Nothing Special   »   [go: up one dir, main page]
Preskočiť na obsah

Belianske Tatry: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úprava
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
d Poloha
 
(30 medziľahlých úprav od 11 ďalších používateľov nie je zobrazených)
Riadok 1: Riadok 1:
{{pozri|národnej prírodnej rezervácii|Belianske Tatry (národná prírodná rezervácia)}}
[[Súbor:Belianske Tatry from Jahňaci štít-captions sk.svg|náhľad|Belianske Tatry]]
{{Geobox| Range
[[Súbor:Belianske Tatry.JPG|náhľad|Belianske Tatry v hmle]]
<!-- *** Name section *** -->
'''Belianske Tatry''' sú [[horské pásmo]] [[Východné Tatry|Východných Tatier]] na severozápade východného [[Slovensko|Slovenska]]. Najvyšší vrch je [[Havran (vrch v Tatrách)|Havran]] s výškou {{mnm|2151.5|w}}, ktorý však nie je prístupný pre turistov kvôli ochrane prírody. Prví obyvatelia na území Belianskych Tatier boli [[pastier]]i v [[14. storočie|14. storočí]]. Rozloha pohoria je 64 [[km²]].
| name = Belianske Tatry
| native_name =
| other_name =
| category = pohorie
<!-- *** Image *** -->
| image = Belianske Tatry from Jahňaci štít-captions sk.svg
| image_size =
| image_caption =
<!-- *** Country etc. *** -->
| country = Slovensko
| country1 =
| state =
| state1 =
| region = [[Prešovský kraj|Prešovský]]
| region1 =
| district = [[Poprad (okres)|Poprad]]
| district1 = [[Kežmarok (okres)|Kežmarok]]
| city =
| city1 =
<!-- *** Orography *** -->
| parent_type = Nadradená <br/>jednotka
| parent = [[Východné Tatry]]
| unit1 =
| border_type = Susedné <br/>jednotky
| border = [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysoké Tatry]]<br/>[[Tatranské podhorie]]<br/>[[Lomnická pahorkatina]]<br/>[[Repisko (geomorfologický podcelok)|Repisko]]<br/>[[Ždiarska brázda]]
| part_type = Podradené <br/>jednotky
| part =
| geology =
| geology1 =
| period =
| period1 =
| orogeny =
| orogeny1 =
<!-- *** Geography *** -->
| area = 64
| length =
| length_orientation =
| length_round =
| width =
| width_orientation =
| width_round =
| highest = [[Havran (vrch v Tatrách)|Havran]]
| highest location =
| highest_country =
| highest_state =
| highest_region =
| highest_district =
| highest_elevation = 2 151.5
| highest_lat_d =
| highest_lat_m =
| highest_lat_s =
| highest_lat_NS =
| highest_long_d =
| highest_long_m =
| highest_long_s =
| highest_long_WE =
| lowest =
| lowest_location =
| lowest_country =
| lowest_state =
| lowest_region =
| lowest_district =
| lowest_elevation =
| lowest_lat_d =
| lowest_lat_m =
| lowest_lat_s =
| lowest_lat_NS =
| lowest_long_d =
| lowest_long_m =
| lowest_long_s =
| lowest_long_WE =
| lat_d = 49
| lat_m = 14
| lat_s = 32
| lat_NS = S
| long_d = 20
| long_m = 12
| long_s = 55
| long_EW = V
| woods =
<!-- *** Free fields *** -->
| free_name =
| free_value =
<!-- *** Maps *** -->
| map = Slovakia - outline map.svg
| map_background = Slovakia - background map.png
| map_caption = Poloha pohoria v rámci Slovenska
| map_locator = Slovensko
| map1 =
| map1_background =
| map1_caption = Poloha v rámci Tatier
| map1_locator = Tatry
}}


'''Belianske Tatry''', v minulosti ''Belanské Tatry, Belanské Alpy, Belské Alpy, Belanské Vápencové Alpy, Ždiarske Tatry, Belské hole'' ({{vjz|pol|''Tatry Bielskie''}}, {{vjz|deu|''Kalkalpen'', ''Bélaer Kalkalpen'', ''Béler Tatra''}}, {{vjz|hun|''Bélai-havasok'', ''Bélai Mészhavasok'', ''Bélai Mészhegység'', ''Bélai-Tátra''}})<ref name="Gurník"> {{Citácia periodika |meno=Jozef|priezvisko=Gurník |titul=Belianske Tatry|periodikum= Tatry |ročník=LVIII. |číslo=1|strany=38-39}}</ref> sú [[horské pásmo]] [[Východné Tatry|Východných Tatier]] na severozápade východného [[Slovensko|Slovenska]]. Najvyšší vrch je [[Havran (vrch v Tatrách)|Havran]] s výškou {{mnm|2151.5|m}}, ktorý však nie je prístupný pre turistov kvôli ochrane prírody. Rozloha pohoria je {{km2|64|m}}.
[[Hrebeň Belianskych Tatier|Hlavný hrebeň]] s dĺžkou {{km|14|m}} prebieha v smere severozápad–juhovýchod a v strednej časti naň kolmo nadväzuje [[hlavný hrebeň Vysokých Tatier]]. Uzlovým vrchom je 2060,8 m vysoký [[Hlúpy (vrch v Tatrách)|Hlúpy]], ktorého južné svahy klesajú do [[Kopské sedlo|Kopského sedla]] ({{Mnm|1749}}), miesta styku Belianskych a [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysokých Tatier]].

