Subtatranské príkrovy: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah

V textu

Aktuálna revízia z 14:14, 28. máj 2021

Geológia Západných Karpát

Morfotektonické členenie
Čelná karpatská priehlbina Flyšové pásmo Bradlové pásmo Pásmo jadrových pohorí Veporské pásmo Gemerské pásmo Meliatske pásmo Bükkské pásmo Bakonské pásmo Zemplínske pásmo
Tektonické jednotky a rozhrania rôzneho rádu
Oravikum Váhikum Tatrikum Subtatranské príkrovy Čertovická línia Fatrikum Veporikum Lubenícko-margecianska línia Gemerikum Hronikum Rožňavská línia Silicikum Meliatikum Turnaikum Bükkikum Transdanubikum Zemplinikum
Paleogeografické termíny
Valaiský oceán Čorštynská elevácia Váhický oceán Alcapa Meliatsko-halstattský oceán
Portál vied o Zemi

Subtatranské príkrovy sú príkrovové jednotky Západných Karpát, ktoré ležia v pásme jadrových pohorí nad tatrikom. Tvoria ich dva príkrovy:

spodný - fatrikum (tiež krížňanský príkrov)
vrchný - hronikum (chočský príkrov)

Oba príkrovy sú tenkokôrové (superficiálne) príkrovy, ktoré obsahujú najmä druhohorné sedimenty, prevažne veľké hrúbky vápencov a dolomitov. Svojou stavbou sa však od seba líšia. Hronikum stratilo spojenie so svojou pôvodnou domovskou oblasťou (je bezkoreňovým príkrovovm), zatiaľčo fatrikum leží severnou, najväčšou časťou na cudzom ale menšou južnou časťou aj na vlastnom podklade^[1]. Na viacerých miestach sa tieto príkrovy delia na čiastkové telesá, napríklad v Belianskych Tatrách sa fatrikum člení na čiastkové príkrovy - jednotka Havrana a jednotka Bujačieho vrchu^[1]. Dosiaľ neboli nájdené kontakty, kde by ležalo hronikum (vyšší príkrov) priamo na tatriku, aj keď lokálne môže k takému javu dochádzať. Bolo však zaznamené, že v dôsledku tektonických komplikácií, môže lokálne hronikum ležať pod fatrikom (v dôsledku spätných prešmykov, napr. v oblasti Strážovských vrchov).^[2]

V minulosti bolo vyčlenených viacero vyšších príkrovov ležiacich na hroniku. Patril medzi ne hlavne strážovský príkrov, ktorý je dnes chápaný ako najvyššia čiastková štruktúra hronika, duplexového charakteru oddelená z mojtínsko-harmaneckej karbonátovej plošiny. Vyčleňovaný bol najmä pre svoj osobitý vývoj s prevahou masívnych rífových vápencov (tzv. wettersteinská fácia), pre čo bol niekedy spájaný so silicikom. Takto boli vyčleňované aj havranický, jablonický, nedzovský a tematínsky príkrov. Tieto telesá sú dnes vlastne príkrovovými troskami jedno mohutného telesa, označovaného ako považský príkrov, ktorý bol z veľkej časti zničený eróziou.

Termín subtatranský bol dávnejšie odovodený od názvu subtatranskej série (ktorú ako prvý vyčlenil V. Uhlig) v oblasti Poľských Tatier^[3]. Čo malo pôvodne vyjadrovať geomorfologické postavenie, nie tektonické postavenie pod tatrikom. Termín sa udržal dodnes, vzhľadom na to, že súborne pomenúva príkrovy jadrových pohorí. Bežne je však nahrádzaný pomenovaniami pre jednotlivé príkrovové jednotky (hronikum a fatrikum).

