, sklonením hlavy, sedením alebo ležaním. Ak náhodou dôjde k súboju, zbraňou sa stáva veľká a silná tlapa, ktorou sa snažia zasiahnuť súpera do hrude alebo ramien, alebo tlama, ktorou sa zahryznú do hlavy alebo krku. Svoju silu demonštrujú aj hlasovými prejavmi; vrčaním alebo hlasným revom. Ten môže byť počuť až do vzdialenosti dvoch kilometrov.^[13][141]

Medvede hnedé sa zvyčajne pohybujú na veľkom území, pričom samce vždy pokrývajú väčšiu plochu ako samice, ale nie sú vyslovene teritoriálne. Teritóriá medveďov sa často prekrývajú, najmä teritóriá samíc zasahujú do teritórií samcov. Pokiaľ nedôjde k boju o samicu alebo o potravu, medvede sa inak navzájom celkom tolerujú. Celková veľkosť teritórií sa líši v závislosti od rôznych biotopov (t. j. aké sú podmienky pre lov alebo stavbu brlohov), množstva vhodnej potravy a miery vyrušovania človekom, pričom o počte medveďov a o lokalitách, ktoré obývajú, rozhoduje najmä hustota ľudskej populácie. V dôsledku toho sa domovské okrsky môžu pohybovať od 8 100 km² do 25 km², pričom samce obývajú až 7-krát väčšie územia ako samice. Obvod svojho teritória si označujú močom, pravdepodobne aj trusom (čo niektorí vedci spochybňujú^[78]), alebo škrabaním kôry na kmeňoch stromov či trením tela o kmeň.^{[13][72][106][107][140][142][143][144]} Medvede komunikujú aj nohami. Pri pohybe krútením nôh roznášajú svoj pach po zemi pomocou chodidlových žliaz obsahujúcich až 26 špecifických prchavých látok, ktoré upozorňujú ostatné medvede napríklad na pohlavie zvieraťa.^[145]

Pre svoju veľkosť, silu a nepredvídateľné správanie sú niekedy nebezpečné pre ľudí nebo ich dobytok. Medvede grizly bývajú agresívnejšie, pretože sa vyvinuli na otvorených priestranstvách, kde pri sebaobrane nemajú veľa možností nájsť si bezpečný úkryt. Medveď budí rešpekt najmä v prípade, keď sa postaví na zadné nohy. No napriek tomu, že pri tom môže naháňať strach, robí to len z toho dôvodu, aby mal lepší rozhľad, či sa v blízkosti nenachádza nebezpečenstvo alebo potrava.^[72] Napriek svojej mohutnosti a tupým pazúrom dokážu prekvapivo dobre liezť po stromoch, najmä mladé medvede. Dospelí pravdepodobne tiež dokážu liezť na stromy, ale často to nerobia.^{[72][146][147]} No niektoré zdroje tvrdia, že dospelé medvede sú priveľmi ťažké alebo ich pazúry príliš dlhé na to, aby sa mohli vyšplhať na strom,^{[107][148][149]} ale to môže byť mýtus.^{[72][78][146][147]} Dobre sa cíti aj vo vode a vie veľmi dobre a vytrvalo plávať – často trávi hodiny pri vodopádoch alebo v plytkej vode čakajúc na ryby.^[13][72] Na krátku vzdialenosť dokážu bežať rýchlosťou 48 až 56 km/h.^{[13][150][151]} Uprednostňujú však chôdzu oveľa pomalšiu a často len doslova šúchajú nohami (chodia pomaly a rozvážne). Nerušený medveď sa pohybuje rýchlosťou 5,5 až 6,0 km/h a poklusom priemernou rýchlosťou 10 až 12 km/h.^[78]

Medveď hnedý je veľký oportunista, všežravec, ktorý konzumuje širokú škálu potravín. Dokáže zožrať prakticky akýkoľvek organizmus (no niekedy aj predmet), na ktorý narazí, pričom uprednostňuje hojnú a ľahko dostupnú potravu. Ich strava sa preto v rôznych oblastiach ich výskytu značne líši. Napriek svojej povesti väčšina medveďov hnedých takmer nie je mäsožravá. Živí sa predovšetkým rastlinnou potravou, a to z 80 – 95 % (v Európe 60 – 91 %^{[152][153][154]}) a najmä rôznymi druhmi bobúľ, tráv, kvetov, ovocia, orechov, šišiek, semien stromov alebo húb, v závislosti od ročného obdobia. Vďaka svojim dlhým a silným pazúrom sú medvede hnedé dobre vybavené aj na vykopávanie koreňov, cibúľ, hľúz a výhonkov.^{[13][72][106][107]}