== Vymedzenie ==
Belianske Tatry zaberajú najvýchodnejšiu časť pohoria a v rámci [[Tatry|Tatier]] susedia na západe a juhozápade s [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysokými Tatrami]]. Južným smerom sa nachádza [[Podtatranská kotlina]] s podcelkom [[Tatranské podhorie]] a [[Časť (geomorfológia)|časťou]] [[Lomnická pahorkatina]], východným smerom nadväzuje [[Repisko (geomorfologický podcelok)|Repisko]] (podcelok [[Spišská Magura|Spišskej Magury]]) a na severe [[Ždiarska brázda]] (podcelok [[Podtatranská brázda|Podtatranskej brázdy]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-02-24| miesto = Bratislava }}</ref>

=== Hlavný hrebeň ===
[[Hrebeň Belianskych Tatier|Hlavný hrebeň]] s dĺžkou {{km|14|m}} sa tiahne v smere severozápad–juhovýchod od osady [[Tatranská Kotlina]] po osadu [[Tatranská Javorina]] a v strednej časti naň kolmo nadväzuje [[hlavný hrebeň Vysokých Tatier]]. Uzlovým vrchom je {{m|2060.8|m}} vysoký [[Hlúpy (vrch v Tatrách)|Hlúpy]], ktorého južné svahy klesajú do [[Kopské sedlo|Kopského sedla]] miesta styku Belianskych a [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysokých Tatier]].<ref name="Roubal">{{ Citácia knihy| priezvisko = Adamec | meno = Vladimír | priezvisko2 = Roubal | meno2 = Radek| titul = Turistický sprievodca Vysoké Tatry | redaktori = | vydanie = 1. | vydavateľ = Šport | miesto = Bratislava | rok = 1972 | počet strán = 182 | strany = | id = 77-002-72 | jazyk = po slovensky}}</ref>


== Geológia ==
== Geológia ==
Horský masív je zložený z [[Vápenec|vápencov]] a [[Dolomit (hornina)|dolomitov]] so zreteľnou [[kras]]ovou topografiou, čím sa zásadne odlišuje od prevažne žulových a bridlicových vrchov Vysokých Tatier. Nachádza sa tu jediná [[jaskyňa]] v Tatrách, ktorá je prístupná verejnosti, [[Belianska jaskyňa]].
Horský masív je zložený z [[Vápenec|vápencov]] a [[Dolomit (hornina)|dolomitov]] so zreteľnou [[kras]]ovou topografiou, čím sa zásadne odlišuje od prevažne žulových a bridlicových vrchov Vysokých Tatier. Nachádza sa tu jediná [[jaskyňa]] v Tatrách, ktorá je prístupná verejnosti, [[Belianska jaskyňa]].<ref name="Roubal" />

== Topografia ==
Južnú hranicu pohoria oproti Vysokým Tatrám tvoria dve protismerne doliny vrcholiace v Kopské sedlo|Kopskom sedle: na západe dolina [[Zadné Meďodoly]] až po riečku [[Javorinka (prítok Bielej vody)|Javorinka]] pri Tatranskej Javorine, na východe [[Predné Meďodoly]], sedlo [[Červená hlina]] a údolie potoka [[Čierna voda (prítok Popradu)|Čierna voda]] až po osadu [[Tatranská Kotlina]]. Severnú hranicu pohoria oproti [[Spišská Magura|Spišskej Magure]] tvorí riečka [[Biela (rieka)|Biela]].