Vznik a vývoj

Vrstevný sled subtatranských príkrovov sa väčšinou začína na báze strednotriasových karbonátov a končí v strednej kriede. Staršie horniny obvykle nie sú zachované, pretože k odtrhnutiu príkrovov došlo na súvrstviach spodnotriasových verfénskych bridlíc a karpatského keupra. Podložné kryštalinikum sa zachovalo iba výnimočne, vo fatriku ho možno sledovať v tektonických oknách v Rázdielskej jednotke a v oblasti Starých Hôr^[4]. V hroniku sa zachovala časť preddruhohorného podložia vo forme hrubých súvrství bazaltových vulkanoklastík mladopaleozoického (karbónskeho a permského) veku, označované ako ipoltická skupina.

Presun subtatranských príkrovov nastal vo vrchnej kriede (cenoman až stredný turón), pričom ako prvé bolo presunuté fatrikum a naň sa nasunulo hronikum. Smer presunu bol generálne z juhu na sever^[5].

Referencie

↑ ^a ^b Veľký, J. a kolektív, 1980: Encyklopédia Slovenska IV. zväzok, N - Q. Veda, Bratislava, s. 549
↑ Pelech, O., Olšavský, M., 2018: Post-early Eocene backthrusting in the northeastern Strážovské vrchy Mts. (Western Carpathians). Mineralia Slovaca, 50, 2, s. 147 – 156.
↑ Andrusov, D., 1936: Subtatranské příkrovy Západních Karpat. Sbor pro výzkum Slovenska a Podkarpatské Rusi při Slovanském ústavu, Praha, 49 s.
↑ Plašienka, D., Grecula, P., Putiš, M., Kováč, M. a Hovorka, D., 1997: Evolution and structure of the Western Carpathians: an overview. Mineralia Slovaca Monograph. Košice, s. 1 – 24
↑ Mišík, M., 1976: Gologické exkurzie po Slovensku. SPN, Bratislava, 276 s.

Tento článok týkajúci sa geológie je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.

Portál vied o Zemi

[Encyklopédia_Slovenska-1] Veľký, J. a kolektív, 1980: Encyklopédia Slovenska IV. zväzok, N - Q. Veda, Bratislava, s. 549

[2] Pelech, O., Olšavský, M., 2018: Post-early Eocene backthrusting in the northeastern Strážovské vrchy Mts. (Western Carpathians). Mineralia Slovaca, 50, 2, s. 147 – 156.

[3] Andrusov, D., 1936: Subtatranské příkrovy Západních Karpat. Sbor pro výzkum Slovenska a Podkarpatské Rusi při Slovanském ústavu, Praha, 49 s.

[4] Plašienka, D., Grecula, P., Putiš, M., Kováč, M. a Hovorka, D., 1997: Evolution and structure of the Western Carpathians: an overview. Mineralia Slovaca Monograph. Košice, s. 1 – 24

[5] Mišík, M., 1976: Gologické exkurzie po Slovensku. SPN, Bratislava, 276 s.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