Na jar sú hlavnou potravou medveďa hnedého trávy, výhonky, mach, byliny, ale príležitostne aj zdochliny, ktorých zápach je schopný zachytiť na vzdialenosť viac ako tri kilometre, a od ktorých odháňa potravinových konkurentov, napr. vlky, pumy či menšie medvede. V lete a začiatkom jesene sú dôležité rôzne plody vrátane bobúľ, ktorých denne zje aj 200 000. Na jeseň sa hlavnou potravou niektorých vnútrozemských populácií medveďov stávajú korene a cibule. Bežne konzumujú aj živočíšnu potravu v podobe hmyzu, lariev a húseníc alebo aj med divých lesných včiel. Tam, kde je veľa motýľov (napríklad rodu Euxoa), ich môže jeden medveď zjesť až 40 000 za deň. Na vrchole jesenného hodovania môže medveď skonzumovať celkovo až 40 kg potravy denne a denný prírastok hmotnosti činiť 1,5 – 3 kg, aby si vytvoril dostatočné zásoby tuku. Zvýšená hladina cholesterolu medveďovi neprivodí žiadne zdravotné komplikácie, pretože sa mu tuky neukladajú na cievnych stenách a teda nedochádza ku kôrnateniu tepien (pozri ateroskleróza). Zimu, keď je potravy nedostatok, prečkáva tým, že sa až na šesť (v severnejšie položených oblastiach až sedem^[78]) mesiacov skryje do brlohu a hibernuje, avšak v európskych podmienkach, vďaka miernejšej klíme, je obdobie hibernácie zvyčajne kratšie a medvede sú tak aktívnejšie po väčšinu roka, no niekedy aj v zimných mesiacoch. Dobre nakŕmení jedinci sa ukryjú do brlohu skôr, zatiaľ čo hladujúce medvede zostávajú aktívne dlhšie, kým je ešte zima znesiteľná. Počas zimného spánku stratia 25 až 45 % svojej hmotnosti (samica z dôvodu vyššieho energetického výdaja počas gravidity a dojčenia ubúda na váhe výrazne viac).^{[13][72][106][107][113][155]}

Môžu sa živiť aj vtákmi a ich vajcami, ako aj hlodavcami a inými menšími stavovcami vrátane svišťov, zemných veveričiek, myší, potkanov, lumíkov a hrabošov.^{[13][72][106]} Medvede hnedé žijúce v blízkosti pobrežných oblastí sa prehrabávajú v piesku a hľadajú kraby alebo mušle,^[13] môžu napadnúť vydry morské (Enhydra lutris),^[156] alebo konzumujú mŕtve či uviaznuté veľryby (napr. keporkaky) a plutvonožce (napr. tulene).^{[157][158][159][160]} Na Kamčatke a Aljaške sa medvede hnedé živia často tiěž lososmi. Skúsený medveď môže za dve hodiny uloviť až 18 rýb.^{[13][87][107]} Táto potrava a jej hojnosť môže byť príčinou výslednej robustnosti miestnych medveďov (poddruhy kodiak, grizly a kamčatský). Napriek ich samotárskemu životu sa pri tejto potravnej ponuke zhromažďujú v pomerne veľkom počte. Najväčšie a najsilnejšie samce si nárokujú najlepšie lovné miesta.^{[13][72][106][107][87]}

Okrem lovu rýb a iných, zriedka odchytených, malých stavovcov nie je väčšina medveďov hnedých obzvlášť aktívnymi predátormi. Hoci sa niekedy pokúsi o výpad i na väčšiu korisť, mnohé pokusy o predačné útoky sa začínajú tým, že medveď zviera nešikovne prenasleduje, a končia sa tým, že mu pomerne ľahko unikne. Niekedy sú však medvede celkom sebavedomými predátormi, ktorí sa odvážia prenasledovať aj veľké cicavce – rôzne druhy kopytníkov, ako sú divé prasatá, ovce, jelenia, daniele, srny, pižmoni, bizóny, losy a soby.^{[13][72][106][107]} Zvyčajne sa však zameriavajú na mladé alebo choré jedince, ktorí nedokážu držať krok so stádom. Kanibalizmus je tiež možný, ale zriedkavý.^{[13][72][106][107]}

Medvede žijúce v blízkosti ľudí môžu napadnúť domáce alebo hospodárske zvieratá, ktoré, ak sú v oplotenom výbehu, zvládnu celkom ľahko chytiť a usmrtiť. Nepohrdnú ani odpadkami, čo nakoniec vedie k tomu, že stratia prirodzený strach z človeka.^{[13][72][106][107]}

Pri love medveď prirazí svoju korisť k zemi, zahryzne sa jej do krku a zabije stlačením hrdla, pričom jej môže mávnutím čeľustí zlomiť krk, alebo ju roztrhá a zje aj zaživa.^[13][161] Menšiu korisť, napríklad rybu, buď jednoducho uhryzne, alebo ju zabije úderom labou. Podľa niektorých zdrojov a ľudských svedectiev dokáže najväčší poddruh medveďa usmrtiť väčšiu obeť (napr. statného býka) jediným úderom laby a zlomiť jej chrbticu.^{[87][162][163]} Ak medveď hnedý narazí na mŕtvolu alebo korisť iného predátora, často ju odtiahne na iné bezpečné miesto, kde sa potom nakŕmi.^[164]

Väčšiu korisť začína požierať v oblasti hrudníka, bokov a proximálnych častí zadných končatín, pričom najprv skonzumuje vnútornosti zvieraťa (okrem žalúdka a čriev). Potom konzumuje mäso z ostatných častí tela a nakoniec zje kožu, distálne časti končatín, hlavu a malé kosti. Požiera aj mäkké parožie kopytníkov. Hladujúci medveď, ktorý sa už dlho dobre nenakŕmil, zožerie zdochlinu takmer celú, vrátane všetkých kostí. Väčšie kosti však zvyčajne nedokáže stráviť.^[162][164]