Belianske Tatry majú veľmi výrazný takmer ucelený hlavný hrebeň bez dlhších bočných rázsoch. Začínajú sa nad osadou [[Tatranská Kotlina]] lesnatým [[Kobylí vrch|Kobylím vrchom]] a postupne naberajú výšku. Pokračujú skalnatým a lesnatým hrebeňom [[Kozí chrbát (Belianske Tatry)|Kozím chrbátom]] a vrcholia v najkrajšom útvare pohoria v 15 metrov širokej a takmer 20 metrov vysokej prierve, nazývanej [[Skalné vráta]] ({{mnm|1619|m}}). Obrovský masív [[Dolomit (hornina)|dolomitových]] vápencov okolo Skalných vrát je rozsekaný mnohými diaklázami, ktoré zväčšuje mrazové zvetrávanie. Od Skalných vrát sa hrebeň rozširuje a naberá výšku.

Prvým výrazným, široko rozloženým vrcholom je [[Bujačí vrch (Belianske Tatry)|Bujačí vrch]]. Z neho vybieha niekoľko menších bočných rázsoch. Na ďalšom úseku smerom na [[Predné Jatky]] je hlavný hrebeň trávnatý, široký s početnými [[kras]]ovými javmi a jaskyňami po stranách. Južná strana je takmer nezalesnená, striedajú sa tu trávnaté porasty s rozsiahlymi skalnými úsekmi. Severná strana je zalesnená a rozbrázdená tiesňavami. Horné uzávery týchto dolín sú karovite rozšírené činnosťou ľadovcov. Tri nevýrazné vyvýšeniny, nazývané [[Predné Jatky]], spadajú do doliny [[Predné Meďodoly]] strmými vápencovými stenami. Pod vrcholom nevýraznej trávnato - skalnej vyvýšeniny nazývanej Zadné Jatky sa nachádza [[Kamzičia jaskyňa]]. Je dlhá 47 metrov. Široký vrchol [[Hlúpy (vrch v Tatrách)|Hlúpeho]] sa nachádza v strede hlavného hrebeňa. Z jeho vrcholu spadá hlavný hrebeň do širokého trávnatého sedla – [[Široké sedlo|Širokého sedla]] ({{mnm|1825|m}}). Zo Širokého sedla sa začína dvíhať skalný masív dvoch najvyšších vrchov Belianskych Tatier. Je to [[Ždiarska vidla]] druhý najvyšší vrchol, z ktorého masívu strmé vápencové steny spadajú do doliny [[Zadné Meďodoly]]. Hlavný hrebeň pokračuje vysokým [[Tristarské sedlo|Tristarským sedlom]] ({{mnm|1969|m}}) a vrcholí na najvyššej hore pohoria na [[Havran (vrch v Tatrách)|Havranovi]]. Odtiaľ hlavný hrebeň postupne stráca výšku. Z údolí po oboch stranách je dobre rozoznať dva vrcholy: [[Nový (vrch v Tatrách)|Nový]] ({{mnm|1999|m}}) a [[Muráň (vrch v Tatrách)|Muráň]] ({{mnm|1890|m}}). Po oboch stranách masívov sú jaskyne. Koniec hrebeňa nad osadami [[Tatranská Javorina]] a [[Podspády]] tvoria skalné výbežky nazývané [[Malý kôň]], [[Veľký kôň]], [[Kôpka]], [[Malý Muráň]] a iné.<ref name="Roubal" />

== Jaskyne ==
Belianske Tatry sú najvyšším vápencovým pohorím na Slovensku. Na viacerých miestach je v nich vyvinutý zaujímavý krasový fenomén. Severnú stranu rozrezali riečne toky a vytvorili tu hlboké doliny s početnými prahmi a vodopádmi. Stopy po ľadovcoch väčšinou zotrel čas, doliny majú typický riečno – krasový tvar. Južná strana bola z väčšej časti tvorená riečnou eróziou. Vyznačuje sa strmými úbočiami.
Kras v Belianskych Tatrách má podobný stredohorský až vysokohorský charakter ako v susedných Vysokých Tatrách. Nie sú tu však často zastúpené povrchové krasové javy. Podobne aj priepastí je málo. Klasickou je menšia priepasť s hĺbkou asi 20 metrov pod Hlúpym vrchom. Aj pod Havranom sú nenápadné ústia 40 metrov hlbokých priepastí. Traduje sa správa o veľmi hlbokej priepasti v okolí Nového vrchu.

