Expedícia 1

Expedícia 1
	; Emblém misie
Počet členov posádky	3
Dátum štartu	31. október 2000, 07:52:47 UTC
Štartovacia loď	Sojuz TM-31
Dátum pristátia	21. marec 2001, 07:32 UTC
Pristávacia loď	STS-102
Miesto pristátia	Kennedyho vesmírne stredisko
Doba pripojenia	136 dní 19 hodín 10 minút
Trvanie misie	140 dní 23 hodin 40 minut
Počet obehov	2207
Preletená vzdialenosť	~93 847 506 km
	; zľava: Sergej Krikaľov, William Shepherd a Jurij Gidzenko
	Expedícia 2
	Kozmonautický portál

Expedícia 1 bola prvá posádka dlhodobo obývajúca Medzinárodnú vesmírnu stanicu (ISS). Veliteľom stanice bol americký astronaut William Shepherd, veliteľom Sojuzu Jurij Gidzenko a palubným inžinierom Sergej Krikaľov (obaja Rusko). Ich hlavnou úlohou bola aktivácia stanice, oživenie systémov a zabezpečenia spojenia s raketoplánmi a nákladnými loďami Progress.

Posádka

William Shepherd (4), veliteľ ISS – NASA
Sergej Krikaľov (5), palubný inžinier – RKA
Jurij Gidzenko (2), veliteľ Sojuzu – RKA

V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.

Záložná posádka

Frank Culbertson, veliteľ ISS – NASA
Vladimir Dežurov, veliteľ Sojuzu – RKA
Michail Ťurin, palubný inžinier – RKA

Priebeh misie

Štart, pripojenie k ISS

Kozmická loď Sojuz TM-31 odštartovala z kozmodrómu Bajkonur 31. októbra 2000 o 07:52:47 UTC. So stanicou ISS sa spojila 2. novembra 2000 o 9:21 UTC.^[1] Kozmonauti sa v prvých dňoch pobytu na stanici venovali aktivácii a inštalácii základných systémov ISS - systémov na komunikáciu so strediskom riadenia vesmírnych letov v Houstone, zariadení na získavanie pitnej vody a odstraňovanie CO₂ zo vzduchu a palubného záchoda.

Dňa 18. novembra 2000 sa ku stanici priblížila nákladná loď Progress M1-4, automatické spojenie s ISS sa však nepodarilo. Jurij Gidzenko použil ručné riadenie a po niekoľkých pokusoch pripojil Progress k spodnému portu modulu Zarja. Posádka sa potom venovala vykladaniu zásob a materiálu. Progress na stanicu dopravil 2400 kg nákladu, vrátane pohonných hmôt.

STS-97

1. decembra 2000 bol Progress od stanice odpojený, pretože nasledujúci deň sa očakával prílet raketoplánu Endeavour STS-97. Raketoplán dopravil na ISS nosník ITS-P6 so solárnymi panelmi a radiátormi, ktoré posádka Endeavour počas troch výstupov do vesmíru (EVA) nainštalovala. Stanica tak získala dostatočný zdroj elektrickej energie na sprevádzkovanie ďalších systémov. Do tej doby bol pre posádku ISS uzavretý modul Unity, pretože nebolo dostatok energie na jeho vykurovanie. Z raketoplánu bol na stanicu preložený náklad a obe telesá sa od seba 9. decembra oddelili. Po odlete raketoplánu bol ku stanici opäť pripojený Progress M1-4, ktorý do tej doby čakal na parkovacej dráhe.

STS-98

8. februára 2001 bola nákladná loď Progress M1-4 od stanice odpojená a navedená do hustých vrstiev atmosféry, kde zanikla. 9. februára sa k ISS priblížil raketoplán Atlantis, ktorý pri misii STS-98 priviezol laboratórny modul Destiny. Počas troch výstupov do vesmíru astronauti z raketoplánu pripojili Destiny k modulu Unity. Po preložení 1500 kg nákladu na ISS a 380 kg odpadu do raketoplánu sa posádky rozlúčili a Atlantis 16. februára odletel.

Kvôli uvoľnenie zadného portu modulu Zvezda pre nasledujúce prílet lode Progress M-44 bolo potrebné preparkovať Sojuz TM-31 k spodnému portu modulu Zarja. To sa podarilo 24. februára 2001. Posádka ISS nastúpila v skafandroch do Sojuzu. Loď pilotoval Jurij Gidzenko. Po kontrole hermetickosti sa posádka opäť vrátila na ISS. Progress M-44 sa 28. februára v automatickom režime pripojil k stanici.

STS-102, ukončenie misie

Raketoplán Discovery (STS-102) priletel na ISS 10. marca 2001. Priviezol so sebou nákladneý modul Leonardo so zásobami, ktoré boli presunuté do priestorov ISS. Posádka raketoplánu počas dvoch výstupov do vesmíru pokračovala v montáži a zapájaní stanice. Na palube Discovery bola aj nová stála posádka ISS Expedícia 2 (Jurij Usačov, Susan Helmsová a James Voss). 19. marca 2001 došlo k výmene stálych posádok, kozmonauti Expedícia 1 sa stali členmi posádky raketoplánu. Raketoplán sa od stanice odpojil a Shepherd, Gidzenko a Krikaľov sa s ním dostali 21. marca úspešne na Zem.