Za jeden deň môže zjesť až 50 kg mäsa. Prvý deň po konzumácii mäsa má medveď zvyčajne tráviace problémy a jeho výkaly majú tekutú konzistenciu, ale na druhý deň sa jeho tráviaci trakt vráti do normálu. Ak zviera neskonzumuje na posedenie (ihneď), prikryje ho dostupnou vegetáciou a zostáva v blízkosti zdochliny tri až desať dní, pričom sa pohybuje v okruhu maximálne 500 m². Tým, že ju zakryje, sa ju snaží nielen skryť pred ostatnými predátormi, ale aj urýchliť proces fermentácie, vďaka ktorej čerstvé surové mäso „dozrieva“ a je pre medveďa atraktívnejšie. Jeleňa s hmotnosťou 150 kg dokáže zožrať za päť až šesť dní.^[164]

Medvede hnedé môžu byť agresívne voči predátorom (iným medveďom, tigrom) a ľuďom, ktorí sa približujú k ich koristi alebo zdochline.^[164]

Obdobie párenia prebieha na jar či v lete, od polovice mája do júla, alebo ešte neskôr, čím severnejšie medvede žijú. Samice prichádzajú do ruje spravidla každé tri až štyri roky. Medvede hnedé sú sériovo monogamné a s tým istým partnerom zostávajú len niekoľko dní až týždňov. Mimo tohto úzkeho časového rámca prejavujú len malý záujem o opačné pohlavie. Samice pohlavne dospievajú vo veku od štyroch do šiestich rokov, zatiaľ čo samce zvyčajne dospievajú o rok neskôr, keď sú dostatočne veľké a silné, aby mohli úspešne súťažiť s inými samcami o právo na párenie. Samce sa snažia páriť s čo najväčším počtom samíc a podobne záletné sú aj samice. Dokazuje to séria genetických testov, ktoré ukazujú, že súrodenci nemajú spoločného otca v až 29% vrhov. Medvedí samci majú bakulum, kosť v penise, ktorá im umožňuje kopulovať so samicou pomerne dlhý čas (počas každého jedného pokusu). Niektorí vedci sa domnievajú, že penisová kosť sa vyvinula preto, aby mohli dlhším spojením odradiť iných nenásytných súperov. Pokiaľ ide o konkrétne čísla, kopulácia môže trvať až hodinu, hoci priemerný čas je asi 25 až 35 minút.^{[13][72][106][107][165][142][166][167]} Samice sú v najlepšej reprodukčnej kondícii vo veku od 4 do 20 rokov, ale rozmnožujú sa aj v staršom veku, vo veku až 28 rokov.^[88][168] Samica môže mať počas svojho života až 10 vrhov.^[72][169] Na jednu medvedicu tak pripadá 10 až 30 mláďat, čo je na tak veľké zviera značný počet.^[72][170] Približne polovica mláďat sa však nedožije dospelosti.^[170]

Samce sa na výchove mláďat nepodieľajú, takže výchova je úplne v kompetencii samíc. U samice dochádza k oneskorenej implantácii, pri ktorej sa oplodnené vajíčko po relatívne dlhom čase začne vyvíjať na embryo. Táto tzv. skrytá brezivosť je príčinou rozdielnej dĺžky obdobia gravidity, ktorá môže trvať od šiestich do deviatich mesiacov. Ak je však samica v zlom stave, oplodnené vajíčka alebo vyvíjajúce sa embryá hynú.^{[13][72][106][107]}

Samice zvyčajne rodia v zimných mesiacoch, keď hibernujú (november až marec). Staršie a väčšie samice majú tendenciu rodiť väčšie vrhy. Boli zaznamenané prípady až šiestich mláďat, hoci priemerná veľkosť vrhu je jedno až tri mláďatá, pričom viac ako štyri mláďatá sa považujú za raritu. Veľkosť vrhu závisí aj od takých faktorov, ako je geografická poloha a ponuka potravy. Mláďatá sú po narodení slepé, bezzubé a holé, veľké približne 20 cm a môžu vážiť od 340 do 680 g, čo závisí od veku a stavu matky. Približne štyri mesiace (v závislosti od klimatických podmienok) sa živí vysoko výživným, na kalórie bohatým materským mliekom (cca 33 % tuku). Na jar alebo začiatkom leta priberajú na váhe a sprevádzajú matku na dlhých cestách.^{[13][72][106][107][171][90][89]} Prvého roku života sa nedožije 25 až 40 % mláďat (podľa poddruhov, podmienok a potenciálnych hrozieb).^[13] Štúdie ukázali, že väčšina mláďat umiera v dôsledku straty hmotnosti, t. j. podvýživy.^[172] Pravdepodobne len na odľahlom ostrove Kodiak je každému medveďovi k dispozícii toľko potravy, že im hladovanie prakticky nehrozí.^[87]

Mláďatá sú plne závislé na svojej matke a počas tohto úzkeho puta sa pozorným pozorovaním a napodobňovaním jej správania učia techniku prežitia, napríklad aká potrava má najvyššiu výživnú hodnotu a kde ju získať. Zostávajú s ňou asi dva až štyri roky (zriedka až do piatich rokov a siedmich mesiacov^[173]) a potom pôjdu svojou cestou.^{[13][72][106]} V Severnej Amerike zostávajú po boku matky v priemere dva a pol roka, najčastejšie od jeden a pol do štyri a pol roka života.^[111] Avšak v niektorých oblastiach Európy a Ázie môže byť fáza nezávislosti všeobecne skoršia, pretože najdlhšie tu bola matka s medvieďatami videná po dobu dvoch rokov a troch mesiacov. Na japonskom ostrove Hokkaidó väčšina mláďat opustila samicu za menej ako dva roky a vo Švédsku už okolo jedného roku života.^[174][175] Mladé samce môžu prekonať vzdialenosť niekoľkých stoviek kilometrov, aby našli vhodné teritórium, a často zablúdia do obývaných oblastí, kde ich môže neomalené správanie a nedostatok skúseností dostať do konfliktu s človekom.^[13]

