19

K otázkám
začlenenia výtvarných diel
do prostredia obytných súborov

DANA BOŘUTOVÁ

Hromadná bytová výstavba a problémy spo-
jené s tvorbou životného prostredia v obytných
súboroch sa v dósledku svojej aktuálnosti a na-
liehavosti stali predmetom neutíchajúceho zá-
ujmu odborníkov mnohých profesií. V škále
zložiek, ktoré sa zúčastňujú na tvorbě obytných
súborov, zaujíma významné miesto výtvarné
umenie, a to právě v súvislosti s humanizáciou
prostredia. Popři prírodných prvkoch sú to
predovšetkým výrazové prostriedky architek-
túry a ostatných druhov výtvarného umenia
(od priemyselného návrhárstva až po tzv. volné
umenia), ktoré sú schopné a povolané kompen-
zovat podiel stavebno-technických prvkov, hro-
ziacich výrazom technokratickosti, strohej uti-
litárnosti a chladnej monotónnosti. Je úlohou
teorie stanovit’ zásady, na báze ktorých sa jed-
notlivé zložky tvorby prostredia navzájom stre-
tajú a dopíňajú. V súvislosti so začleněním jed-
notlivých druhov výtvarného umenia do archi-
tektonického prostredia sa preto skúmajú ich
špecifiká aj ich analogické vlastnosti a črty,
ako aj principy ich vzájemných vztahov, záko-
nitosti a podmienky súladu medzi architektú-
rou a dielami ostatných druhov výtvarného
umenia. V súvislosti s priebehom socialistickej
výstavby obytných súborov u nás možno v tom-
to smere sledovat přístupy od jednoduchého pri-
raďovania výtvarných diel k architektúre až po
myšlienku komplexného přístupu a myšlienku
syntézy umenia ako najvyššej formy tvorby
kultúrneho prostredia.
V súčasnom ponímaní představuje pojem

„syntéza umenia“ taký druh tvorby, ktorá spo-
jením diel rôznych druhov umenia (za spolu-
práce urbanistu, architekta a výtvarníka) utvára
nový výtvarno-priestorový celok. Tento nový
cel ok však nie je len súhrnom, kombináciou ho-
tových prvkov (diel), ale představuje nový stu-
peň, vyššiu kvalitu, komplexně riešený organic-
ký celok. Předpokladům je tu vzájomná kvali-
tatívna rovnocennost a rovnoprávnost jednotli-
vých prvkov v rámci štruktúry, pričom je zřej-
má priorita architektonického (resp. urbanistic-
kého) konceptu vzhladom na jeho priestorotvor-
né, organizačně poslanie. Zároveň sa však prie-
storový koncept už od začiatku musí zaoberať
aj plasticko-priestorovým účinkom výtvarných
diel a zohladňovať ho v rámci celkového zámě-
ru. V tom spočívá rovnocennost postavenia jed-
notlivých prvkov, ku ktoréj dnes směruj ú po-
žiadavky komplexnej tvorby prostredia a syn-
tézy umenia.1
Architektům a ostatně druhy výtvarného
umenia spája predovšetkým všeobecná zákoni-
tost usporiadania, ktorá vyplývá zo základných
kompozičných princípov platných pre všetky
druhy výtvarného umenia, vrátane architek-
túry a urbanizmu. Jedným z podstatných čini-
telov, ovplyvňujúcich vzájomné vztahy archi-
tektúry a výtvarných dlel, teda aj vznik novej
špecifickej kvality (nového celku), je spósob
ich priestorového usporiadania, väzba, ktorá
vzniká medzi konkrétnou architektúrou a kon-
krétným výtvarným dielom v priestore. Táto
väzba sa móže zakladať na tesnom (fyzickom)