Benioffova zóna
Benioffova zóna (iné názvy: Benioffova-Wadatiho zóna, Wadatiho-Benioffova zóna) je seizmicky aktívna plocha v subdukčnej zóne, ktorá je výsledkom interakcie poklesávajúcej platne tvorenej zvyčajne oceánskou kôrou a nad ňu nasúvanou platňou (tvorenou či už pevninskou, alebo oceánskou kôrou). Zóna sa vyskytuje od plytkých hĺbok (niekoľko kilometrov pod dnom oceánu, resp. hlbokomorskej priekopy) a zasahuje až do vrchného plášťa. Uhol sklonu plochy Benioffovej zóny je 40 až 60 ° a maximálna hĺbka je približne 700 km.
Termín nesie meno profesora Kalifornského technologického inštitútu Huga Benioffa, resp. Kijooa Wadačiho, pracovníka Japonskej meteorologickej služby, ktorí tento jav popísali nezávisle na sebe.
