Subtatranské príkrovy: Rozdiel medzi revíziami

Geológia Západných Karpát
Morfotektonické členenie
Čelná karpatská priehlbina Flyšové pásmo Bradlové pásmo Pásmo jadrových pohorí Veporské pásmo Gemerské pásmo Meliatske pásmo Bükkské pásmo Bakonské pásmo Zemplínske pásmo
Tektonické jednotky a rozhrania rôzneho rádu
Oravikum Váhikum Tatrikum Subtatranské príkrovy Čertovická línia Fatrikum Veporikum Lubenícko-margecianska línia Gemerikum Hronikum Rožňavská línia Silicikum Meliatikum Turnaikum Bükkikum Transdanubikum Zemplinikum
Paleogeografické termíny
Valaiský oceán Čorštynská elevácia Váhický oceán Alcapa Meliatsko-halstattský oceán
Portál vied o Zemi

Subtatranské príkrovy sú príkrovové jednotky Západných Karpát, ktoré ležia v pásme jadrových pohorí nad tatrikom. Tvoria ich dva príkrovy:

• spodný - fatrikum (tiež krížňanský príkrov)
• vrchný - hronikum (chočský príkrov)

Oba príkrovy sú tenkokôrové (superficiálne) príkrovy, ktoré obsahujú najmä druhohorné sedimenty, prevažne veľké hrúbky vápencov a dolomitov. Svojou stavbou sa však od seba líšia. Hronikum stratilo spojenie so svojou pôvodnou domovskou oblasťou (je bezkoreňovým príkrovovm), zatiaľčo fatrikum leží severnou, najväčšou časťou na cudzom ale menšou južnou časťou aj na vlastnom podklade^[1]. Na viacerých miestach sa tieto príkrovy delia na čiastkové telesá, napríklad v Belianskych Tatrách sa fatrikum člení na čiastkové príkrovy - jednotka Havrana a jednotka Bujačieho vrchu^[1]. Dosiaľ neboli nájdené kontakty, kde by ležalo hronikum (vyšší príkrov) priamo na tatriku, aj keď lokálne môže k takému javu dochádzať.

V minulosti bolo vyčlenených viacero vyšších príkrovov ležiacich na hroniku. Patril medzi ne hlavne strážovský príkrov, ktorý je dnes chápaný ako najvyššia čiastková štruktúra hronika, duplexového charakteru oddelená z mojtínsko-harmaneckej karbonátovej plošiny. Vyčleňovaný bol najmä pre svoj osobitý vývoj s prevahou masívnych rífových vápencov (tzv. wettersteinská fácia), pre čo bol niekedy spájaný so silicikom. Takto boli vyčleňované aj havranický, jablonický, nedzovský a tematínsky príkrov. Tieto telesá sú dnes vlastne príkrovovými troskami jedno mohutného telesa, označovaného ako považský príkrov, ktorý bol z veľkej časti zničený eróziou.

Termín subtatranský dávnejšie bol odovodený od názvu subtatranskej série v oblasti Poľských Tatier. Čo malo vyjadrovať ich geomorfologické postavenie, nie tektonické postavenie pod tatrikom. Dnes sa termín používa skôr ojedinele a je nahrádzaný pomenovaniami pre jednotlivé príkrovové jednotky (hronikum a fatrikum).

Vrstevný sled subtatranských príkrovov sa väčšinou začína na báze strednotriasových karbonátov a končí v strednej kriede. Staršie horniny obvykle nie sú zachované, pretože k odtrhnutiu príkrovov došlo na súvrstviach spodnotriasových verfénskych bridlíc a karpatského keupra. Podložné kryštalinikum sa zachovalo iba výnimočne, vo fatriku ho možno sledovať v tektonických oknách v Rázdielskej jednotke a v oblasti Starých Hôr^[2]. V hroniku sa zachovala časť preddruhohorného podložia vo forme hrubých súvrství bazaltových vulkanoklastík mladopaleozoického (karbónskeho a permského) veku, označované ako ipoltická skupina.

Presun subtatranských príkrovov nastal vo vrchnej kriede (cenoman až stredný turón), pričom ako prvé bolo presunuté fatrikum a naň sa nasunulo hronikum. Smer presunu bol generálne z juhu na sever^[3].

1. ↑ ^{a b} Veľký, J. a kolektív, 1980: Encyklopédia Slovenska IV. zväzok, N - Q. Veda, Bratislava, s. 549
2. ↑ Plašienka, D., Grecula, P., Putiš, M., Kováč, M. a Hovorka, D., 1997: Evolution and structure of the Western Carpathians: an overview. Mineralia Slovaca Monograph. Košice, s. 1 – 24
3. ↑ Mišík, M., 1976: Gologické exkurzie po Slovensku. SPN, Bratislava, 276 s.

Tento článok týkajúci sa geológie je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.