Ján Smrek

Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje.

Ján Smrek
slovenský básnik, prozaik, redaktor, publicista a vydavateľ
Narodenie	16. december 1898 Zemianske Lieskové, Rakúsko-Uhorsko
Úmrtie	8. december 1982 (83 rokov) Bratislava, Česko-Slovensko
Podpis
Odkazy
Commons	Ján Smrek
Biografický portál

Ján Smrek, vl. menom Ján Čietek, pseudonymy Ilia Volžanin, Ilja Volžanin, Ján Čietek-Smrek, Ján Smrek, Janko Smrek, Larix a i. (* 16. december 1898, Zemianske Lieskové – † 8. december 1982, Bratislava) bol slovenský básnik, spisovateľ, redaktor, publicista, vydavateľ a organizátor kultúrneho života.

Narodil sa v rodine maloroľníka a vzdelanie získaval v ľudovej škole v Kochanovciach a po smrti svojho otca (v roku 1907) sa stal chovancom evanjelického sirotinca v Modre. V rokoch 1913 – 1917 sa vyučil za obchodníckeho pomocníka a vo vzdelávaní pokračoval až po 1. svetovej vojne, keď v rokoch 1919 – 1921 študoval v modranskom učiteľskom ústave a v rokoch 1921 – 1924 na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave, štúdium však nedokončil, pretože ho naplno zaujala práca novinára. Krátko pracoval na Dolnej zemi a u Makovických v Ružomberku, v roku 1917 pracoval tiež v obchode u Fedora Houdka. V rokoch 1917 – 1918 sa dostal ako vojak rakúsko-uhorskej armády na palestínsky front, kde ochorel na maláriu.

Neskôr pôsobil v roku 1924 ako novinár v redakcii Slovenského denníka a v rokoch 1925 – 1929 bol redaktorom Národných novín v Martine. V rokoch 1925 – 1938 redigoval v pražskom Mazáčovom nakladateľstve Edíciu mladých slovenských autorov (EMSA). Kvôli tejto práci sa aj v roku 1930 presťahoval do Prahy, kde neskôr začal vydávať literárny časopis Elán, ktorý vychádzal až do povojnových čias. Na začiatku 2. svetovej vojny sa však vrátil späť na Slovensko, kde sa usadil v Bratislave a časopis Elán sa stal časopisom Spolku slovenských spisovateľov. Počas vojny založil Komornú knižnicu Elánu, ktorú viedol aj po jej prevzatí nakladateľstvom Slovenský spisovateľ v roku 1950, no v rokoch 1945 – 1948 pracoval ako prednosta kultúrneho odboru na Povereníctve informácií. Po roku 1948 ako básnik upadol na istý čas do nemilosti, do roku 1958 nevydal žiadnu novú básnickú zbierku a venoval sa najmä prekladom. V rokoch 1948-1956 napísal približne 200 tzv. šuplíkových básní, v ktorých ostro kritizoval komunistický režim. Tieto verše však nikdy neponúkol na publikovanie či knižné vydanie. Vyšli až v roku 1993 zásluhou jeho syna Ivana.

Ján Smrek zomrel 8. decembra 1982 v Bratislave. Pochovaný je v Martine na Národnom cintoríne. Vďační rodáci mu odhalili v roku 1988 pri príležitosti jeho nedožitých 90. narodenín na budove Obecného úradu v Melčiciach-Lieskovom pamätnú tabuľu. Jej autorom je akademický sochár Igor Mosný z Trenčína. Pri príležitosti 100. výročia narodenia Jána Smreka bol v auguste 1998 odhalený pamätník v novovybudovanom parku v Melčiciach-Lieskovom. Na Smrekovu počesť (k jeho storočnici) sa v auguste 1998 konal v Bratislave 18. svetový kongres básnikov - zišlo sa na ňom viac než 150 zahraničných a slovenských básnikov. Jednému z nich, T. Tranströmerovi zo Švédska (Nobelova cena za literatúru, 2011), udelila medzinárodná porota kongresu Cenu Jána Smreka. Tú od r. 2000 udeľujú každoročne počas Festivalu Jána Smreka v Bratislave.

Jeho prvé literárne pokusy vznikli už počas stredoškolských štúdií v roku 1916, keď začal posielať svoje diela do Slovenského denníka a neskôr tiež do Národných novín v Martine. Tu publikoval prvé besednice, správy a publicistické články. Svoje básne uverejňoval aj v časopisoch Živena, Slovenské pohľady, Zlatá Praha, Lidové noviny, Evanjelický posol spod Tatier, Tvorba T, Cirkevné listy a iné.