V Belianskych Tatrách je temer 60 jaskýň a priepastí. Jedinou sprístupnenou je [[Belianska jaskyňa]]. Druhou, v minulosti turisticky sprístupnenou jaskyňou, je Alabastrová jaskyňa v blízkosti Bujačieho vrchu. V roku [[1961]] bola vyhlásená za chránený prírodný výtvor. Sú v nej veľké priestory v dĺžke 300 metrov s bohatou kvapľovou výzdobou. Mnohé stalagmity, pred rokom [[1961]] zničili nezodpovední návštevníci. Jaskyňa bola hojne navštevovaná v uplynulých storočiach. Dokazujú to mnohé vyryté nápisy, z ktorých najstarší je z roku [[1768]]. Neďaleko Alabastrovej jaskyne sa nachádza sezónne zaľadnená jaskyňa Ľadová pivnica. Aj tú objavili už veľmi dávno. V zime a na jar má nádhernú ľadovcovú výzdobu. Postupným otepľovaním sa v lete stráca a potom opäť obnovuje. V západnej časti hrebeňa na severnej strane Belianskych Tatier skrývajú viacero jaskýň masívy Ždiarskej vidly, Havrana, Nového a Muráňa. Najhlbšou jaskyňou Belianskych Tatier je Tristarská jaskyňa pod Havranom. Jej veľké siene a dómy siahajú do hĺbky až 200 metrov, s dĺžkou objavených chodieb približne 500 metrov. K [[Paleontológia|paleontologicky]] pozitívnym lokalitám patria jaskyne v Novom vrchu a v Muráni (Muránska jaskyňa), kde sa našla fosílna [[pleistocén]]na fauna malých a veľkých cicavcov. Naproti Belianskej jaskyni sa vyníma samostatný kras Pálenice, oddelený od Belianskych Tatier kaňonom riečky [[Biela (rieka)|Biela]]. Je tu viacero jaskýň, z ktorých je zaujímavá jaskyňa Hlina, dlhá bezmála 70 metrov a hlboká 17 metrov. <ref>{{Citácia periodika |meno= Stanislav|priezvisko= Pavlarčík |titul= Poznávame kras Belianskych Tatier|periodikum=Vysoké Tatry |ročník= XXX. |číslo=6|strany=14-15}}</ref>

== Vybrané vrcholy ==
{{Hlavný článok|Zoznam vrcholov v Belianskych Tatrách}}
* [[Havran (vrch v Tatrách)|Havran]] ({{Mnm|2152}}) – najvyšší štít Belianskych Tatier ({{mnm|2152|m}})<ref name="Gurník" /><ref name="Roubal" />
* [[Ždiarska vidla]] ({{Mnm|2142}})
* [[Hlúpy (vrch v Tatrách)|Hlúpy]] ({{Mnm|2061}})
* [[Predné Jatky]] ({{Mnm|2012}})
* [[Muráň (vrch v Tatrách)|Muráň]] ({{Mnm|1890}})

Pozri aj : [[Hrebeň Belianskych Tatier]]

== Doliny ==
* [[Čierna dolina (Belianske Tatry)|Čierna dolina]]
* [[Babia dolina]]
* [[Dolina pod Košiare]]
* [[Dolina Javorinka]]
* [[Monkova dolina]]
* [[Dolina Drabina]]
* [[Dolina Hučava]]
* [[Dolina Kempy]]
* [[Suchá dolina (Belianske Tatry)|Suchá dolina]]<ref name="Gurník" />

== História ==
Názov pohoria je odvodený od mesta [[Spišská Belá]], ktorá už v roku [[1310]] mala pastviny v strednej a východnej časti Belianskych Tatier. Na tvorbe názvov vrchov, dolín, krasových útvarov a pod. sa podieľali miestni obyvatelia, Slováci Poliaci, Nemci. Niektoré maďarské názvy boli iba výsledkom snáh o pomaďarčovanie(zemepisné názvoslovie Belianskych Tatier nebolo doposiaľ spracované).<ref name="Gurník" /> Pytliaci v Belianskych Tatrách poľovali na kamzíky a svište. Zachoval sa zápis zo súdneho pojednávania s najchýrnejším pytliakom Janekom Lysým z Tatranskej Javoriny, ktorý sa priznal, že zabil najmenej 300 kamzíkov a svišťov. Od 17. storočia obyvatelia Spišskej Belej pálili na svahoch pohoria drevené uhlie a dolovali rudy, najmä meď. Šťastie pokúšali zlatokopi. Nechýbali hľadači pokladov, ktorí prehľadávali najmä jaskyne. Prvá známa obeť Tatier richtár Spišskej Belej Adam Kalststein zahynul na Bujačom vrchu. [[Juraj Buchholtz (1643)|Juraj Buchcholtz]] ho spomína vo svojom diele z roku [[1719]]. Traduje sa, že do Belianskych Tatier chodil zbierať bylinky mních [[Cyprián (mních)|Cyprián]]. Časť Belianskych Tatier vlastnil [[Christian Hohenlohe]].<ref name="Roubal" />