Hoci mladé medvede nemajú veľa nepriateľov (možno len vlky, pumy, orly bielohlavé/skalné a veľmi zriedkavo leopardy snežné) musia sa mať na pozore pred inými dospelými samcami. Tie niekedy zabíjajú mláďatá, zvyčajne v snahe priviesť samicu do ruje, do ktorej môže vstúpiť už dva alebo štyri dni po ich smrti. Ak sa statný samec postaví do cesty samici s mláďatami, medvieďatá zvyčajne utečú na strom, kým ich matka bráni. Napriek tomu, že dospelý samec je často dvakrát ťažší ako ona, dokáže svoje potomstvo ochrániť. No niekedy za ne položí aj život. Niektoré matky sa snažia zabrániť zabíjaniu mláďat tým, že sa zámerne pohybujú v blízkosti ľudí alebo ľudskej infraštruktúry, kde sa samce toľko neodvážia ísť. A keď sa skončí kritické obdobie pre mláďatá, ľuďom sa opäť vyhýbajú. Avšak, podľa niektorých zdrojov dospelé agresívne samce zabijú až polovicu všetkých narodených mláďat. Medveď hnedý sa môže dožiť 25 až 30, výnimočne a predovšetkým v zajatí i 50 rokov.^{[13][72][106][107][142][176][177]}

Sú známe prípady, kedy si samice adoptovali zatúlané (osirelé) mláďatá alebo dokonca ukradli mláďa v prítomnosti jeho matky (väčšia/staršia samica si môže nárokovať mláďatá od menšej/mladšej samice).^{[88][178][179]}

Dospelý medveď hnedý (najmä samec) je natoľko veľký predátor, že se mu len málo živočíchov odhodlá postaviť na odpor. Jedným z nich je predovšetkým tiger sibírsky. Po poklese populácie kopytníkov v rokoch 1944 až 1959 bolo na ruskom Ďalekom východe zaznamenaných 32 prípadov, keď tigre napadli ako medvede ušaté, tak medvede hnedé. Zameriavajú sa však na mladých a subadultných jedincov, alebo zraniteľnejšie samice. V rovnakom období boli tiež hlásené štyri prípady, keď medveď hnedý naopak zabil tigriu samicu a jej mláďatá, a to ako pri spore o korisť, tak v sebaobrane.^[80] Neskôr, štúdia o vzťahoch medzi týmito šelmami v prírodnej rezervácii Sichote-Aliň uvádza, že v rokoch 1992 až 2013 tigre sibírske zabili jedného mladého asi troch či štyr ročného samca medveďa hnedého a vo zvyšku prípadov išlo o samice a medvieďatá.^[180] Vplyv prítomnosti tigrov na správanie medveďa hnedého je však rôzny. Boli zaznamenané prípady, kedy medvede neprejavili strach z tigrov, ale aj prípady, kedy si zvolili inú trasu, ak narazili na tigrie stopy. Iné medvede naopak tigrov zámerne prenasledovali a pokúsili sa ukradnúť ich korisť, alebo sa aj zmocniť samotnej šelmy.^[80][181]

Medveď hnedý sa pravidelne dostáva do súbojov s vlkmi, ktoré odháňa od zabitej koristi. Napriek častému výskytu prípadov obvykle vystačia zastrašovacie gestá a nedochádza tak k žiadnemu krviprelievaniu. V zriedkavých prípadoch sa pri úlovku dokonca navzájom tolerujú. Naproti tomu existujú aj dôkazy, ako poddruh medveď grizly usmrtil dospelého vlka.^[107][182] Ak sa jednému alebo druhému predátorovi naskytne príležitosť zabiť mláďa konkurenčného druhu, v tomto prípade príliš neváhajú.^[183] V niektorých oblastiach medvede pravidelne konkurujú pumám, ktorým aj zaberajú úlovky. Dochádza však i k situáciám, kedy sa medvede nedokážu vysporiadať s hrozbou zo strany pum. Okrem toho tieto veľké mačky príležitostne napádajú medvedie mláďatá.^[184]

Menšie mäsožravé zvieratá (leopard snežný, kojot, rosomák, rys, dravé vtáky) obvykle nepredstavujú hrozbu pre dospelého medveďa hnedého. Priamemu styku s takto veľkou šelmou sa prirodzene vyhýbajú, niekedy sa však môžu pokúsiť ukoristiť zvyšky medvedieho úlovku. Snáď len rosomáci dokážu otravovať medveďa grizlyho (zviera zhruba desaťkrát ťažšie) tak dlho, až ho od zabitej potravy odoženú.^[77] V zriedkavých prípadoch môžu predstavovať hrozbu orol skalný či orol bielohlavý, ktorí sa môžu pokúsiť uloviť medvedie mláďa.^[13][185]

Pre niektoré zvieratá je zvyšková korisť medveďov a vlkov možno taká dôležitá, že keď tieto veľké šelmy zmiznú, populácie menších šeliem, ako napr. poddruhu líšky veľkouche (Vulpes macrotis resp. Vulpes macrotis mutica), klesnú.^[186]