Svojou tvorbou sa radí medzi najvýznamnejšie osobnosti slovenskej literárnej tvorby v 20. storočí. Jeho básnická tvorba sa vyznačuje jednoduchosťou a melodičnosťou a vo svojich dielach vyjadruje najmä lásku k človeku a životný optimizmus. Stredobodom jeho pozornosti bola často aj žena ako symbol mladosti, krásy a základnej hodnoty života. Vo svojich básniach definoval zásady svojej poetiky. Poslaním poézie je podľa neho vyvolávať najmä pocity krásy a harmónie, pričom presadzoval názor, že báseň má byť citová a muzikálna.

Spolupracoval so slovenským hudobným skladateľom Jánom Cikkerom na librete opery Beg Bajazid a je aj spolutvorcom libreta opery Mr. Scrooge. Medzi spolupracovníkmi – hudobnými skladateľmi je Frico Kafenda, ktorý skomponoval na slová básnika cyklus troch piesní: Listy, Okúzlenie a Pieseň. K Smrekovej poézii si našiel cestu aj Eugen Suchoň. Okrem iných skladieb skomponoval na slová Jána Smreka k 50. výročiu Speváckeho zboru slovenských učiteľov skladbu Slovenská pieseň pre mužský zbor. Jeho poézia poslúžila aj Andrejovi Očenášovi, Otovi Ferenczymu a Alfrédovi Zemanovskému.

Okrem vlastnej tvorby sa venoval (najmä po roku 1948) prekladom z maďarčiny (Endre Ady, Attila József, Sándor Petőfi), francúzštiny (Villon, Pierre Corneille), ruštiny (Alexander Sergejevič Puškin), poľštiny (Julian Tuwim) a turečtiny (Nâzım Hikmet).

31. augusta 1940 podpísal v Tatranskej Lomnici manifest, v ktorom je dôrazne kritizované vtedajšie politické vedenie (Jozef Tiso) za umiernenosť v napodobňovaní nacistického Nemecka. Citácia: Národný socializmus je sústava, ktorá najlepšie vyhovuje potrebám slovenského života, lebo umožňuje plné rozriešenie všetkých problémov politických, hospodárskych a kultúrnych.

• 1929 – Štátna cena
• 1933 – Krajinská cena
• 1954 – štátna cena K. Gottwalda
• 1966 – titul národný umelec
• 1978 – Rad práce
• 1978 – zlatá medaila maďarského PEN-klubu – Munkarend arany fokozata

• 1921 – Odsúdený k večitej žízni
• 1925 – Cválajúce dni
• 1929 – Božské uzly
• 1933 – Iba oči
• 1934 – Básnik a žena
• 1935 – Zrno
• 1944 – Hostina
• 1945 – Studňa
• 1958 – Obraz sveta
• 1962 – Struny
• 1964 – Písané na sude
• 1965 – Nerušte moje kruhy
• 1987 – Noc, láska a poézia, básne z autorovej pozostalosti
• 1993 – Proti noci, protikomunistické básne, vydané posmrtne
• 1998 – Ardent Words for the Days of Cold (Vrúcne slová pre chladné dni), výber Smrekových básní preložených do viacerých jazykov

• 1954 – Maľovaná abeceda
• 1956 – Machule

• 1948 – Knihy mladosti 1, 2
• 1954 – Verše vybrané
• 1971 – Ženy
• 1972 – Moje najmilšie
• 1973 – Ružový spev mi prší z úst
• 1978 – Podoby lásky
• 1979 – Krásna prostota
• 1979 – Bacardi a iné básne

• 1963 – Knihy slnečné (zv. 1)
• 1963 – Knihy nocí planých (zv. 2)
• 1964 – Knihy podjesenné (zv. 3)
• 1968 – Poézia moja láska (zv. 4)

• 1924 – Literárne glosy, esej (vyšlo v Zborníku mladej slovenskej literatúry)
• 1931 – Slovenská prítomnosť literárna a umelecká, reprezentačný zborník štúdií o slovenskej literatúre a umení
• 1968, 1989 – Poézia moja láska, spomienky, 2 zväzky
• 1999 – Sme živý národ 1, 2, esej

• 1957 – Beg Bajazid, libreto k opere Jána Cikkera
• 1963 – Mr. Scrooge, libreto k opere Jána Cikkera

• 1949 – François Villon: Veľký testament
• 1950 – Endre Ady: Básne
• 1952 – Attila József: Nie ja volám
• 1953 – Sándor Petőfi: Básne
• 1957 – Alexander Sergejevič Puškin: Ruslan a Ľudmila
• 1978 – Preklady, súborné vydanie prekladov

• Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Ján Smrek
• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ján Smrek