Bohatá flóra zaujala botanikov medzi inými aj švédskeho vedca [[Göran Wahlenberg|Görana Wahlenberga]]. Mnohé výskumy flóry a fauny urobili poľskí vedci [[Stanisław Eljasz-Radzikowski]] v rokoch [[1893]]{{--}}[[1894]] spracoval názvoslovie, geológiu pohoria skúmal Walery Goetel ([[1918]]{{--}}[[1919]]) rovnako aj v roku [[1948]] Stanisław Sokołowski. Účinkovali tu botanici Bogumił Pawłowski, [[Zofia Radwańska-Paryska]], Konstanty Stecki, Władysław Cywiński a iní.<ref name="Roubal" />
== Ochrana prírody ==
Územie Belianskych Tatier je súčasťou [[Tatranský národný park|Tatranského národného parku]], no mimo toho je zvlášť chránené ako [[Belianske Tatry (národná prírodná rezervácia)|národná prírodná rezervácia]]. Vysoký stupeň ochrany dokladá skutočnosť, že celá oblasť je celoročne uzavretá pre návštevníkov s výnimkou turistického chodníka z [[Monkova dolina|Monkovej doliny]] do [[Kopské sedlo|Kopského sedla]].<ref name="mapa">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.hiking.sk/?x=20.21431&y=49.24401&ref=permalink | vydavateľ = mapy.hiking.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-02-24 | miesto = | jazyk = }}</ref>

== Turistika ==
Belianske Tatry sú od roku [[1978]] prísne chránená rezervácia [[TANAP]]u, čo výrazne obmedzuje pohyb turistov na tomto území.<ref name="Gurník" /> Turisticky sú tak prístupné iba sezónne otvorená [[Monkova dolina]], [[Dolina siedmich prameňov]], [[Zadné Meďodoly]]. Turistom slúži na oddych [[Chata Plesnivec]], ktorá je jediným obývateľným objektom v Belianskych Tatrách. Nachádza sa v závere [[Dolina siedmich prameňov|Doliny siedmich prameňov]] na juhovýchodnom úbočí Bujačieho vrchu.
*{{Turistická značka|zelená}} - Tatranská Kotlina (1h20"/1h30"), [[Kopské sedlo]], {{Turistická značka|zelená}}–{{Turistická značka|modrá}}, (2h00"/1h45"), [[Chata pri Zelenom plese]], {{Turistická značka|zelená}}-{{Turistická značka|červená}},(2h00"/1h45"), Tatranská Javorina {{Turistická značka|zelená}}–{{Turistická značka|modrá}}, (4h30"/4h45").

*[[Ždiar]] ({{mnm|895|m}}) - {{Turistická značka|zelená}} hotel Magura (0:30) - rázc. v [[Monkova dolina|Monkovej doline]] (0:15) - {{Turistická značka|zelená}} [[Široké sedlo]] (2:30) ({{mnm|1825|m}}) - [[Kopské sedlo]] ({{mnm|1749|m}}) (0:30) - {{Turistická značka|modrá}} [[Veľké Biele pleso]] (0:30) - {{Turistická značka|červená}} [[Zelené pleso]] (0:30]) - [[Sedlo pod Svišťovkou]] ({{mnm|2023|m}}) (1:30) - [[Skalnaté pleso]] (1:15) - {{Turistická značka|zelená}} [[Tatranská Lomnica]] (1:45). Celkový čas (9:15).<ref name="Roubal" />

== Referencie ==
<references />

== Galéria ==
<gallery>
Hlupy and Zdiarska vidla and Havran.jpg|náhľad|Z Predného Kopského sedla sprava Hlúpy, Ždiarska vidla a Havran
Havran and Zdiarska vidla from Zadne Medodoly.jpg|náhľad|Havran a Ždiarska vidla zo Zadných Meďodolov
Belianska jaskyna Palmova sien.jpg|náhľad|Belianska jaskyňa, Palmová sieň
</gallery>


== Iné projekty ==
== Iné projekty ==
{{projekt}}
{{projekt|commons=Category:Belianske Tatra Mountains}}.


== Externé odkazy ==
== Externé odkazy ==
* [http://www.beliansketatry.sk Belianske Tatry - Oficiálna stránka]
* [http://www.beliansketatry.sk Belianske Tatry - Oficiálna stránka] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190920133507/https://www.beliansketatry.sk/ |date=2019-09-20 }}
* [http://www.beliansketatry.com/ www.beliansketatry.com]
* [http://www.beliansketatry.com/ www.beliansketatry.com]

{{slovenský výhonok}}


{{Tatry}}
{{Tatry}}
{{Štíty Belianskych Tatier}}
{{Štíty Belianskych Tatier}}
{{Autoritné údaje}}