Ostatným medveďom medveď hnedý zvyčajne dominuje, lebo je v priemere väčší alebo mohutnejší ako medveď baribal či medveď ušatý. Obvykle je to tak aj v prípade stretu s medveďom bielym, a to napriek tomu, že tento arktický druh môže dosahovať väčšie rozmery ako medveď hnedý. K vzájomným konfrontáciám dochádza však skôr zriedkavo z dôvodu odlišných preferencií ohľadom biotopu a iných návykov,^[187] avšak začiatkom 21. storočia dochádza k nárastu interakcií medzi medveďmi hnedými a ľadovými medveďmi, o ktorých sa predpokladá, že sú spôsobené zmenou klímy. Medveď hnedý sa stále viac presúva na sever a zaberá tu územie, ktoré zasahuje do „teritória“ medveďov bielych. Medveď hnedý má tendenciu dominovať v prípadných sporoch o korisť a v jeho brlohoch boli nájdené pozostatky mláďat medveďa bieleho.^{[188][189][190]}

Medveď hnedý je náchylný voči parazitom, ako sú motolice, kliešte, pásomnice, hlísty a švoly.^[13][191] Predpokladá sa, že sa môžu nakaziť vírusom psinky, napríklad od túlavých psov a vlkov.^[192] Môže byť tiež infikovaný besnotou.^[193][194] V zajatí jedinec medveďa hnedého údajne podľahol Aujeszkyho chorobe.^[195]

Medvede hnedé na človeka útočí len zriedkavo.^[196] Ak ho zbadajú alebo zacíti z bezpečnej vzdialenosti, zvyčajne sa mu snaží vyhnúť. Niekedy sú však nepredvídateľné a dosť zvedavé, a prípadne môžu aj zaútočiť, ak ich prítomnosť človeka prekvapí a cítia sa ohrozené.^[197] Riziko je vyššie ak ide o samice s mláďatami či samce počas obdobia párenia, je medveď postrelený alebo inak poranený, alebo je medveď pri koristi či u brlohu.^{[198][199][200][201]} Na Slovensku býva ročne vážnejšie zranených po útoku medveďom do 10 ľudí.^[198]

Príčinou agresívneho správania medveďov môže byť do určitej miery ich životný štýl. Napríklad samica, ktorá sa stará o svoje mláďatá, často čelí hrozbe zo strany dospelých statných samcov túžiacich po párení a jej zvýšená agresivita jej pomáha chrániť bezbranné mláďatá. A práve medvedie matky brániace svoje mláďatá patria medzi najnebezpečnejšie – v Severnej Amerike sú zodpovedné až za 70 % všetkých smrteľných stretnutí s medveďmi.^[202][203] Nebezpečné môžu byť aj medvede, ktoré si zvykli na ľahko dostupnú potravu, ktorú im neúmyselne poskytol človek, ako napríklad odpadky. Dlhodobý kontakt s ľuďmi vedie k tomu, že stratia plachosť a v niektorých prípadoch si začnú spájať človeka s potravou.^[13][72]

Väčšiemu nebezpečenstvu môžu byť vystavení jednotlivci alebo malé skupiny maximálne dvoch osôb. Na väčšiu skupinu ľudí sa medveď zvyčajne neodváži zaútočiť. Je však známy prípad, keď medveď grizly zaútočil na skupinu šiestich a viac ľudí, ale predpokladá sa, že medveď v momente prekvapenia nemusel rozpoznať veľkosť skupiny.^[204][205] Útoky medveďa hnedého majú často za následok vážne zranenia a v niektorých prípadoch aj smrť. Vzhľadom na obrovskú fyzickú silu niektorých poddruhov (grizly, kamčatský či kodiak) môže byť aj jediné uhryznutie alebo úder labou ničivý, podobne ako u tigrov.^{[206][207][208]} K väčšine incidentov dochádza v letných mesiacoch, teda v čase, keď sa vo voľnej prírode zdržiava väčšie množstvo rekreantov, turistov alebo lovcov. Konfrontáciám sa s väčšou pravdepodobnosťou vyhnú ľudia, ktorí upozornia medvede na svoju prítomnosť hlasným rozprávaním alebo iným primeraným hlukom.^[205] Ak však ku konfrontácii predsa len dôjde, je štatisticky pravdepodobnejšie, že osoba, ktorá sa snaží pred medveďom utiecť, vyprovokuje medveďa k útoku oveľa viac ako osoba, ktorá zachová chladnú hlavu a zostane pokojne na mieste.^[205] Okrem toho je medveď v prípade potreby schopný vyvinúť rýchlosť takmer 60 km/h, takže dokáže bežať oveľa rýchlejšie ako človek.^{[13][150][151][209]} Ak sa medveď pred človekom postaví na zadné, nemusí to nevyhnutne znamenať, že chce zaútočiť. Vo väčšine prípadov sa len snažia uistiť, respektíve čuchom a zrakom skontrolovať, ak hrozí nejaké nebezpečenstvo.^[72][209] Pri náhlom stretnutí zblízka sa vyhnite očnému kontaktu (pre zviera je to znak agresie). K útoku nemusí dôjsť ani vtedy, ak medveď na človeka vyštartuje. Môže ísť len o skúšobný, predstieraný útok, a ak sa človeku podarí zachovať pokoj alebo na šelmu v správnej chvíli zakričí (pokojne, avšak dôrazne, ale nesmie to byť panický výkrik), medveď pravdepodobne spomalí, rozmyslí si to a nakoniec utečie.^[210] Ak však napokon dôjde k fyzickému kontaktu, človek by si mal ľahnúť na brucho, nohy položiť voľne od seba a rukami si chrániť krk a hlavu, čo znamená hrať mŕtveho. Pred nebezpečnými údermi môže človeka zachrániť aj batoh na chrbte. Dôležité je zachovať čo najväčší pokoj. Ak medveď pochopí, že ho nič neohrozuje, pravdepodobne po určitom čase odíde.^[209][211] V prípade, keď sa medveď odváži vstúpiť do stanu alebo budovy a tam napadnúť človeka, stratil už zrejme akýkoľvek rešpekt a môže byť veľmi nebezpečný. V takejto situácii sa odporúča agresívna obrana ako v boji o holý život.^[211] Účinný môže byť tiež špeciálny sprej proti medveďom, ktorý potláča jeho agresivitu.^[212] Štúdia amerických a kanadských vedcov zistila, že sprej proti medveďom je pri zastavovaní agresívneho správania dokonca oveľa účinnejší ako strelná zbraň, a to v 92 % skúmaných prípadov v porovnaní so 67 % prípadov so zbraňou.^[213]