@@ Riadok 1: / Riadok 1: @@
-{{Šablóna:Geológia Západných Karpát
+{{Geológia Západných Karpát
 | Obrázok = geol map.png|center|190px
 }}
@@ Riadok 6: / Riadok 6: @@
 * vrchný - [[hronikum]] ([[chočský príkrov]])
-Oba príkrovy sú tenkokôrové príkrovy, ktoré obsahujú najmä [[mezozoikum|druhohorné]] sedimenty, prevažne veľké hrúbky [[vápenec|vápencov]] a [[dolomit (hornina)|dolomitov]]. Svojou stavbou sa však od seba líšia. Hronikum stratilo spojenie so svojou pôvodnou domovskou oblasťou (je bezkoreňovým príkrovovm), zatiaľčo fatrikum leží severnou, najväčšou časťou na cudzom ale menšou južnou časťou aj na vlastnom podklade<ref name="Encyklopédia Slovenska">Veľký, J. a kolektív, 1980: ''Encyklopédia Slovenska IV. zväzok, N - Q.'' Veda, Bratislava, s. 549</ref>. Na viacerých miestach sa tieto príkrovy delia na čiastkové telesá, napríklad v [[Belianske Tatry|Belianskych Tatrách]] sa fatrikum člení na čiastkové príkrovy - [[jednotka Havrana]] a [[jednotka Bujačieho vrchu]]<ref name="Encyklopédia Slovenska"/>. Dosiaľ neboli nájdené kontakty, kde by ležalo hronikum (vyšší príkrov) priamo na tatriku, i keď lokálne môže k takému javu dochádzať.
+Oba príkrovy sú tenkokôrové (superficiálne) príkrovy, ktoré obsahujú najmä [[mezozoikum|druhohorné]] sedimenty, prevažne veľké hrúbky [[vápenec|vápencov]] a [[dolomit (hornina)|dolomitov]]. Svojou stavbou sa však od seba líšia. Hronikum stratilo spojenie so svojou pôvodnou domovskou oblasťou (je bezkoreňovým príkrovovm), zatiaľčo fatrikum leží severnou, najväčšou časťou na cudzom ale menšou južnou časťou aj na vlastnom podklade<ref name="Encyklopédia Slovenska">Veľký, J. a kolektív, 1980: ''[[Encyklopédia Slovenska]] IV. zväzok, N - Q.'' [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]], Bratislava, s. 549</ref>. Na viacerých miestach sa tieto príkrovy delia na čiastkové telesá, napríklad v [[Belianske Tatry|Belianskych Tatrách]] sa fatrikum člení na čiastkové príkrovy - [[jednotka Havrana]] a [[jednotka Bujačieho vrchu]]<ref name="Encyklopédia Slovenska"/>. Dosiaľ neboli nájdené kontakty, kde by ležalo hronikum (vyšší príkrov) priamo na tatriku, aj keď lokálne môže k takému javu dochádzať. Bolo však zaznamené, že v dôsledku tektonických komplikácií, môže lokálne hronikum ležať pod fatrikom (v dôsledku spätných prešmykov, napr. v oblasti [[Strážovské vrchy|Strážovských vrchov]]).<ref>Pelech, O., Olšavský, M., 2018: Post-early Eocene backthrusting in the northeastern Strážovské vrchy Mts. (Western Carpathians). Mineralia Slovaca, 50, 2, s. 147 – 156.</ref>
-V minulosti bolo vyčlenených viacero vyšších príkrovov ležiacich na [[hronikum|hroniku]]. Patril medzi ne hlavne [[strážovský príkrov]], ktorý je dnes chápaný ako najvyššia čiastková štruktúra hronika, [[duplex (tektonika)|duplexového]] charakteru oddelená z mojtínsko-harmaneckej karbonátovej plošiny. Vyčleňovaný bol najmä pre svoj osobitý vývoj s prevahou masívnych rífových [[vápenec|vápencov]] (tzv. wettersteinská fácia), pre čo bol niekedy spájaný so [[silicikum|silicikom]]. Takto boli vyčleňované aj [[havranický príkrov|havranický]], [[jablonický príkrov|jablonický]], [[nedzovský príkrov|nedzovský]] a [[tematínsky príkrov]]. Tieto telesá sú dnes vlastne príkrovovými troskami jedno mohutného telesa, označovaného ako [[považský príkrov]], ktorý bol z veľkej časti zničený [[erózia|eróziou]].