{{Súradnice|49.242133|20.215187|type:mountain|format=dms|display=title}}
[[Kategória:Belianske Tatry| ]]
[[Kategória:Belianske Tatry| ]]
[[Kategória:Tatry]]
[[Kategória:Tatry]]
[[Kategória:Geomorfologické časti na Slovensku]]

Aktuálna revízia z 18:09, 30. apríl 2024

O národnej prírodnej rezervácii pozri Belianske Tatry (národná prírodná rezervácia).
Belianske Tatry
pohorie
Štát Slovensko
Región Prešovský
Okresy Poprad, Kežmarok
Nadradená
jednotka 		Východné Tatry
Susedné
jednotky 		Vysoké Tatry
Tatranské podhorie
Lomnická pahorkatina
Repisko
Ždiarska brázda
Súradnice 49°14′32″S 20°12′55″V / 49,24222°S 20,21528°V / 49.24222; 20.21528
Najvyšší bod Havran
 - výška 2 151,5 m n. m.
Rozloha 64 km² (6 400 ha)
Poloha pohoria v rámci Slovenska
Poloha pohoria v rámci Slovenska
Poloha pohoria v rámci Slovenska
Poloha v rámci Tatier
Poloha v rámci Tatier
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Belianske Tatry, v minulosti Belanské Tatry, Belanské Alpy, Belské Alpy, Belanské Vápencové Alpy, Ždiarske Tatry, Belské hole (poľ. Tatry Bielskie, nem. Kalkalpen, Bélaer Kalkalpen, Béler Tatra, maď. Bélai-havasok, Bélai Mészhavasok, Bélai Mészhegység, Bélai-Tátra)[1] sú horské pásmo Východných Tatier na severozápade východného Slovenska. Najvyšší vrch je Havran s výškou 2 151,5 m n. m., ktorý však nie je prístupný pre turistov kvôli ochrane prírody. Rozloha pohoria je 64 km².

Vymedzenie

[upraviť | upraviť zdroj]

Belianske Tatry zaberajú najvýchodnejšiu časť pohoria a v rámci Tatier susedia na západe a juhozápade s Vysokými Tatrami. Južným smerom sa nachádza Podtatranská kotlina s podcelkom Tatranské podhorie a časťou Lomnická pahorkatina, východným smerom nadväzuje Repisko (podcelok Spišskej Magury) a na severe Ždiarska brázda (podcelok Podtatranskej brázdy).[2]

Hlavný hrebeň

[upraviť | upraviť zdroj]

Hlavný hrebeň s dĺžkou 14 km sa tiahne v smere severozápad–juhovýchod od osady Tatranská Kotlina po osadu Tatranská Javorina a v strednej časti naň kolmo nadväzuje hlavný hrebeň Vysokých Tatier. Uzlovým vrchom je 2 060,8 m vysoký Hlúpy, ktorého južné svahy klesajú do Kopského sedla miesta styku Belianskych a Vysokých Tatier.[3]

Geológia

[upraviť | upraviť zdroj]

Horský masív je zložený z vápencov a dolomitov so zreteľnou krasovou topografiou, čím sa zásadne odlišuje od prevažne žulových a bridlicových vrchov Vysokých Tatier. Nachádza sa tu jediná jaskyňa v Tatrách, ktorá je prístupná verejnosti, Belianska jaskyňa.[3]

Topografia

[upraviť | upraviť zdroj]

Južnú hranicu pohoria oproti Vysokým Tatrám tvoria dve protismerne doliny vrcholiace v Kopské sedlo|Kopskom sedle: na západe dolina Zadné Meďodoly až po riečku Javorinka pri Tatranskej Javorine, na východe Predné Meďodoly, sedlo Červená hlina a údolie potoka Čierna voda až po osadu Tatranská Kotlina. Severnú hranicu pohoria oproti Spišskej Magure tvorí riečka Biela.

Belianske Tatry majú veľmi výrazný takmer ucelený hlavný hrebeň bez dlhších bočných rázsoch. Začínajú sa nad osadou Tatranská Kotlina lesnatým Kobylím vrchom a postupne naberajú výšku. Pokračujú skalnatým a lesnatým hrebeňom Kozím chrbátom a vrcholia v najkrajšom útvare pohoria v 15 metrov širokej a takmer 20 metrov vysokej prierve, nazývanej Skalné vráta (1 619 m n. m.). Obrovský masív dolomitových vápencov okolo Skalných vrát je rozsekaný mnohými diaklázami, ktoré zväčšuje mrazové zvetrávanie. Od Skalných vrát sa hrebeň rozširuje a naberá výšku.