Ukončenie legálneho a rozsiahleho prenasledovania, prísne ochranné opatrenia a reintrodukcia umožnili obnovu a rozšírenie populácie medveďa hnedého v mnohých oblastiach. K roku 2019 počet medveďov hnedých na celom svete presahuje 200 000, z ktorých väčšina žije v Rusku a Severnej Amerike. V Rumunsku žije najväčšia európska populácia (ak pominieme európsku časť Ruska).^[113]

V rokoch 2000 až 2015 bolo zdokumentovaných a podrobne zanalyzovaných celkovo 664 incidentov v Severnej Amerike (183 prípadov), Európe (291 prípadov) a v Rusku a Ázii (190 prípadov). V rámci Európy sa najviac útokov odohralo v Rumunsku – 131 (45 %), na Slovensku – 54, vo Švédsku – 28 a vo Fínsku – 17. V Severnej Amerike sa najviac útokov odohralo na Aljaške – 51, v Britskej Kolumbii – 42, vo Wyomingu – 29, v Montane – 25 a Alberte – 18. V Rusku a Ázii bolo podrobne zdokumentovaných a analyzovaných 111 útokov v Rusku, 54 v Turecku a 25 v Iráne.^[113]

Z údajov vyplýva, že v posledných desaťročiach došlo k celosvetovému nárastu počtu útokov, čo je pravdepodobne spôsobené viacerými faktormi, ale najmä nárastom počtu medveďov a ľudí, čo vedie k väčšiemu prekrývaniu biotopov (t. j. strate životného prostredia medveďov) a k nárastu rekreačných aktivít. K väčšine incidentov došlo v lete (48 %), počas dňa (73 %) a najmä pri stretnutiach se samicami s mláďatami (47 %). Napadnuté boli prakticky len dospelé osoby (99 %) a najmä muži (88 %). V 63 % prípadov bola osoba v čase útoku sama. Smrťou človeka sa skončilo 14,3 % incidentov, najmenej v Európe (6,6 %) a najviac vo východných štátoch (32 %).^[113]

V Japonsku sa medveď hnedý neslávne preslávil tým, že v decembri 1915 v meste Tomamae na ostrove Hokkaido uskutočnil najhoršiu sériu útokov nielen v japonskej histórii, keď v priebehu jedného týždňa, čo sa prebudil zo zimného spánku a očividne veľmi hladný, zabil najmenej sedem ľudí a zranil ďalších troch (zväčša ženy a deti), kým ho nakoniec vypátrali a zastrelili. Meral 2,7 m a vážil 340 kg. Japonský ostrov Hokkaido je domovom mohutného poddruhu medveďa hnedého, medveďa japonského (Ursus arctos lasiotus), ktorý môže dorásť do rovnakej veľkosti ako kodiak, medveď kamčatský alebo medveď grizly.^[214][215]

Počas jednej tragickej noci v lete 1967 grizly zabili dve mladé ženy pri dvoch samostatných útokoch v národnom parku Glacier v Montane. Dve 19-ročné ženy, zamestnankyne dvoch chát v parku, sa 12. augusta vybrali s priateľmi na nočnú túru. Netušili však, že v blízkosti chát a kempov sa nachádzajú grizly, ktoré prilákala ochota turistov hodiť im niečo na zjedenie, alebo jedlo, ktoré tam nechali neopatrní táborníci. V 60. rokoch minulého storočia neboli v amerických národných parkoch odpadkové koše chránené proti medveďom a existovalo len málo iných bezpečnostných opatrení, ktoré by upozorňovali návštevníkov na prítomnosť týchto šeliem. Dve obete, Julie Helgesonová a Michele Koonsová, spali pod šírym nebom a netušili, že na ich táborisko čoskoro zaútočia hladné a agresívne grizly.^[214][216]