+V minulosti bolo vyčlenených viacero vyšších príkrovov ležiacich na [[hronikum|hroniku]]. Patril medzi ne hlavne [[strážovský príkrov]], ktorý je dnes chápaný ako najvyššia čiastková štruktúra hronika, [[duplex (tektonika)|duplexového]] charakteru oddelená z mojtínsko-harmaneckej karbonátovej plošiny. Vyčleňovaný bol najmä pre svoj osobitý vývoj s prevahou masívnych rífových [[vápenec|vápencov]] (tzv. [[Wettersteinský vápenec|wettersteinská fácia]]), pre čo bol niekedy spájaný so [[silicikum|silicikom]]. Takto boli vyčleňované aj [[havranický príkrov|havranický]], [[jablonický príkrov|jablonický]], [[nedzovský príkrov|nedzovský]] a [[tematínsky príkrov]]. Tieto telesá sú dnes vlastne príkrovovými troskami jedno mohutného telesa, označovaného ako [[považský príkrov]], ktorý bol z veľkej časti zničený [[erózia|eróziou]].
-Termín ''subtatranský'' dávnejšie bol odovodený od názvu subtatranskej série v oblasti Poľských Tatier. Čo malo vyjadrovať ich [[geomorfológia|geomorfologické]] postavenie, nie tektonické postavenie pod tatrikom. Dnes sa termín používa skôr ojedinele a je nahrádzaný pomenovaniami pre jednotlivé príkrovové jednotky (hronikum a fatrikum).
+Termín ''subtatranský'' bol dávnejšie odovodený od názvu subtatranskej série (ktorú ako prvý vyčlenil [[Victor Uhlig|V. Uhlig]]) v oblasti Poľských Tatier<ref>Andrusov, D., 1936: Subtatranské příkrovy Západních Karpat. Sbor pro výzkum Slovenska a Podkarpatské Rusi při Slovanském ústavu, Praha, 49 s.</ref>. Čo malo pôvodne vyjadrovať [[geomorfológia|geomorfologické]] postavenie, nie tektonické postavenie pod tatrikom. Termín sa udržal dodnes, vzhľadom na to, že súborne pomenúva príkrovy jadrových pohorí. Bežne je však nahrádzaný pomenovaniami pre jednotlivé príkrovové jednotky (hronikum a fatrikum).
 == Vznik a vývoj ==
-Vrstevný sled subtatranských príkrovovo sa väčšinou začína na báze strednotriasových karbonátov a končí v strednej kriede. Staršie horniny obvykle nie sú zachované, pretože k odtrhnutiu príkrovov došlo na súvrstviach spodnotriasových verfénskych bridlíc a karpatského keupra. Podložné [[kryštalinikum]] sa zachovalo iba výnimočne, vo fatriku ho možno sledovať v tektonických oknách v [[Rázdielska jednotka|Rázdielskej jednotke]] a v oblasti [[Staré Hory|Starých Hôr]]<ref>Plašienka, D., Grecula, P., Putiš, M., Kováč, M. a Hovorka, D., 1997: ''Evolution and structure of the Western Carpathians: an overview. Mineralia Slovaca Monograph.'' Košice, s. 1 – 24</ref>. V hroniku sa zachovalo kryštalinikum na vo forme hrubých súvrství [[bazalt]]ových vulkanoklastík mladopaleozoického až spodnomezozoikckého veku, označované ako [[ipoltická skupina]].
+Vrstevný sled subtatranských príkrovov sa väčšinou začína na báze strednotriasových karbonátov a končí v strednej kriede. Staršie horniny obvykle nie sú zachované, pretože k odtrhnutiu príkrovov došlo na súvrstviach spodnotriasových verfénskych bridlíc a karpatského keupra. Podložné [[kryštalinikum]] sa zachovalo iba výnimočne, vo fatriku ho možno sledovať v tektonických oknách v [[Rázdielska jednotka|Rázdielskej jednotke]] a v oblasti [[Staré Hory|Starých Hôr]]<ref>Plašienka, D., Grecula, P., Putiš, M., Kováč, M. a Hovorka, D., 1997: ''Evolution and structure of the Western Carpathians: an overview. Mineralia Slovaca Monograph.'' Košice, s. 1 – 24</ref>. V hroniku sa zachovala časť preddruhohorného podložia vo forme hrubých súvrství [[bazalt]]ových vulkanoklastík mladopaleozoického (karbónskeho a permského) veku, označované ako [[ipoltická skupina]].
 Presun subtatranských príkrovov nastal vo vrchnej [[krieda (geochronologická jednotka)|kriede]] (cenoman až stredný [[turón]]), pričom ako prvé bolo presunuté fatrikum a naň sa nasunulo hronikum. Smer presunu bol generálne z juhu na sever<ref>Mišík, M., 1976: ''Gologické exkurzie po Slovensku.'' SPN, Bratislava, 276 s.</ref>.
-{{Geologický výhonok}}
 == Referencie ==
 <references />
+{{Geologický výhonok}}
+{{Portál|Vedy o Zemi}}
 [[Kategória:Geológia Slovenska]]