Klinefelterov syndróm

Nezamieňať s heslom XYY syndróm.

Osoba s typickým neliečeným Klinefelterovým syndrómom (46,XY/47,XXY mozaika), diagnostikovaným v 19 rokoch. Nad pravou bradavkou možno vidieť jazvu po biopsii.

Klinefelterov syndróm (KS), označovaný i ako 47,XXY, je chromozómová anomália, v ktorej má muž o jeden chromozóm X naviac.^[1] Komplikácie spojené s KS bežne zahŕňajú neplodnosť a malé, takmer nefunkčné semenníky (ak sú prítomné). Tieto symptómy sú často pozorované až počas puberty, napriek tomu, že KS je jednou z najbežnejších chromozómových porúch, pričom nastáva u jedného až dvoch pôrodov z tisíc. Tento syndróm je pomenovaný podľa amerického endokrinológa Harryho Klinefeltera, ktorý ho identifikoval v 40. rokoch 20. storočia.^[2][3][4]

Klinefelterov syndróm je definovaný prítomnosťou aspoň jedného chromozómu X naviac popri chromozóme Y, takže jedinec má celkom 47 alebo viac chromozómov namiesto zvyčajných 46. Klinefelterov syndróm sa objavuje náhodne. Nadbytočný chromozóm X pochádza od matky alebo od otca približne rovnako často. Staršie matky môžu mať vyššie riziko, že sa im narodí dieťa s Klinefelterovým syndrómom. Syndróm sa diagnostikuje pomocou genetického testu označovaného ako karyotypizácia.^[2][5][6][7]

Klinefelterov syndróm nie je dedičný. Nadbytočný chromozóm X pochádza v asi 50 % prípadov od matky a v zvyšných 50 % od otca. Vek matky je jediný známy rizikový faktor. U žien po 40. roku života je štyrikrát vyššie riziko v porovnaní so ženami vo veku 24 rokov, že sa im narodí dieťa s Klinefelterovým syndrómom.^[7][8][9]

Nadbytočný chromozóm sa zachováva kvôli nondisjunkcii (nesprávnemu rozdeleniu) buniek počas paternálnej meiózy I, maternálnej meiózy I alebo maternálnej meiózy II, teda počas gametogenézy. V prípade meiózy I dochádza k nondisjunkcii homológnych chromozómov (teda X a Y alebo dvoch X chromozómov), čím vzniká spermia s chromozómami X a Y alebo vajíčko s dvoma chromozómami X. Oplodnením normálneho vajíčka X takouto spermiou vzniká potomok s karyotypom XXY, teda s Klinefelterovým syndrómom. Oplodnením vajíčka XX normálnou spermiou Y takisto vedie k vzniku karyotypu XXY.^[8][10]

Iným mechanizmom, ktorým môže dôjsť k zachovaniu chromozómu naviac, je počas nondisjunkcie pri meióze II u vajíčka. V tomto prípade nedôjde k rozdeleniu sesterských chromatíd na pohlavných chromozómoch, v tomto prípade chromozómoch X a X. Vzniká tak vajíčko XX, ktoré po oplodnení spermiou Y vedie k vzniku karyotypu XXY. Toto usporiadanie je jednou z najbežnejších odchýliek od karyotypu XY, dochádza k nemu s frekvenciou asi 1 z 500 živých pôrodov chlapcov.^[2][6][10]

U cicavcov s viac než jedným chromozómom X dochádza k expresii génov len na jedinom chromozóme X; tento fenomén je označovaný ako inaktivácia chromozómu X. Dochádza k nemu u mužov XXY, ale i u bežných žien XX. U mužov XXY však existuje však niekoľko génov nachádzajúcich na pseudoautozomálnych oblastiach ich chromozómov X, ktoré majú odpovedajúce gény na chromozóme Y a tak môže dôjsť k ich expresii.^[11][12]

Okrem 47,XXY môže dôjsť k zachovaniu viacerých chromozómov. Stavy 48,XXYY alebo 48,XXXY nastávajú v asi 1 z 18 000–50 000 pôrodov chlapcov. K stavu 49,XXXXY dochádza v asi 1 z 85 000 až 100 000 narodení chlapcov.^[13] Tieto varianty sú extrémne vzácne. Dodatočný chromozomálny materiál môže spôsobovať srdcové, neurologické, ortopedické, urinogenitálne alebo iné anomálie.^{[chýba zdroj]} Celkom bolo opísaných 13 prípadov s karyotypom 47,XXY a ženským fenotypom.^[14]

1. ↑ Klinefelter syndrome [online]. National Health Service, 20 February 2023. Dostupné online. Archivované 2024-01-17 z originálu.
2. ↑ ^{a b c} Klinefelter syndrome and other sex chromosomal aneuploidies. Orphanet Journal of Rare Diseases, October 2006, s. 42. DOI: 10.1186/1750-1172-1-42. PMID 17062147.
3. ↑ How many people are affected by or at risk for Klinefelter syndrome (KS)? [online]. Eunice Kennedy Shriver National Institute of Child Health and Human Development, 30 November 2012. Dostupné online. Archivované 2015-03-17 z originálu.
4. ↑ Klinefelter's syndrome: historical background and development. Southern Medical Journal, September 1986, s. 1089–1093. DOI: 10.1097/00007611-198609000-00012. PMID 3529433.
5. ↑ How do health care providers diagnose Klinefelter syndrome (KS)? [online]. Eunice Kennedy Shriver National Institute of Child Health and Human Development, 2012-11-30. Dostupné online. Archivované 2015-03-17 z originálu.
6. ↑ ^{a b} Klinefelter Syndrome [online]. Mayo Clinic. Dostupné online. Archivované 2020-09-08 z originálu.
7. ↑ ^{a b} Klinefelter syndrome: more than hypogonadism. Metabolism, September 2018, s. 135–144. DOI: 10.1016/j.metabol.2017.09.017. PMID 29382506.
8. ↑ ^{a b} Klinefelter Syndrome – Inheritance Pattern [online]. NIH, July 10, 2023. Dostupné online. Archivované 2017-01-30 z originálu.
9. ↑ Prenatal and postnatal prevalence of Klinefelter syndrome: a national registry study. The Journal of Clinical Endocrinology and Metabolism, February 2003, s. 622–626. DOI: 10.1210/jc.2002-021491. PMID 12574191.
10. ↑ ^{a b} Novel genetic aspects of Klinefelter's syndrome. Molecular Human Reproduction, June 2010, s. 386–395. DOI: 10.1093/molehr/gaq019. PMID 20228051.
11. ↑ Silencing of the mammalian X chromosome. Annual Review of Genomics and Human Genetics, 2005-09-01, s. 69–92. DOI: 10.1146/annurev.genom.6.080604.162350. PMID 16124854.
12. ↑ The pseudoautosomal regions, SHOX and disease. Current Opinion in Genetics & Development, June 2006, s. 233–239. DOI: 10.1016/j.gde.2006.04.004. PMID 16650979.
13. ↑ Sex chromosome tetrasomy and pentasomy. Pediatrics, October 1995, s. 672–682. DOI: 10.1542/peds.96.4.672. PMID 7567329.
14. ↑ Chromosomal Variants in Klinefelter Syndrome. Sexual Development, 29 April 2011. Dostupné online [cit. 2024-04-24]. DOI: 10.1159/000327324.

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Klinefelter syndrome na anglickej Wikipédii.