Helgesonovú a jej priateľa zobudil v skorých ranných hodinách veľký grizly, ktorý oňuchával ich spacie vaky. Snažili sa hrať mŕtvych, ale medveď do nich zaťal zuby a pazúry, a nakoniec uchopil Helgesonovú a odvliekol ju preč. Ak je medveď hladný a zvyknutý na ľudí, v takom prípade ho nehybnosť človeka nezastaví. Pátracia skupina ju našla o niekoľko hodín neskôr s ťažkými zraneniami. Zomrela skôr, ako záchranársky vrtuľník dorazil do nemocnice. Jej priateľ prežil.^[214][216]

Tábor Koonsovej napadol grizly v okamihu, keď si s priateľmi varila večeru. V domnení, že sa zviera ich večerou nasýtilo a nebude ich už viac ohrozovať, sa len presunuli neďaleko na pláž, kde následne strávili noc. Medveď sa však v skorých ranných hodinách vrátil. Zatiaľ čo ostatným sa podarilo zobudiť včas a vyškriabať sa na neďaleké stromy, Koonsovú stihol uchopiť, načo ju brutálne napadol a zaživa jej odhryzol ruku. Svojim zraneniam podľahla na mieste skôr, ako prišla pomoc.^[214][216]

Hrozné útoky, ktoré opísal Jack Olsen vo svojej knihe Night of the Grizzlies („Noc grizlyov“) z roku 1969, viedli k rozsiahlym zmenám v prístupe k medveďom v národných parkoch USA. Táboriská a turistické chodníky, na ktorých bola zaznamenaná aktivita medveďov, boli uzavreté, a v súčasnosti je prísne zakázané kŕmiť miestne zvieratá alebo ponechávať v prírode akékoľvek odpadky.^[214][216]

Ekológ a nadšený ochranca zvierat Timothy Treadwell (Timothy William Dexter) sa preslávil ako „priateľ“ medveďov grizly v aljašskom národnom parku Katmai, kde zdokumentoval svoj prekvapivo blízky vzťah s týmito majestátnymi a obávanými zvieratami. Trinásť rokov trávil Treadwell každú jar a leto v tamojšej divočine a natáčal sa pri hravých až riskantných interakciách s divokými grizlymi. Niektorí odborníci ho často kritizovali za jeho antropomorfné zaobchádzanie s divokými zvieratami, no Treadwell ich názory alebo odporúčania napriek tomu úplne ignoroval. Jeho láska alebo skôr posadnutosť medveďmi ho však priviedla k desivému koncu. Dňa 5. októbra 2003 Treadwella a jeho priateľku Amie Huguenardovú, ktorá ho v posledných rokoch sprevádzala, v ich tábore roztrhal a takmer zjedol starší a vyhladovaný medveď grizly, ktorého pravdepodobne pozorovali a natočili na video len niekoľko dní predtým. Hrôzostrašný útok bol zachytený na kameru, ale keďže bola nasadená krytka objektívu, zachoval sa len zvuk. Režisér Werner Herzog, ktorý v roku 2005 na Treadwellovu pamiatku natočil dokumentárny film Grizzly Man, je jedným z mála ľudí, ktorí znepokojujúce zvuky počuli. Keď sa tak stalo, Herzog navrhol, aby sa nahrávka zničila.^[214][217]

Hoci sa areál medveďa hnedého zmenšil a hrozí mu lokálne vyhynutie, na zozname IUCN je tento druh považovaný za najmenej ohrozený (k roku 2017), s tým, že jeho celková populácia presahuje 200 000 jedincov.^[47] Najmä niektoré populácie severoamerických medveďov grizly, populácie poddruhov na východe Sibíri, v Japonsku a Severné a Južné Kórei a tiež mnohé juhoázijské poddruhy boli v 19. a začiatkom 20. storočia lovené v takom množstve, že ich populácie už neexistujú alebo sú na pokraji vyhynutia.^[53] Medveď sýrsky, najmenší druh vôbec, lokálne vymizol z viac ako polovice svojho historického areálu.^[11] Ďalší z najmenších poddruhov, medveď stredoázijský, zaberá len dve percentá svojho pôvodného areálu.^[218] V Česku je medveď hnedý tiež veľmi vzácny – v priebehu 17. až 19. storočia tu bol najprv vyhubený a od 70. rokov. 20. storočie sa sem v malom počte dostáva zo Slovenska,^[219] podobne ako v Rakúsku či Nemecku, a napríklad v Taliansku prežíva už len asi 50 až 150 medveďov hnedých.^{[220][221][222]} Už vyhubený je medveď severoafrický, jediný poddruh i čoby druh medveďa, ktorý žil v Afrike.^[11]

Mnohé malé, izolované subpopulácie sú ohrozené kvôli nízkej početnosti a častému kontaktu s ľuďmi. Medvede hnedé ako všežravce lákajú oblasti s ľahko dostupnou potravou súvisiacou s ľudskou činnosťou (odpadky, poľnohospodárstvo), a keďže sú veľké a potenciálne agresívne, môžu ohrozovať ľudské životy alebo majetok či plodiny, čo môže mať za následok smrť zvieraťa. Okrem toho môžu byť usmrtené neúmyselne (napr. po zrážke s vozidlom alebo vlakom), náhodne zastrelené pri love iných zvierat alebo úmyselne ulovené kvôli orientálnej medicíne (žlčník, laby). Aj len niekoľko usmrtených medveďov môže zohrať významnú úlohu a mať nepriaznivý vplyv na nízku populáciu a jej rast; naopak, zabránenie niekoľkým málo úhynom môže odvrátiť pokles populácie. Tam, kde sa vyskytuje väčšia, súvislá populácia medveďov, je niekedy lovený na športové účely, alebo zabíjaný preventívne (t. j. koriguje sa, a možno len domnelá, vyššia početnosť), pričom miera zabitia môže byť niekedy neudržateľná. V niektorých častiach Aljašky bolo dokonca cieľom manažmentu znížiť populáciu medveďov, aby sa zvýšila populácia losov a sobov v prospech poľovníkov. Človek ohrozuje medveďa hnedého aj tým, že ničí alebo znižuje kvalitu biotopov (v dôsledku poľnohospodárstva, výstavby ciest a diaľnic, vodných a veterných elektrární a ľudských sídiel všeobecne). Medvede strácajú svoje životné prostredie a ich populácie sa postupne izolujú, čo môže viesť k príbuzenskému kríženiu.^[47]

