Matej (Svätá rímska ríša)

Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje.

Matej Habsburský
Cisár Svätej rímskej ríše nemeckého národa, kráľ rímsky, český, uhorský a chorvátsky, arcivojvoda rakúsky
Matej Habsburský s cisárskou korunou
Panovanie
Dynastia	Habsburgovci
Biografické údaje
Narodenie	24. február 1557 Viedeň, Rakúske arcivojvodstvo, Habsburská monarchia, Svätá rímska ríša nemeckého národa
Úmrtie	20. marec 1619 (62 rokov) Viedeň, Rakúske arcivojvodstvo, Habsburská monarchia, Svätá rímska ríša nemeckého národa
Pochovanie	Kapucínska krypta
Rodina
Manželka	Anna Tirolská
Otec	Maximilián II.
Matka	Mária Španielska
Ďalšie tituly
cisár Svätej rímskej ríše nemeckého národa kráľ nemecký
1612 – 1619
Predchodca	Rudolf II.
Nástupca	Ferdinand II.
kráľ český
1611 – 1619
Predchodca	Rudolf II.
Nástupca	Ferdinand II.
Ďalšie tituly arcivojvoda rakúsky 1608 – 1619 Predchodca Rudolf II. Nástupca Ferdinand II. kráľ uhorský a chorvátsky 1608 – 1619 Predchodca Rudolf II. Nástupca Ferdinand II.
Odkazy
	Matej (multimediálne súbory na commons)
Historický portál  Biografický portál

Matej II. Habsburský (* 24. február 1557, Viedeň – † 20. marec 1619, Viedeň) bol rakúsky arcivojvoda, uhorský (od r. 1608) a český kráľ (od r. 1611), nemecký kráľ a rímsky cisár (od r. 1612 ako Matej (I.)), syn cisára Maximiliána II. Habsburského a Márie Španielskej. Starými rodičmi z otcovej strany bol rímsko-nemecký cisár, český a uhorský kráľ Ferdinand I. a Anna Jagelovská, z matkinej strany rímsko-nemecký cisár a španielsky kráľ Karol V. Habsburský a Izabela Portugalská.

Matej sa narodil ako tretí v poradí zo synov Maximiliána II. Spočiatku sa vzhľadom na to uvažovalo o jeho cirkevnej kariére. Matejov otec vo svojom testamente odkázal celú vládu najstaršiemu synovi Rudolfovi a ostatným synom len skromný ročný dôchodok, s čím sa Matej so svojou silnou politickou ctižiadostivosťou nehodlal zmieriť. Život bez významných funkcií ho nenapĺňal. Neúspešne sa uchádzal o poľskú korunu, o pozíciu miestodržiteľa, ale nič z toho nevyšlo. Napokon v roku 1593 ho Rudolf vymenoval za miestodržiteľa v Hornom a Dolnom Rakúsku a keď v tom istom roku vypukla tzv. pätnásťročná vojna proti Turkom, bol vymenovaný do funkcie najvyššieho vojenského veliteľa a v máji roku 1598 za regenta v Sedmohradsku.

V boji proti Turkom zaznamenal úspechy i neúspechy. Kvôli rekatolizácii a vyčíňaniu žoldnierskeho vojska v Uhorsku bol ľud nespokojný, čo využil Štefan Bočkaj a pomocou hajdúchov vytlačil cisárske vojská zo Sedmohradska a Slovenska. Spojil sa s Turkami a vpadol na Moravu a do Rakúska. Habsburské impérium sa ocitlo na pokraji priepasti. Cisár Rudolf na jeho záchranu nepodnikol nič. Preto Matej zvolal členov habsburského rodu do Linza na poradu, kde sa uzniesli, že duševne nespôsobilého Rudolfa nahradí on a zároveň sa pokúsi zachrániť celú situáciu mierovými zmluvami so Štefanom Bocskayom i s Turkami.

V januári 1608 Matej zvolal do Bratislavy uhorský snem, na ktorom sa zišli i predstavitelia rakúskych a moravských stavov. Otvorene sa postavili proti Rudolfovi a s vojskom tiahli proti nemu. Keďže Rudolf nestihol zozbierať vojsko, kapituloval. 24. júna v Libni podpísali bratia dohodu, podľa ktorej Rudolf odstúpil Matejovi Uhorsko, Moravu a Rakúsko.

19. novembra 1608 bol Matej v bratislavskom Dóme sv. Martina korunovaný za uhorského kráľa. V Čechách Matej sľúbil českým a moravským stavom náboženské slobody, ktoré im zaručovala tzv. stavovská konfederácia a v roku 1610 otvorene vystúpil proti svojmu bratovi, keď ho české stavy požiadali o vojenskú pomoc proti pasovským oddielom, plieniacim v Čechách. Matej rozprášil pasovských žoldnierov a prinútil cisára zriecť sa v jeho prospech Čiech, Sliezska a Lužice. České stavy nato zvolili Mateja 23. mája 1611 českým kráľom.

Po Rudolfovej smrti bol Matej ríšskymi kurfirstmi 13. júna 1612 zvolený a 27. júna korunovaný rímskonemeckým cisárom. Matejovi sa podarilo zachrániť súštátie v rukách Habsburgovcov, ale za cenu veľkých konfesijných ústupkov. Súčasne sa po nástupe na trón prejavil ako váhavý a slabý panovník. Všetky protirečenia jeho vlády vyvrcholili udalosťami v Čechách, kde sa na pozadí európskeho súperenia katolíckej ligy a protestantskej únie schyľovalo k veľkým náboženským stretom, ktoré napokon vyústili do tridsaťročnej vojny. Na jej začiatku, 20. marca 1619, Matej vo Viedni zomrel. V posledných rokoch vlády sa sústredil na prijatie svojho bratranca, arcivojvodu Ferdinanda II., štajerského, korutánskeho a kranského vojvodu, za svojho nástupcu vo všetkých krajinách.

Matej bol ženatý so svojou o 28 rokov mladšou sesternicou Annou Tirolskou, dcérou arcivojvodu Ferdinanda II. Tirolského. Ich manželstvo ostalo bezdetné.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Matej (Svätá rímska ríša)