Prvým výrazným, široko rozloženým vrcholom je Bujačí vrch. Z neho vybieha niekoľko menších bočných rázsoch. Na ďalšom úseku smerom na Predné Jatky je hlavný hrebeň trávnatý, široký s početnými krasovými javmi a jaskyňami po stranách. Južná strana je takmer nezalesnená, striedajú sa tu trávnaté porasty s rozsiahlymi skalnými úsekmi. Severná strana je zalesnená a rozbrázdená tiesňavami. Horné uzávery týchto dolín sú karovite rozšírené činnosťou ľadovcov. Tri nevýrazné vyvýšeniny, nazývané Predné Jatky, spadajú do doliny Predné Meďodoly strmými vápencovými stenami. Pod vrcholom nevýraznej trávnato - skalnej vyvýšeniny nazývanej Zadné Jatky sa nachádza Kamzičia jaskyňa. Je dlhá 47 metrov. Široký vrchol Hlúpeho sa nachádza v strede hlavného hrebeňa. Z jeho vrcholu spadá hlavný hrebeň do širokého trávnatého sedla – Širokého sedla (1 825 m n. m.). Zo Širokého sedla sa začína dvíhať skalný masív dvoch najvyšších vrchov Belianskych Tatier. Je to Ždiarska vidla druhý najvyšší vrchol, z ktorého masívu strmé vápencové steny spadajú do doliny Zadné Meďodoly. Hlavný hrebeň pokračuje vysokým Tristarským sedlom (1 969 m n. m.) a vrcholí na najvyššej hore pohoria na Havranovi. Odtiaľ hlavný hrebeň postupne stráca výšku. Z údolí po oboch stranách je dobre rozoznať dva vrcholy: Nový (1 999 m n. m.) a Muráň (1 890 m n. m.). Po oboch stranách masívov sú jaskyne. Koniec hrebeňa nad osadami Tatranská Javorina a Podspády tvoria skalné výbežky nazývané Malý kôň, Veľký kôň, Kôpka, Malý Muráň a iné.[3]

Jaskyne

[upraviť | upraviť zdroj]

Belianske Tatry sú najvyšším vápencovým pohorím na Slovensku. Na viacerých miestach je v nich vyvinutý zaujímavý krasový fenomén. Severnú stranu rozrezali riečne toky a vytvorili tu hlboké doliny s početnými prahmi a vodopádmi. Stopy po ľadovcoch väčšinou zotrel čas, doliny majú typický riečno – krasový tvar. Južná strana bola z väčšej časti tvorená riečnou eróziou. Vyznačuje sa strmými úbočiami. Kras v Belianskych Tatrách má podobný stredohorský až vysokohorský charakter ako v susedných Vysokých Tatrách. Nie sú tu však často zastúpené povrchové krasové javy. Podobne aj priepastí je málo. Klasickou je menšia priepasť s hĺbkou asi 20 metrov pod Hlúpym vrchom. Aj pod Havranom sú nenápadné ústia 40 metrov hlbokých priepastí. Traduje sa správa o veľmi hlbokej priepasti v okolí Nového vrchu.

V Belianskych Tatrách je temer 60 jaskýň a priepastí. Jedinou sprístupnenou je Belianska jaskyňa. Druhou, v minulosti turisticky sprístupnenou jaskyňou, je Alabastrová jaskyňa v blízkosti Bujačieho vrchu. V roku 1961 bola vyhlásená za chránený prírodný výtvor. Sú v nej veľké priestory v dĺžke 300 metrov s bohatou kvapľovou výzdobou. Mnohé stalagmity, pred rokom 1961 zničili nezodpovední návštevníci. Jaskyňa bola hojne navštevovaná v uplynulých storočiach. Dokazujú to mnohé vyryté nápisy, z ktorých najstarší je z roku 1768. Neďaleko Alabastrovej jaskyne sa nachádza sezónne zaľadnená jaskyňa Ľadová pivnica. Aj tú objavili už veľmi dávno. V zime a na jar má nádhernú ľadovcovú výzdobu. Postupným otepľovaním sa v lete stráca a potom opäť obnovuje. V západnej časti hrebeňa na severnej strane Belianskych Tatier skrývajú viacero jaskýň masívy Ždiarskej vidly, Havrana, Nového a Muráňa. Najhlbšou jaskyňou Belianskych Tatier je Tristarská jaskyňa pod Havranom. Jej veľké siene a dómy siahajú do hĺbky až 200 metrov, s dĺžkou objavených chodieb približne 500 metrov. K paleontologicky pozitívnym lokalitám patria jaskyne v Novom vrchu a v Muráni (Muránska jaskyňa), kde sa našla fosílna pleistocénna fauna malých a veľkých cicavcov. Naproti Belianskej jaskyni sa vyníma samostatný kras Pálenice, oddelený od Belianskych Tatier kaňonom riečky Biela. Je tu viacero jaskýň, z ktorých je zaujímavá jaskyňa Hlina, dlhá bezmála 70 metrov a hlboká 17 metrov. [4]