V Európe sú štyri z desiatich subpopulácií kriticky ohrozené. Zdá sa však, že záujem verejnosti a súčasné opatrenia zabezpečujú pre väčšinu populácií aspoň krátkodobé až strednodobé prežitie. Niektoré subpopulácie sú na tom v niektorých krajinách horšie v dôsledku voľnejšieho prijímania opatrení a menšieho dohľadu a zodpovedajúcej vysokej úmrtnosti spôsobenej človekom. Takmer polovica subpopulácií v súčasnosti rastie, ale na zabezpečenie dlhodobého prežitia je potrebné mať pod kontrolou všetky súčasné a potenciálne hrozby. Za hlavné hrozby pre medvede v Európe sa považuje strata biotopov v dôsledku rozvoja infraštruktúry a nadmerného výrubu v zmiešaných a ihličnatých lesoch, vyrušovanie človekom (obmedzovanie pohybu, stres), prenasledovanie (nediferencovaný regulačný lov) a napokon zlý alebo nedostatočný manažment.^[47][120] K zmene jeho prirodzeného správania vedie prikrmovanie a to aj prikrmovanie kopytníkov.^[223]

V roku 2014 bol medveď hnedý spolu s vlkom, rysom (ostrovid a španielsky), rosomákom a zubrom zvolený za jedného zo reprezentatívnych zástupcov Európy – tzv. európska veľká päťka.^[224]

V dôsledku rapídneho poklesu populácie medveďov a ich lokálneho vymierania, ku ktorému došlo v 10. až 20. storočí vplyvom človeka, v súčasnosti dochádza k reintrodukcii týchto šeliem po celom svete, v snahe vrátiť prostredie do pôvodného, prirodzeného stavu. Úspešnosť je však rôzna. Najviac sa darí mladším, subadultným repatriovaným medveďom. Zvieratá odchované v zajatí zvyčajne nie sú vhodnými kandidátmi, ale v prípade niektorých vzácnych druhov alebo populácií je to jediná možnosť, ako sa o to aspoň pokúsiť. Okrem biologických faktorov ovplyvňujúcich prežitie druhu (napr. dôležitosti vhodného a dostatočne veľkého biotopu) sa zdajú byť ťažšie prekonateľné spoločenské bariéry vyplývajúce z domnelé či potenciálne reálnej hrozby pre bezpečnosť ľudí a potenciálnych škôd na majetku. A práve slabá akceptácia a nedostatočné pochopenie zo strany verejnosti často stoja za niektorými neúspešnými pokusmi o reintrodukciu medveďov. Preto odborníci považujú za kľúčové okrem iného aj dobré riadenie, ktorého cieľom by malo byť zapojenie verejnosti do procesu od samého začiatku plánovania.^{[225][226][227][228]}

Okrem všeobecnej a hlavnej myšlienky (pozri vyššie), ktorou je pomoc z hľadiska zachovania biodiverzity pre fungovanie ekosystému, môže reintrodukcia pôvodných druhov živočíchov priniesť aj ďalšie výhody, ako napríklad zvýšený záujem o ekoturistiku.^[229][230]

Medveď hnedý je zákonom chránený, spoločenská hodnota je 5 000 € (Vyhláška MŽP č. 170/2021).^[231] Je to druh európskeho významu,^[231] ktorý sa vyskytuje v 66 územiach európskeho významu,^[232] kde z celkového odhadovaného počtu žije 500 – 800 jedincov.^[121] Avšak vzhľadom na napätú situáciu v dôsledku zvyšujúceho sa počtu útokov na človeka za posledné dva až tri roky,^{[127][128][130]} v máji 2024 poslanci slovenského parlamentu schválili možnosť zjednodušeného odstrelu medveďov.^{[233][234][235]}

Medveď hnedý je zaradený do Bernského dohovoru (Príloha II.)^[236] a smernice o biotopoch (Príloha II. a IV). Uvedený je tiež v CITES v prílohe I. (platí pre populácie v Bhutáne, Číne, Mexiku a Mongolsku – 18/01/1990) a prílohe II. (platí pre všetky ostatné populácie – 11/06/1992).^[237]

• Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o medveď
• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Medveď hnedý
• Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Medveď hnedý

• www.medvede.sk Projekt BEARS: Medvede na Slovensku a vo svete
• Rozšírenie medveďa hnedého na Slovensku v roku 2012 Archivované 2018-03-28 na Wayback Machine
• Aktuálna mapa výskytu medveďa hnedého a hlásenia o pohyboch v okolí obcí a miest na Slovensku