RECENZIE

L’Europe des Anjou. Aventure des princes angevins du XIIIe au XVe siècle

Milan TOGNER

Pod patronátom dokonca piatich prezidentov
- francúzskeho, talianskeho, polského, maďar-
ského a chorvátského - bola 15. jůna 2001 v
pôsobivom prostředí opátstva vo Fontevraud
otvorená výstava L'Europe des Anjou, dokumen-
tujúca výše dve storočia vlády tohto významné-
ho rodu. Umiestnenie nepochybné významnej
výstavy mimo velké centrá málo svoje dobré
dovody. Okrem prirodzene pósobiacej atmosfé-
ry středověkého opátstva, založeného v roku
1101, je 1’Abbaye royale de Fontevraud nekro-
polou králbv z rodu Plantagenetovcov a teda aj
Anjouovcov. Je to miesto posledného odpočin-
ku osobností, ako boli králi Henrich IE Planta-
genet, Richard Lvie srdce a dalších známých
postáv západoeurópskych dějin. Mimochodom,
ročná návštěvnost sa tu pohybuje okolo 170 ti-
síc turistov z celého světa.
Vlastná výstava, organizovaná za komisariá-
tu popredného francúzskeho medievalistu Guy
Massin le Goffa, hlavného konzervátora depar-
tementu Maine-et-Loire, bola rozdělená do troch
základných okruhov. Prvý, věnovaný neapolskej
vetve anjouovského rodu, představil na exponá-
tech predovšetkým výtvarnej povahy mimoriad-
nu a vysokú úroveň výtvarnej kultúry na nea-
polskom dvore - sochy Tina di Camaiana, Pacio
Bertiniho a ich okruhu, transfery fresiek z diel-
ne Pietra Cavalliniho alebo Niccola di Tomma-
so, tabulové malby Giovanniho Barrile, Roberta
d’Oderisia, Simone Martiniho (Sv. Ladislav
Uhorský, Altomonte, Museo Civico), Lippo a
Andrea Vanniho a najmä iluminované rukopisy
z 13. a 14. storočia neapolskej, připadne avig-
nonskej proveniencie. Druhá část výstavy bola
věnovaná vládě Anjouovcov v strednej Europe,
teda predovšetkým v stredovekom Uhorsku a

Polsku. Popři významných importoch talian-
skych maliarov v službách anjouovského dvora
(Paolo Veneziano) a poměrně rozsiahleho súbo-
ru kamenných fragmentov z Pilisszentkeresztu,
Visegrádu a Budapešti, tvořilo hlavnú náplň
umělecké řemeslo. Pre nás je zaujímavé, že sa
tu objavila relikviárová busta z Trenčína a cibo-
rium zo Spišského Hrušová - v oboch prípadoch
dnes umiestnené v Magyar Nemzeti Múzeum -
a pri spišskohrušovskom cibóriu dokonca s ozna-
čením autora Orfèvre slovaque^. Zrejme dva
naj významnej šie rukopisy, Anjouovské legendá-
rium a Uhorská obrázková kronika boli z pocho-
pitelných dóvodov vystavené iba vo faksimíliach.
Aj táto část bola doplněná množstvom archív-
neho - listinného, topografického a numizma-
tického materiálu. Tretia časť, příznačné nazva-
ná La fin d'un rêve européen - koniec európske-
ho sna, bola věnovaná posledným Anjouovcom
v 15. storočí a najmä historickej, alebo skór his-
torizujúcej odozve v novšej době, zvlášť v 19.
storočí. Celá expozícia bola symbolicky ukon-
čená prezentováním skutečných bronzových dve-
ří z neapolského Castel Nuovo, monumentálnej
brány, ktorá umožňovala přístup do tzv. anjou-
ovského donjonu, bohato zdobenej reliéfnou
výzdobou, s množstvom liatych reliéfov s bojo-
vými námetmi a s právě tak výrazné badatelhý-
mi stopami skutečných bitiek a vojnových po-
škodení.
Architektonickým riešením triezva, ale póso-
bivá expozícia, umiestnená v refektáři opátstva
prezentovala 217 exponátov z radu európskych
krajin. Poměrně často boli vystavené repliky a
faksimílie. Citelňe chýbali tie najvýznamnejšie
artefakty, dokumentujúce špičkovú úroveň najmä
výtvarnej kultúry anjouovského dvora tak v nea-

252