Vybrané vrcholy

[upraviť | upraviť zdroj]
Bližšie informácie v hlavnom článku: Zoznam vrcholov v Belianskych Tatrách

Pozri aj : Hrebeň Belianskych Tatier

Doliny

[upraviť | upraviť zdroj]

História

[upraviť | upraviť zdroj]

Názov pohoria je odvodený od mesta Spišská Belá, ktorá už v roku 1310 mala pastviny v strednej a východnej časti Belianskych Tatier. Na tvorbe názvov vrchov, dolín, krasových útvarov a pod. sa podieľali miestni obyvatelia, Slováci Poliaci, Nemci. Niektoré maďarské názvy boli iba výsledkom snáh o pomaďarčovanie(zemepisné názvoslovie Belianskych Tatier nebolo doposiaľ spracované).[1] Pytliaci v Belianskych Tatrách poľovali na kamzíky a svište. Zachoval sa zápis zo súdneho pojednávania s najchýrnejším pytliakom Janekom Lysým z Tatranskej Javoriny, ktorý sa priznal, že zabil najmenej 300 kamzíkov a svišťov. Od 17. storočia obyvatelia Spišskej Belej pálili na svahoch pohoria drevené uhlie a dolovali rudy, najmä meď. Šťastie pokúšali zlatokopi. Nechýbali hľadači pokladov, ktorí prehľadávali najmä jaskyne. Prvá známa obeť Tatier richtár Spišskej Belej Adam Kalststein zahynul na Bujačom vrchu. Juraj Buchcholtz ho spomína vo svojom diele z roku 1719. Traduje sa, že do Belianskych Tatier chodil zbierať bylinky mních Cyprián. Časť Belianskych Tatier vlastnil Christian Hohenlohe.[3]

Bohatá flóra zaujala botanikov medzi inými aj švédskeho vedca Görana Wahlenberga. Mnohé výskumy flóry a fauny urobili poľskí vedci Stanisław Eljasz-Radzikowski v rokoch 1893 – 1894 spracoval názvoslovie, geológiu pohoria skúmal Walery Goetel (1918 – 1919) rovnako aj v roku 1948 Stanisław Sokołowski. Účinkovali tu botanici Bogumił Pawłowski, Zofia Radwańska-Paryska, Konstanty Stecki, Władysław Cywiński a iní.[3]

Ochrana prírody

[upraviť | upraviť zdroj]

Územie Belianskych Tatier je súčasťou Tatranského národného parku, no mimo toho je zvlášť chránené ako národná prírodná rezervácia. Vysoký stupeň ochrany dokladá skutočnosť, že celá oblasť je celoročne uzavretá pre návštevníkov s výnimkou turistického chodníka z Monkovej doliny do Kopského sedla.[5]

Turistika

[upraviť | upraviť zdroj]

Belianske Tatry sú od roku 1978 prísne chránená rezervácia TANAPu, čo výrazne obmedzuje pohyb turistov na tomto území.[1] Turisticky sú tak prístupné iba sezónne otvorená Monkova dolina, Dolina siedmich prameňov, Zadné Meďodoly. Turistom slúži na oddych Chata Plesnivec, ktorá je jediným obývateľným objektom v Belianskych Tatrách. Nachádza sa v závere Doliny siedmich prameňov na juhovýchodnom úbočí Bujačieho vrchu.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b c d e GURNÍK, Jozef. Belianske Tatry. Tatry, roč. LVIII., čís. 1, s. 38-39.
  2. ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-02-24]. Dostupné online.
  3. ↑ a b c d e f g ADAMEC, Vladimír; ROUBAL, Radek. Turistický sprievodca Vysoké Tatry. 1.. vyd. Bratislava : Šport, 1972. 182 s. 77-002-72.
  4. ↑ PAVLARČÍK, Stanislav. Poznávame kras Belianskych Tatier. Vysoké Tatry, roč. XXX., čís. 6, s. 14-15.
  5. ↑ mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-02-24]. Dostupné online.

Galéria

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Z Predného Kopského sedla sprava Hlúpy, Ždiarska vidla a Havran
    Z Predného Kopského sedla sprava Hlúpy, Ždiarska vidla a Havran
  • Havran a Ždiarska vidla zo Zadných Meďodolov
    Havran a Ždiarska vidla zo Zadných Meďodolov
  • Belianska jaskyňa, Palmová sieň
    Belianska jaskyňa, Palmová sieň

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Belianske_Tatry&oldid=7843652“